V roku 2016 boli Dáni opäť národom, ktorý v ankete o najšťastnejších ľudí na svete United Nations World Happiness Report of 2016 získal prvenstvo. Jedným z autorov, ktorí sa venovali tomuto fenoménu šťastia a životnej pohody, je aj dánska spíkerka a spisovateľka Malene Rydahl. Princípy šťastných detí v dánskej škole opísala vo svojej knihe Šťastný ako Dán (Heureux comme un Danois), ktorú vydala v roku 2014.
Byť najlepší nie je cieľ
Žiaci sa nesnažia vynikať, byť najlepší, pretože vedia, že sa učia pre seba a známky pri tom nie sú rozhodujúce. Navyše je pre nich tiež typické, že sa starajú v prípade potreby o tých slabších a menej obdarených.
Samotný dánsky systém však vychádza v ústrety všetkým žiakom.. Nie je zameraný na vzdelávanie elity - či už materiálne alebo intelektuálne. Študijné programy sú nastavené tak, aby ich väčšina ľahko zvládla, a preto len malé percento žiakov školu nedokončí. Vzdelávanie v dánskych školách sa sústredí v prvom rade na rozvoj osobnosti každého jedného žiaka. Takýto systém smeruje deti k úspechu v reálnom živote mimo školy.
Byť sám sebou je rovnako dôležité ako čítať alebo písať
Škola sa snaží vytvoriť v každom dieťati takú dôveru, aby vedelo, že jeho hodnota nespočíva v známkach a výsledkoch, aké dosahuje, ale v jeho vlastnostiach a schopnostiach. Mladí ľudia musia poznať samých seba, svoje prednosti i nedostatky, aby sa neskôr dokázali presadiť. Prirodzená zvedavosť dozvedieť sa viac sa takýmto prístupom dostáva do popredia a v konečnom dôsledku sa deti naučia ďaleko viac.
Dánsky systém má za cieľ vychovávať nezávislé osobnosti. A nie sú to len prázdne slová. Je to riadne uvedené v zákone o vzdelávaní. Musí im poskytnúť nielen základné zručnosti a znalosti, ale aj rozvinúť jednotlivých študentov.
Bifľovanie nie je to, na čom záleží
V dánskych školách sa od študentov očakáva, že si budú informácie vyhľadávať sami, aby ľahšie dokázali realizovať svoje experimenty a nezávisle analyzovať zdroje. Nevyžaduje sa od nich memorovanie textov a nezmyselných informácií.
Zároveň od študentov očakávajú, že sa budú počas vyučovania do tém zapájať a nielen počúvať učiteľa. Tým sa buduje aj ich sebavedomie v prezentovaní vlastných názorov a sebauvedomovanie. Za prínos pre spoločnosť považujú kritické myslenie detí, ich kreativitu a schopnosť prevziať iniciatívu, nie počúvanie a zapamätanie si nejakého bodu v učebnici. Budovanie sebavedomých osobností pokladajú za dôležitejšie.
Žiaci majú učenie radi
Napriek tomu, že Dánsko pri porovnávaní výsledkov medzinárodných testovaní nie je na popredných priečkach rebríčkov, patrí medzi 10 krajín, kde ľudia dosahujú najvyššie vzdelanie a ich vysokoškolský systém je tretí najlepší vzdelávací systém na svete.
Malin Ryudal vo svojej knihe cituje výsledky prieskumu medzi študentmi OECD, ktorý uvádza, že tretina študentov nemá rada učenie. To považuje Dánsko za dôležitú vec a snaží sa vnášať do vzdelávaniu pohodu a vyhýbať sa stresu. Ich cieľom je, aby študentov učenie bavilo a väčšina z nich pokračovala aj na vysokých školách. Študenti by nemali učenie vnímať ako nekonečné utrpenie a jeho ukončenie ako vyslobodenie z pekla. Študenti stredných škôl by mali vedieť, že sa práve svojimi skúškami pripravujú na život a svojimi voľbami ovplyvňujú, ako bude vyzerať.
Každý má dostať rovnakú šancu uspieť
V Dánsku študenti cítia, že každý z nich môže uspieť bez ohľadu na to, aký je jeho štartovací bod v živote. To podporuje aj dánska vláda bezplatným školstvom. Znevýhodneným študentom poskytujú dostatočne vysoké štipendiá, ktoré pokrývajú ich náklady na vzdelávanie, ale aj na život.
Napríklad mladí Dáni, ktorí si nie sú istí, čo by chceli vo svojom živote robiť, alebo majú ťažkosti so socializáciou, vzdelávací systém im ponúka príležitosť navštevovať tzv. Efterskole. Tínedžeri vo veku od 14 – 18 rokov môžu na takejto špeciálnej škole stráviť rok štúdia, kým sa rozhodnú, čo chcú robiť ďalej. Pozornosť je tu sústredená na oblasti, ktorým sa v bežných školách nevenuje dostatočná pozornosť ako napr. objavenie vlastnej kreativity a talentu. Študenti sú tu povzbudzovaní, aby si navzájom pomáhali a začlenili sa tak správne do spoločnosti.
Vybrať si správne povolanie je kľúčové
Len 11 percent Dánov si vyberá svoje budúce zamestnanie podľa výšky platu. Ak si však ľudia vyberajú povolanie výhradne podľa pragmatických dôvodov, nemusí to korešpondovať s ich osobnými záujmami a teda nemusí byť pre nich vôbec vhodné. Výber správneho povolania urobí v živote človeka šťastným. Toto je niečo, čo Dáni učia žiakov už v škole.
Malin uznáva, že aj tento systém má nedokonalosti ako všetky. Ako jeden z problémov uvádza, že sa zameriavajú na väčšinu a prichádza k riziku straty malého percenta veľmi nadaných študentov, ktorý by mohli byť pre krajinu veľkým prínosom. Takýto študenti tu podľa nej nedostávajú dostatočnú podporu, ale skôr sa zameriava na podporovanie tých slabších.
Malene Rydahl
Dánska spíkerka a spisovateľka, ktorá sa zameriava na témy šťastia a životnej spokojnosti. Autorka knihy Happy as a Dane, ktorá bola vydaná vo viac ako 10 krajinách. Bol jej udelený čestný titul Goodwill Ambassador mesta Kodaň. V roku 2016 bola generálnym sekretárom OECD Ángelom Gurríom vybraná, aby prezentovala svoju doterajšiu prácu.
Zdroj: mel.fm
