Zažili ste situáciu, keď sa vaše dieťa s krikom hodilo v obchode o zem? Nechcelo sa ani pohnúť a vy ste sa videli kdesi ďaleko s vyloženými nohami a pohárom vína v ruke? Nikdy ste to nepovedali nahlas? Sarah Turnerová o tom ešte aj bloguje a vydáva knihy.
Sarah Turnerová je britská blogerka a autorka niekoľkých kníh o svojom materstve a deťoch. Má dvoch synov, je vydatá. Jej blog plný humoru a irónie o strastiach a radostiach materstva si získal obrovskú popularitu a našiel milióny čitateľov. Sarah teraz prichádza so svojou novou knihou Nanič mama. O materstve by sa malo podľa nej hovoriť otvorene, dať servítku spred úst preč a povedať pravdu naplno. Materská dovolenka je taká reality show, v ktorej sa hlavní predstavitelia – deti, snažia svoje mamky dohnať na pokraj.... ťažko povedať čoho. Nie je to zúfalstvo, ani blázinec. Byť nanič mamou je úplne v poriadku, pokiaľ si dáte za cieľ, aby dieťa prežilo. „Čakala som, že sa v mojom živote niečo zmení, ale nepredpokladala som, že sa priženie hurikán,“ hovorí mama, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a rada vynáša na svetlo sveta aj jeho tienisté stránky.
Deti nie sú žiadni anjeli, ale aj tak ich nekonečne milujeme
Sarah vo svojej knihe Nanič mama otvorene píše o deťoch ako neznesiteľných, s láskou spomína na svoj život bez nich a ako rada by ho prežila znova. Hoci... „Keď som si raz o tretej ráno opäť zúfala pri dojčení, hodila som do Googlu „Chcem späť svoj starý život“, a vzápätí som vymazala históriu vyhľadávania v telefóne. Hanbila som sa sama z seba, najmä preto, že som vôbec nechcela späť svoj starý život. Bola som po uši zaľúbená do svojho zlatučkého plešivého uzlíčka neskutočne vďačná za to, že sme rodina.... Občas som sa neubránila kriku a ziapala som na manžela: „Ja už toto robiť nebudem. Je to úplne nahovno!“ Z výrazu jeho tváre mi bolo jasné, že aj on si dobrodružstvo s bábätkom predstavoval inak.“
To, čo Sarah hovorí veľmi otvorene, si v skutočnosti pomyslí mnoho mám. Nie je však populárne o tom na stretnutiach mamičiek hovoriť, a tak zväčša zostávajú iba pri myslení. Online miesto je však v tomto smere už trošku benevolentnejšie. Jej blogové príbehy sú zaplavené množstvom komentárov a historiek od žien, ktoré majú podobné skúsenosti. Predovšetkým Facebook je miestom pre mamičky a oteckov, ktorí zdieľajú svoje veselé príbehy a život s deťmi. Tomuto fenoménu sa Sarah venuje aj v knihe Nanič mama. Prečo ľudia zdieľajú iba tie pekné zážitky s deťmi? Prečo málokto „zavesí“ na Facebook hysterický záchvat svojho dieťaťa alebo trápny zážitok, ktorý im deti pripravia?
„Za každú fotku, kde sedia ako dvaja anjelici, mám aspoň desať, ktoré nikdy neuvidia svetlo sveta na mojej časovej osi. Za každý status v duchu „Tento malý opičiak mi dnes pripravil skorý budíček“ bude niekde čosi v duchu „Som totálne na dne“.“
O niektoré zážitky sa však rada podelí. „Raz, keď som nakupovala v Lidli, Henry sa tak rozzúril, že som naňho navrieskala, a potom sme sa obaja rozplakali v uličke s rozličným tovarom.“ Takéto situácie všetkým mamám pripomenú momenty, keď sa zaprisahávali, že ony NIKDY nezažijú niečo tak zahanbujúce. Ale je im odpustené, pretože hodnotenie iných rodičov pochádza iba z nevedomosti, čo sa dialo v predchádzajúcich hodinách, dňoch či týždňoch. Ako sa hovorí: „Kto nezažije, nepochopí!“
Raz si hore a raz dole
Aj sama Sarah otvorene priznáva, že obdivuje mamy, ktoré sa v tejto úlohe nájdu, doslova sa obetujú pre svoje deti, nefrflú a nikdy sa im nezošúpe lak na nechty.
Tehotná Sarah nežiari, necíti duchovné naplnenie a jej deti sa vôbec nesprávajú podľa tabuliek z internetu. Musí si zanadávať, napíše manželovi nahnevanú esemesku a spomína na predchádzajúci život. Zrazu je večer, deti zaspia a ona si uvedomí, aké má šťastie. Úvodný list venovaný jej synom je krásnym vyznaním o materinskej láske a úprimnou spoveďou mamy, ktorá má od dokonalosti naozaj ďaleko. „Možno som vás nazvala zo dvakrát mierne urážlivými menami ako zasrani (prepáčte!) a je mi to naozaj ľúto, ale keď budete mať vlastných zasranov, určite to pochopíte... Chcem však, aby ste vedeli, že bolo množstvo chvíľ, ktoré som si užívala.... Som hrdá, že som vaša mama. Nech dosiahnem v živote čokoľvek iné, vy dvaja ste moje veľdiela a nič významnejšie sa s mojím menom nespojí,“ píše Sarah v úvode svojej knihy Nanič mama.
Mnoho mám okrem lásky k rodine spája nenávisť voči Prasiatku Peppy, zvukovým hračkám a obdiv voči supermamám. Jednu supermamu nosí v spomienkach aj Sarah. Je to jej mama, ktorá predčasne zomrela. Sarah na ňu s láskou spomína a premýšľa, aké by bola hrdá na svojich vnukov. Videla vzostupy a pády Sarahinho materstva. „Chcem, aby si bola na mňa hrdá. Nemôžem ti sľúbiť, že budem lepšia kuchárka. Nemôžem ti sľúbiť, že nebudem kričať (kričať rozhodne budem, ide to samo). Nemôžem ti sľúbiť, že nebudem robiť chyby, ani to, že občas nebudem najfantastickejšia mama.“
Všetky mamy sú na jednej lodi, na ktorej sa smeje, plače, kričí na deti a zároveň ich zahŕňa láskou. S vedomím, že ich partner pri nich stojí, ale zároveň musí pochopiť, že chodenie do práce je vlastne výhoda oproti výchove detí. A teda aj ženy v domácnosti si zaslúžia za svoju statočnosť poklonu a obdiv.
Nedovolím si tvrdiť, že kniha Nanič mama je pre každú mamu. Ale pre tie, ktoré si občas povzdychnete, že materstvo vôbec nie je ľahké a materská dovolenka už vôbec nie je dovolenka, tak tie sa pri nej určite dobre zabavíte.
Vtipnú knihu o materstve a aj jeho krásnych i tienistých stránkach si môžetete kúpiť tu:
Sarah Turnerová: Nanič mama. Krásy a úskalia materstva, Tatran 2016
