Existuje názor, že učiteľom sa musí človek narodiť. Niektorí učitelia sa pre toto povolanie naozaj narodia. Tí, pre ktorých sa toto povolanie stalo poslaním a museli sa mnohé naučiť, aby sa stali dobrými učiteľmi by však mohli oponovať.
Podľa týždenníka The Economist schopnosť dobre učiť nie je vrodená, ale učitelia ju môžu získať a posilniť tréningom. Výsledky nových amerických programov pre učiteľov potvrdzujú, že na výsledky žiakov najviac vplýva práca učiteľa v triede. Pedagogické kurzy vychádzajú z poznatkov kognitívnych vied a výcviky vedú najlepší mentori, ktorí učia nové stratégie.
Nová štúdia vyvracia stereotypy o učiteľoch
Na tom, ako učitelia učia, často závisia výsledky študentov. Dokazuje to štúdia Johna Hattieho z Univerzity v Melbourne. Zhromaždil výsledky viac ako 65 000 výskumných správ o vplyve najrôznejších faktov a intervencií na učenie a zistil, že ukazovatele najviac sledované rodičmi ako veľkosť triedy, uniformy, rozdeľovanie žiakov podľa schopností, majú na konečné študijné výsledky malý dopad. Prácu a výsledky žiakov najviac ovplyvňujú faktory, ktoré môžeme zhrnúť pod pojem učiteľská odbornosť. Podľa ekonóma Erica Hanusheka zo Standfordu sa deti na celom svete počas školského roka naučia od najefektívnejších učiteľov znalosti odpovedajúcemu priemernému roku a pol štúdia. Naopak od najmenej efektívnych učiteľov len polročný objem znalostí. Z kvality učiteľa pritom najviac ťažia študenti z horších sociálnych pomerov, pretože v lepšie situovaných rodinách si môžu nedostatky zo školy ľahšie kompenzovať snahou rodičov alebo formou rôznych doučovaní. Súkromné investície do kvalitného vzdelávania tak môžu rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími študentmi ešte prehĺbiť.
Mýtus o rodenom učiteľovi
Investíciám do zvyšovania kvality učiteľov však bráni mýtus o rodených učiteľoch. Ide o vžité presvedčenie, že dobrým učiteľom sa musí človek narodiť, inak sa ním nikdy nestane. Tvorcovia vzdelávacích politík sa sústredia predovšetkým na meranie zodpovednosti učiteľov za výsledky, aby tých rodených rozpoznali a udržali. Platy závislé na výsledkoch a prepúšťaní menej kvalitných učiteľov síce vo Washingtone D. C. nedávno viedli k zlepšeniu výsledkov žiakov v testoch, dlhodobo však stratégia prijímania všetkých a po čase prepustiť tých najhorších nemôže fungovať. Rob Coe z britskej univerzity v Durhame v správe z roku 2014 uviedol, že klasické vyučovacie metódy príliš nezaberajú a najefektívnejšie je podporovať kritické myslenie a nechať žiakov znalosti objavovať. To znamená, nie vyučovať fyziku, ale učiť deti, ako sa ony samy majú fyziku naučiť. Dobrým študijným výsledkom pomáhajú triedne interakcie, obmena spôsobu precvičovania, kladenie otázok. V tejto správe zhrnul z viac ako 200 výskumov také prvky výučby, ktoré vedú k dosiahnutiu najlepších výsledkov. Určil 6 kľúčových faktorov, ktoré prispievajú k efektívnemu učeniu. Učiteľ by mal vedieť, ako študenti premýšľajú o predmete, ktorý učí. Efektívne vyučovacie stratégie vedú k skvalitneniu vyučovania. Klásť veľa otázok, zaviesť do vyučovania možnosť naučené poznatky vyskúšať v praxi. Pochopiť spôsob efektívneho učenia však ku kvalitnému vyučovaniu nevedie, ale je potrebné predať učiteľom konkrétne návody, ako učiť a umožniť im tieto techniky trénovať, na čo ich však pedagogické fakulty väčšinou nepripravujú, hoci v tomto smere sa robia také opatrenia, aby budúci učitelia išli do praxe čo najviac pripravení.
Americkým absolventom chýba predovšetkým prax, bez ktorej sa prvých päť rokov v praxi najskôr hľadajú. Preto vznikajú nové programy, ktoré stavajú predovšetkým na výcviku konkrétnych metód. Škála techník je inšpirované zoznamom 62 stratégií Douga Lemova, ktorý analyzoval vytipované najlepších amerických učiteľov. Väčšina sa sústredí na udržanie pozornosti žiakov a podporu ich myslenia. Programy sú prevratné predovšetkým spoluprácou medzi učiteľmi, ktorá je inšpirované fínskym prístupom. Takmer polovica pedagógov v krajinách OECD nikdy spolu s kolegom neučila, nesledovala iného učiteľa pri práci a nedostala spätnú väzbu. Problém s ďalším vzdelávaním pedagógov pritom nemusí byť v peniazoch, pretože mnohokrát sú vzdelávacie kurzy finančne podporované, ale nie sú efektívne. K zlepšeniu situácie vedie podpora vedenia školy a čas. V ázijských školách, kde sa spolupráca medzi učiteľmi vyžaduje a má podporu, učia učitelia viac než tí americkí. V USA sa reforma vzdelávania prostredníctvom zvyšovania kvality učiteľov už začala – programy výcviku sa rozširujú do ďalších miest.
Aký je ideálny učiteľ?
Staršie ročníky si pamätajú prísnych učiteľov, ktorých sa báli. Vedeli naučiť, ale nezriedka udelili aj zaucho. Na prísnych učiteľov si pamätáme všetci, ale ak sú to pekné spomienky, tak sa nám spájajú aj s tým, že takýto učiteľ sa vedel so žiakmi aj zasmiať a bol spravodlivý. Ideálny učiteľ existuje, deti by sa ho nemali báť, zároveň musí byť pre ne prirodzená autorita, vzor, druhý rodič.
Podľa prieskumu z roku 2011 o postojoch k vzdelaniu sa zistilo, že stereotyp o tom, že človek sa musí učiteľom narodiť a jeho schopnosti byť dobrým učiteľom sú vrodené, podporuje populárna kultúra, napr. prototyp lenivej učiteľky Edny Krabappelovej zo seriálu Simpsonovci, alebo postava učiteľky z filmu Nebezpečné myšlienky. 70 % Američanov si myslelo, že schopnosť učiť je výsledkom vrodeného talentu.
