Cvičenia a hry pre „násťročných“, ktorými posilníte ich psychickú odolnosť

Každý z nás by bol rád silný, sebavedomý a mal uznanie od druhých. Vedomie vlastnej hodnoty a sebaistota sú nevyhnutné pre rozvoj silnej osobnosti. Dávajú nám optimizmus a silu a pomáhajú nám skutočne tešiť sa zo svojho potenciálu a stať sa človekom, akým by sme v skutočnosti chceli byť. Pomôcť v tom môžu dospievajúcim deťom aj rôzne hry. 

 

Sebavedomie a vedomie vlastnej hodnoty nám nie je dané od prírody. Vyvíja sa postupne od detstva. Kto mohol vyrastať so skutočnosťou, že má nejakú hodnotu, kto zakúsil bezvýhradnú lásku, kto mal dôveru, potvrdenie a uznanie, bude tiež silný a sebavedomý.

Neistota, sklamania a traumy oproti tomu pôsobia, že vedomie vlastnej hodnoty a sebaistota sú od začiatku veľmi malé alebo sú v priebehu života narúšané.

 

V interakčných hrách pre posilnenie psychickej odolnosti sa deti a dospievajúci dostávajú do situácií, ktoré sú pre ne spravidla spojené s neistotou. Vďaka tomu, že navodené situácie majú charakter hry, dochádza k zmenšeniu pocitu neistoty, či situácií, ktoré sa vo všednom živote často opakujú. Hry v skupine poskytujú základňu k rozhovorom o témach, pri ktorých všetci vychádzajú z rovnakých alebo podobných skúseností. Všetci totiž práve niečo spoločne zažili, a to má inú kvalitu ako keby bola téma uvedená formou prednášky alebo filmu. Aké aktivity to napríklad sú?

 

Tipy na hry a cvičenia, ktoré posilnia psychickú odolnosť

1 | Sila a slabosť v literatúre

Staršie deti a dospievajúcich môžeme uviesť do témy pomocou tohto cvičenia: Na to, čo je sila a čo je slabosť, sa môžu opýtať známych osobností. Aké citáty sa dajú nájsť v literatúre? Aké definície sily a slabosti tieto citáty obsahujú? Deti pátrajú v knihách a zbierkach citátov po „silných výrokoch“, ako napríklad:

 

• „Akúkoľvek silu spoznáme len podľa prekážok, ktoré dokážeme premôcť.“ (I. Kant)
• „Silák je najmocnejší, keď je sám.“ (F. Schiller: Viliam Tell)
• „Každá surovosť má svoj pôvod v slabosti.“ (Seneca)
• „Slabosť, tvoje meno je žena!“ (W. Shakespeare: Hamlet)
• „Ženu statočnú kto nájde? Pretože ďaleko nad perly je cena jej.“ (Biblia)

 

Čo chceli autori vyjadriť? Čo na to hovorí skupina?

 

2 | Kódex cti

Chlapci a dievčatá vysvetľujú, ako by chceli, aby sa k nim správali príslušníci opačného pohlavia. Najskôr sa rozdelia na dievčenskú a chlapčenskú skupinu. Každá skupina diskutuje samostatne a doplní vetu, ktorá začína: „Chceme, aby chlapci...“, resp. „Chceme, aby dievčatá...“.

 

Dievčatá by napríklad mohli požadovať:

• „Chceme, aby sa chlapci neposmievali našej postave.“
• „Chceme, aby na nás chlapci nesiahali.“
• „Chceme, aby nás chlapci nezosmiešňovali pred ostatnými deťmi.“

 

Chlapci by mohli napríklad požadovať:

• „Chceme, aby nám dievčatá nenadávali.“
• „Chceme, aby na nás dievčatá nežalovali.“
• „Chceme, aby nám dievčatá pomáhali s náročnými úlohami z matematiky.“

 

Keď obe skupiny ukončia svoju diskusiu, prečítajú sa ich požiadavky a priania v celej skupine a rozprávajú sa o nich. Sú požiadavky pre opačné pohlavie prijateľné? Uskutočňujú sa v tejto skupine? Ako by sa dali uskutočniť? Odlišujú sa požiadavky dievčat od požiadaviek chlapcov? V čom?

 

Z toho, čo obidve pohlavia od seba očakávajú, môže byť spracovaný „kódex cti“: Tak sa k sebe v budúcnosti budeme správať!

 

3 | Obrázkové hádanky

Na toto cvičenie budeme potrebovať obrázky, napr. pohľadnice alebo výstrižky z časopisu, ktoré môžu vzbudiť asociácie s niečím silným. Na obrázkoch môžu byť zobrazené udalosti, osoby, ale tiež krajiny a predmety. Čím menej sú konkrétne, tým viac spravidla podnecujú predstavivosť. Mali by sme ponúknuť dvojnásobné množstvo obrázkov, ako je detí, aby mali možnosť si vyberať.

 

Všetky deti si potom vyberú „svoj“ obrázok, ten, ktorý podľa nich najlepšie vystihuje tému sily. Pritom si môže i niekoľko detí vybrať rovnaký obrázok.

