Články: Pre študentov
O projekte


 

Učenie dialógom: Metóda pri, ktorej sa deti učia viac

Lucia Brezovská
Autor článku
Zdroj: Shutterstock
Dialóg je podľa mnohých expertov kľúčom k riešeniu rôznych problémov. Najnovšie pomáha aj pri učení. / Zdroj: Shutterstock

Rímsky filozof Seneca už dávno povedal, že práve vtedy, keď sa učíme navzájom, tak sa učíme. Jeho múdre slová potvrdzuje aj metóda Učenie dialógom, podľa ktorej môžeme zlepšovať akademické výsledky detí.

 

Dialóg, ako princíp vyučovania, má predpoklady vytvárať vnútorné podmienky na prekonávanie tradičného poňatia vyučovania. Môže prispievať k rozvoju osobnosti všetkých žiakov vo všetkých oblastiach – poznávacie schopnosti, afektívne, etické i psychomotorické. Dialóg nemusí byť iba forma komunikácie ale aj vyučovacia metóda. Ide o možnosť vzájomného poznávania sa, spoločného hľadania, obohacovania o svoje poznatky, skúsenosti, postoje, názory.

Výskum aj rozum nám hovorí, že deti sa najviac naučia pri aktívnom zapojení do toho, čo robia. Je to schopnosť vstrebať a uchovať informácie, ktorá sa zvyšuje diskusiami, učením ostatných alebo riešením matematického problému. Mnoho škôl však stále učí deti správne odpovede na rutinné otázky.

Britská štúdia potvrdila, že pokiaľ sa deti naučia myslieť a argumentovať, zlepšia sa ich výsledky v matematike, prírodných vedách a angličtine.

 

Vyučovanie dialógom deťom pomáha

Experiment trval 20 týždňov a zapojilo sa do neho 2 500 deväť a desaťročných školákov z 38 škôl. Učili sa, ako formulovať otázky a vysvetľovať argumenty. Oproti svojim spolužiakom bez podobného výcviku získali v angličtine a prírodných vedách priemerne dvojmesačný náskok, v matematike sa najviac znevýhodnení žiaci zlepšili o celý mesiac.

Podľa britskej nadácie Education Endowment Foundation, ktorá štúdiu zadala, sú metakognitívne schopnosti, ktoré deťom pomáhajú sledovať a hodnotiť ich učenie efektívnym nástrojom. Vďaka týmto schopnostiam môžu žiaci získať až ročný náskok.

Program sa nazýva Učenie dialógom a je založený na presvedčení, že diskusia podporuje myslenie a učenie. Autorom je profesor Robin Alexander z Cambridgskej univerzity. V dialógových hodinách deti neodpovedajú len fakticky, ale učia sa rozprávať, vysvetľovať, analyzovať, špekulovať, argumentovať a obhajovať. Učitelia majú podľa Alexandra prejsť od otázok „čo?“ k „prečo?, ako?, čo keď? alebo „čo si myslíš, že by sa stalo, keby...“.

Generálny riaditeľ Education Endowment Foundation Kevan Collins tvrdí, že

„Privádzať deti k mysleniu a čo najotvorenejšie rozprávať o ich vzdelávaní môže byť jednou z najefektívnejších ciest, ako zlepšiť ich akademické výsledky.“

Dialógové vyučovanie a je založené na myšlienke, že diskusia pomáha integrovať učenie. Robin Alexander vysvetľuje, že: „Dialógové vyučovanie neposkytuje iba krátke faktické odpovede na testové otázky alebo odpovede z hlavy, ktoré chce učiteľ počuť“.

Namiesto toho sa deti učia komentovať, vysvetľovať, analyzovať, premýšľať, predstavovať si, objavovať, zhodnocovať, argumentovať a odôvodňovať.

Vyškolení učitelia zapojení do projektu si novú metódu pochvaľovali, pretože videli výsledky u svojich žiakov. Dialóg zlepšuje atmosféru v triede a dôveru žiakov vo svoje výsledky. Na povrch vyšli aj ťažkosti, napr. s novými učebnými osnovami a hodnotením. Kvalita dialógu nemusí byť prioritou, pretože pripraviť diskusiu na odborný predmet je náročný proces.

Štúdia vychádza z predchádzajúcich výskumov, ktoré tiež pozitívny vplyv diskusie potvrdili. Žiaci, ktorí sa týždeň venovali filozofii, sa zlepšili v matematike a čitateľských schopnostiach. V inom programe žiaci v prírodných vedách kládli veľké otázky typu „ako vieme, že je zem guľatá“ a oproti kontrolnej skupine sa zlepšili o celý mesiac.

 

Bežné školy nie sú na "dialógové vyučovanie" pripravené

Prekážkou sú veľké triedy, výchovné problémy, rôzne úrovne motivácie alebo tlak testovania. Pretrváva tradičné vyučovanie – predávanie informácií a testovanie naučených informácií formou krátkych otázok a odpovedí. Táto metóda umožňuje učiteľom lepšie riadiť smer výuky a mať vyučovanie pod kontrolou. Ak majú obavy zo zmien, tak je pre nich náročné preorientovať sa na iné vyučovanie metódy.

Dialógové vyučovanie využívajú najmä súkromné školy. Metóda preferuje malé triedy a oválny stôl, aby sa žiaci nemohli schovať nikam do rohu. Žiaci na hodinách sami diskutujú a učiteľ funguje ako moderátor v pozadí.

Autor metódy R. Alexander je presvedčený, že pokiaľ by vlády investovali do takéhoto výcviku učiteľov v znevýhodnených školách, peniaze by sa vrátili. Ľudí s kritickým myslením predsa potrebujeme.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.