Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Už o pár dní tu máme náš tradičný jesenný sviatok, Dušičky alebo Sviatok všetkých svätých. Vo svete existuje viac podobných sviatkov v tom istom termíne. Najznámejší je asi Halloween, ktorý sa oslavuje v anglicky hovoriacich krajinách. V Mexiku a ďalších krajinách strednej a južnej Ameriky je to El Dia de los Muertos, v preklade Deň mŕtvych. Na Filipínach Pangangaluluwa a v Indii Pitru Paksha.
Aj keď majú tieto sviatky rozličné názvy a podoby, majú jednu spoločnú myšlienku. Zastaviť sa, spomenúť si na blízkych, tých, ktorí hrali v našich životoch významnú úlohu a tiež venovať všetkým týmto ľuďom aspoň jeden deň. Deň, počas ktorého sa zamyslíme a možno nepriamo budeme rozmýšľať nad tým, čo pre nás znamená slovo láska.
Nie je láska ako láska
Keď povieme slovo láska, veľa ľudí si predstaví romantickú podobu lásky a automaticky si to spojí so zaľúbením. Máme však niekoľko podôb lásky. Exituje rodičovská láska, altruistická láska, kedy nezištne pomáhame iným ľuďom, láska v podobe priateľstva a romantická láska. Láska je hlboká emócia, ktorá priamo ovplyvňuje naše emocionálne a fyzické fungovanie. Vďaka neurovedám dnes vieme, že priamo ovplyvňuje naše zdravie.
Láska ako silná stránka človeka
Láska nie je iba emócia, je to aj silná stránka človeka, ktorá hovorí o tom, že človek je schopný lásku dávať aj ju prijímať. Ľudia, ktorí ju majú zaradenú medzi svoje top silné stránky, sú pravdepodobne veľmi zruční v medziľudských vzťahoch. Považujú ich za veľmi dôležité a vedia ich rozvíjať. Takíto ľudia sú pravdepodobne veľmi priateľskí, majú pochopenie pre iných, vedia si iných vypočuť, poradiť im a ľudia sú s nimi radi.
Láska ako silná stránka človeka je úzko spojená s inými silnými stránkami, ako vďačnosť, empatia, tolerancia, odpustenie, ochota pomáhať alebo priateľstvo.
Láska ako najdôležitejšia pozitívna emócia
Psychologička Barbara Fredericson sa už dlhé roky venuje výskumu pozitívnych emócií. Pred pár rokmi dostala otázku, či je niektorá z pozitívnych emócií dôležitejšia ako tá druhá. Najskôr povedala, že nie. No po pár rokoch zmenila svoj názor a povedala: „Áno, je to láska“. Zároveň hovorí: „Každý má o nej vlastnú predstavu. No väčšinou ju vnímame len v romantickom rozmere. Je ale najvyšší čas, aby sme ju začali vnímať omnoho širšie. Má totiž obrovský význam z pohľadu zdravia. Zlepšuje funkciu srdca, zlepšuje reguláciu cukru v tele a hlavne má dopad na lepšie fungovanie imunitného systému.“ No a o jeho význame, predovšetkým v dnešnej dobe, sa ani nemusíme rozprávať.
Dôležité je tiež spomenúť ešte jednu vec a to, že láska podporuje lepšie medziľudské vzťahy. A viete, čo je hlavným nástrojom budovania dobrých a zdravých medziľudských vzťahov? Úsmev. Áno, obyčajný úsmev ľudí spája a má obrovský dopad na naše zdravie.
Láska vzniká za jednej podmienky
Skúsme si položiť filozofické otázky: Je láska bezpodmienečná? Vie vzniknúť bez akýchkoľvek podmienok? Vedci tvrdia, že nie. K tomu, aby sme prežívali emóciu lásky sú nevyhnutné isté podmienky. Barbara Fredericson uvádza, že základom je vznik mikromomentu, teda akéhosi vzájomného súzvuku. Volá to pozitívna rezonancia. Ide o krátke, mikromomenty ktoré cítime, keď sme v blízkosti človeka, s ktorým zdieľame jedinečnú chvíľu. Sú to chvíle, kedy cítime to, čomu hovoríme, „sme na jednej vlnovej dĺžke.“ Sú to chvíle myšlienkového a emocionálneho prepojenia, ktoré nás dobíjajú obrovskou energiou a silou.
Mikromomenty lásky sú veľkou investíciou do zdravia človeka
Skutočnú lásku ako intenzívnu pozitívnu emóciu zažívame vtedy, keď sa úprimne zaujímame o druhú osobu. Nie s nejakým vypočítavým spôsobom, ale úprimne. Lásku prežívame aj vtedy, keď cítime, že druhá osoba nám rozumie a váži si nás.
Barbara Fredericson zdôrazňuje, že nie je podstatná intenzita, teda sila, veľkosť lásky, ale skôr počet opakovaní týchto mikromomentov. Čiže to, koľko takýchto malých chvíľ človek zažíva. Sú to chvíle strávené s blízkym človekom, ktorý nás chápe, podporuje a váži si nás. Sú to chvíle spoločného súzvuku s priateľmi, kolegami, rodinou, ale aj pri práci. Sú to chvíle, ktoré venujeme aj my niekomu inému. Chvíle úprimnej pozornosti a záujmu. Možno si to ani neuvedomujeme, no sú to veľké investície do nášho zdravia, ale aj zdravia druhých.
Ako konkrétne vieme podporiť prežívanie lásky?
Ide naozaj o maličkosti, no majú obrovský význam. Skúsme sa napríklad zamyslieť nad tým, komu sme my sami oporou, či sa na ľudí okolo seba usmievame, či cítia našu podporu, pochopenie. Porozmýšľajme aj nad tým, kto pri nás stojí. Pri kom prežívame tie mikromomenty pochopenia, emocionálneho spojenia. Jednoducho, komu lásku dávame a od koho ju dostávame.
Možno bolo toto uvažovanie o láske trochu iné. No veríme, že ponúklo iný pohľad, nové odpovede, či položilo nové otázky. Práve aj v kontexte nadchádzajúcich sviatkov.
