Deti, ktoré vyrastajú obklopené zeleňou, sú v dospelosti až o viac ako polovicu menej náchylné trpieť psychickými ochoreniami, tvrdí nová štúdia.
Väčšina ľudí dnes žije v mestách, kde sa neustále stavia a každý zostávajúci meter štvorcový sa mení na lukratívnejší biznis. Ľudia, ktorí v danej lokalite žijú, s tým len málokedy dokážu niečo urobiť, a tak sa prizerajú, ako im z prírody okolo nich z roka na rok ubúda. Aj u nás sa v minulosti zanedbali povinnosti developerov, aby okolie, kde zastavujú územie, zároveň významnejšie zazeleneli. Dva stromy, dve hojdačky a najnutnejší mini trávnik okolo bytovky mal zalepiť oči pôvodným obyvateľom sídlisk. To, že to nemá byť len otázkou biznisu, ale aj zdravia ľudí, ktorí v lokalitách žijú, upozorňujú dlhodobo nielen architekti, ale aj psychológovia. Často márne.
Zeleň významne ovplyvňuje našu psychiku
Psychických ochorení u ľudí celosvetovo pribúda. WHO odhaduje, že až 450 miliónov ľudí na svete trpí psychickými ochoreniami. Očakáva sa, že toto číslo bude v najbližších rokoch narastať. Jedným z dôvodov je podľa psychológov aj to, že nežijeme v úzkom spojení s prírodou.
Výskumníci z dánskej Univerzity v Aarhuse sa pozreli na vplyv zelene na našu psychiku bližšie. Zmapovali na základe satelitných snímok od roku 1985 až 2013 prítomnosť zelene v oblastiach, kde žili deti, takmer u milióna Dánov. Tieto údaje porovnávali potom s rizikom vzniku niektorej zo 16 duševných porúch v ich neskoršom živote.
Hlavne v detstve je zeleň mimoriadne dôležitá
Dánska štúdia publikovaná v časopise PNAS ukázala, že deti, ktoré žili počas detstva obklopené zeleňou, majú až o 55 percent nižšiu pravdepodobnosť vzniku duševnej poruchy. Do úvahy boli brané aj iné rizikové faktory ako socioekonomický status, rodinná anamnéza či urbanizácia.
Zistili, že riziko rozvinutia duševných porúch klesá, čím dlhšie ste boli obklopení od narodenia do 10 rokov zeleňou. „Zeleň je preto pre detstvo extrémne dôležitá,“ povedala pre portál Science Daily Kristine Engemann z Katedry biológie a Národného centra pre výskum z Univerzity v Aarhuse, ktorá videla štúdiu.
„Naše údaje sú jedinečné. Mali sme možnosť využiť obrovské množstvo dát z dánskych registrov, okrem iného, rezidenčné umiestnenie a diagnózy chorôb a porovnať to so satelitnými snímkami, ktoré odhaľujú rozsah zeleného priestoru okolo každého jednotlivca počas jeho detstva," vysvetlila Kristine Engemann.
Výsledky tejto štúdie sú podľa vedcov jasným signálom, prečo by sme mali dbať na prostredie, v ktorom žijeme. Tlak na zdravišie prostredie aj pre ľudí v mestách by mal byť preto silnejší. Relaxačné zóny, parky, veľké ihriská - to všetko by malo byť samozrejmosťou nie preto, že potrebujeme nejak využiť voľný čas, ale aby sme naše zdravie dokázali udržať v dobrej kondícii.
