Aktivita o odvahe: Príbeh o odvážnom srdci

Aktivita o odvahe: Príbeh o odvážnom srdci
Aktivita o odvahe: Príbeh o odvážnom srdci / Foto: Bigstock

Vždy je ťažké prekonať samých seba. Najhoršia je neistota. Nevieme, čo nás čaká, ak niečo urobíme, alebo neurobíme vôbec nič. Prečítajte si krátky príbeh dievčatka, ktoré si uvedomilo, aké dôležité je občas nabrať odvahu a ako naše srdce potom dokáže šťastím poskočiť. Stačí si na tieto momenty vždy, keď váhame, iba spomenúť.

 

Venujte s deťmi na vyučovaní hodinu ich vlastnému príbehu, ktorý bol v ich živote výzvou a ony sa nevzdali. Dokázali prekonať svoj strach a obavy z neistoty a boli na seba hrdé. Po ukončení písania im pripomeňte, aby vždy, keď budú stáť pred ťažkou prekážkou, mysleli na to, ako ju zvládli.

 

Márii bilo srdce ako o preteky. Bola s triedou plávať a plavčík chcel, aby skočila z mostíka do vody. Ešte nikdy sa tak nebála. Mária plávať vedela, ale vodná hladina vyzerala zo skokanského mostíka strašne vzdialene. Chcela sa obrátiť a utiecť, ale súčasne túžila nájsť odvahu a skočiť. Cítila, ako jej prudko bije srdce.

Konečne nabrala odvahu a skočila. Keď dopadla do vody, ponorila sa pod hladinu, ale za chvíľu vyplávala a zamierila ku kraju bazénu. Cítila sa skvele. Dokázala to! Usmievala sa od ucha k uchu.

Ďalší víkend ju vzal otec do kina. Veľmi sa jej to páčilo a keď sa vracali domov, priala si objať otecka okolo krku a povedať mu, že ho má rada. Ale jej ocko nebol priveľmi zvyknutý dávať najavo svoje city a choval sa vždy dosť vážne. Preto sa bála, že by sa zamračil a povedal jej, že sa chová hlúpo alebo precitlivelo, alebo by nepovedal vôbec nič. Srdce jej bilo strašne rýchlo. Sedela vedľa neho v aute a nevedela, čo má urobiť. A potom si spomenula, že rovnako rýchlo jej bilo srdce predtým, ako skočila z mostíka do bazéna a spomenula si, ako si potom, čo to dokázala, pripadala skvele.

Pritúlila sa k ockovi, objala ho a povedala: „Ďakujem ti za kino, oci, bolo to skvelé. Mám ťa veľmi rada!“

Jej ocko bol uzavretý muž. Veľa toho nepovedal, len jej pohladil vlasy a dojatým hlasom povedal: „Ďakujem ti, zlatíčko!“

Keď mu pozrela do tváre, zazdalo sa jej, že vidí v jeho očiach slzy. Cítila, ako sa jej srde ukľudnilo a pripadala si omnoho lepšie, presne ako vtedy, keď dokázala skočiť do hlbokej vody.

 


Zdroj: Linda Eyr - Richard Eyr : Jak naučit děti hodnotám
Čítajte viac o téme: Motivácia
Zdieľať na facebooku