Pri vyhodnocovaní spolu hovoríme a ujasňujeme si, prečo si kto vybral práve jeden určitý obrázok. V čom vidí silu? Zdieľajú deti vo svojich predstavách o sile nejaké spoločné rysy? Ktoré?

 

4 | Tri kúty

Do troch kútov miestnosti zavesíme plagáty:

 

 

Deti sa rozhodnú pre stanovisko, ktoré najlepšie odráža ich mienku, idú do zvoleného rohu miestnosti a niekoľko minút sa tam bavia so skupinou, ktorá vznikla. Pokúšajú sa nájsť odôvodnenia a príklady pre „svoj“ argument. Každá skupina si určí hovorcu, ktorý potom zastupuje „stanovisko kúta“ pri diskusii v celej skupine.

 

Ako diskusia prebiehala? Aké odôvodnenia jednotlivých stanovísk zazneli? Dokázal sa nejaký argument presadiť? Ktorý? A prečo?

 

5 | Silný človek

Na toto cvičenie budeme potrebovať veľký plagát s obrysom človeka. Vznikne tak, že jedno dieťa sa položí na dostatočne veľký kus papiera rozložený na podlahe a iné ho obkreslia.

 

Do tohto obrysu teraz deti spoločne zapisujú všetky „sily človeka“, ktoré im napadnú. Napríklad:

• na hlavu: inteligenciu, dobré myšlienky...
• na paže: silné svaly...
• na ruky: dokážu chytiť, vedia pohladiť...
• na trup: mäkké srdce, súcit...
• na nohy: pohyblivosť, rýchlosť, pevnosť a stálosť...

 

Nakoniec všetci tohto „silného človeka“ na seba chvíľu nechajú pôsobiť. Môže takýto človek existovať v skutočnosti? Prajeme si to vôbec? Ktoré silné stránky človeka považujú deti za zvlášť dôležité? Prečo?

 

6 | To dobre viem

Skupina sedí v kruhu. Jedno dieťa začne a povie, čo dobre vie, čo dokáže. Potom je na rade sused vľavo, ktorý povie tiež niečo, čo dobre vie atď., až sa vystriedajú všetci.

 

Napríklad:

• „Viem piecť dobré koláče.“
• „Viem písať pekné básne.“
• „Viem dobre organizovať.“
• „Viem dobre riešiť rovnice a slovné úlohy z matematiky.“...

 

S tým, čo o sebe všetci povedali, môžeme potom hrať hru „Kto si ku mne sadne?“. Pridáme do kruhu jednu stoličku a dieťa, ktoré sedí naľavo od nej, začína: „Kto si ku mne sadne? Nech je to ten, kto pečie dobré koláče.“

 

Aký je to pocit, povedať o sebe niečo pozitívne? Aký je to pocit, keď počujem, ako to niekto o mne povie nahlas?

 

7 | Moje meno ako program

Začiatočné písmená vlastného mena sa dajú použiť na to, aby sme objavovali, aké máme „silné“ vlastnosti alebo schopnosti, alebo aké by sme chceli mať.

 

Napríklad:

 

Vyžaduje si to viac práce, ale je to o to zábavnejšie, keď z mena vytvoríme celý program, napríklad takto:

 

Osobné programy sa pripevnia na nástenku alebo na tabuľu. Môže, ale nemusí sa o nich diskutovať a komentovať ich. Majú asociácie skutočne niečo spoločné s vlastnou osobou? Alebo išlo len o to nájsť slová, ktoré začínajú na určité písmeno?

 

8 | Moja silná rodina

Vlastná rodina nám môže dávať mnoho sily. V každej rodine je niečo, na čo môžeme byť hrdí. Často si to však neuvedomujeme, a tak po tom teraz pátrajme.

 

Každé dieťa prinesie z domu predmet (alebo jeho obrázok, fotografiu), ktorý predstavuje niečo zvláštne, na čo je hrdé, a skupine o tom rozpráva.

 

Môže to byť:

• fotografia prarodičov pred svojpomocne postaveným domom, v ktorom celá rodina už roky býva,
• obrázok biblie ako symbolu pre starú rodinnú bibliu, ktorá sa v rodine uchováva a dedí z generácie na generáciu,
• fotokópia listiny, ktorú dostala mama za svoju dobrovoľnú obetavú činnosť v Červenom kríži,
• koláč, ktorý zvlášť pre túto príležitosť večer po práci upiekol otec,
• diplom, ktorý získala sestra za vynikajúce športové výkony v atletike,...

 

Kto sa pri príprave na toto cvičenie dozvedel niečo nové o svojej rodine? Vedeli všetci, koľko toho je, na čo vo svojej rodine môžu byť hrdí? Ako sa momentálne cítia?

 

9 | Reklama na seba

Každé dieťa napíše inzerát o sebe. Má to byť inzerát, ktorým si robím reklamu, zdôrazňujem svoje zvláštne schopnosti, pozitívne vlastnosti a spôsoby správania. Keď sú všetky inzeráty hotové, vznikne „trh“, na ktorom si všetci musia stáť za obsahom svojho inzerátu. Na dotazy záujemcov musíme reagovať tak, že podávame bližšie informácie, vysvetlenia a sami seba vychvaľujeme. Výpovede inzerátu môžeme nafukovať, prikrášľovať, ale musíme sa držať pravdy.

 

Aké skúsenosti získali deti pri formulovaní „inzerátu na seba“? Ako sa im darilo na „trhu“?

 

10 | Sebavedomé správanie hrá dôležitú rolu

Deti vytvoria skupinky po troch a inscenujú rôzne situácie, v ktorých záleží na sebaistote a sebavedomí. Dvaja členovia skupiny hrajú, tretí ich sleduje a dáva správu o tom, ako sa im sebavedomé vystupovanie darilo. Po každej hre sa roly vymenia. Ak skupina nie je príliš veľká, môžu sa scénky prehrávať v celej skupine.

 

Môžu sa hrať nasledujúce herné situácie:

• Pri nakupovaní sa niekto snaží predbiehať.
• V kine sa dožaduje niekto starší, aby ho mladší pustil, pretože údajne sedí na jeho mieste.
• Kamarát si chce požičať niečo, čo mu ten druhý nechce dať.
• Spolužiak chce odpísať domácu úlohu, na ktorej ten druhý tri dni usilovne pracoval.

 

Ešte lepšie je, ak ako predloha pre scénky môžu poslúžiť konkrétne situácie zo života skupiny.

 

Nakoniec spoločne spracujeme, aké sú možnosti sebavedomého správania, napríklad:

• odmietnuť požiadavku a povedať „nie“,
• zdôvodniť svoje stanovisko,
• zostať prívetivý a zdvorilý,
• vysloviť pochopenie,
• argumentovať svoje rozhodnutie.

 

Podarilo sa vždy zastávať svoje vlastné stanovisko, voj vlastný názor? Kedy to bolo ľahké, a kedy naopak veľmi ťažké? Ako by sme jednotlivé scénky mohli zahrať tak, aby sa v nich odrazilo správne a sebavedomé jednanie?

 

11 | Balansovanie s ceruzkami

Skupina sa rozdelí do dvojíc. Každá dvojica dostane jednu ceruzku, s ktorou následne spoločne balansujú medzi svojimi pravými alebo ľavými ukazovákmi. Pritom sa všetky dvojice najprv voľne pohybujú po miestnosti. Nesmú spolu hovoriť a samozrejme nesmú nechať ceruzky spadnúť na zem. Po istej dobe sa im udeľujú pokyny pre rôzny pohyby: ísť dopredu, zodvihnúť ruky, spraviť drep, prednožiť, zanožiť, ... .

 

Ako dlho trvá, kým spadne prvá ceruzka? Ako dlho vydrží celá skupina ceruzky udržať? Cvičenie sa dá realizovať aj s balónmi, ktoré sa držia medzi hlavami – čelo k čelu.

 

Ako náročné bolo celé cvičenie? Ako sa dvojice dorozumievali? Kto preberal vedenie, kto sa nechával viesť? Ako sa dvojice dorozumievali s ostatnými dvojicami?

 

12 | Stretnutie na úzkej lávke

Lávku imitujeme lanom rozloženým na zemi alebo úzkou cestičkou vyznačenou kriedou. Na tejto „lávke“, ktorá je skutočne veľmi úzka, sa stretnú vždy dve deti. Kto stupí vedľa vyznačenej lávky, spadne do rieky a utopí sa. Tí dvaja, ktorí sa práve stretávajú, musia teda okolo seba prejsť veľmi opatrne. Podarí sa im to len s nemalou vzájomnou pomocou a dorozumievaním.

 

Ako rôzni členovia skupiny problém vyriešili? Ako okolo seba skúšali prejsť? (Podržať sa navzájom, ísť späť, dohodnúť sa verbálne alebo neverbálne atď.). Ako s pri tom cítili?

 

13 | Akú silu sme získali

Po kurze, školení, brigáde, školskom roku, pred prázdninami a podobne si deti balia cestovné tašky alebo kufre. Dajú do nich všetko „silné“, čo spoločne získali a čo si teraz odvezú so sebou, napríklad:

Ak sa jedná o skupinu alebo triedu, ktorá bude existovať spolu aj naďalej, môžeme si „batožinu“ vziať so sebou na ďalšie schôdzky, semináre, do nového školského roka a zase ho tam vybaliť. Tak silní už sme!

 

Úspešne navodené herné situácie umožňujú okamžité zlepšenie vedomia vlastnej hodnoty a sebaistoty. Jednorazová aplikácia niektorých našich cvičení alebo niektorej hry prirodzene nemôže závažný nedostatok sebaistoty a vedomia vlastnej hodnoty natrvalo odstrániť. Skúsenosti nadobudnuté počas hry, najmä pokiaľ sa opakujú a posilňujú, môžu však predstavovať významné kroky správnym smerom.

 

---

Zdroj: Rosemarie Portmannová – Hry pre posilnenie psychickej odolnosti