Autorka je školská psychologička.
22. júna sa môžu do škôl vrátiť žiaci 6.-9. ročníkov a stredoškoláci. Nástup je dobrovoľný. Rozhodnutie rozprúdilo diskusie o tom, či to všetko má alebo nemá zmysel. Žiaci nevedia, či do škôl ísť alebo nie. Rodičia v mnohých prípadoch nechávajú rozhodnutia na nich. Niektorí učitelia sú proti návratu. Ocitli sme sa v situácií, ktorá ukazuje paradoxy nášho postoja k školám, vzdelávaniu. Na jednej strane máme možnosť ísť do škôl, na druhej strane vysielame mnohé signály, že ísť do školy je zbytočné a nikomu to nič neprinesie.
Vyzerá to tak, že príležitosť k znovuotvoreniu druhých stupňov a stredných škôl využijeme len minimálne. S najväčšou pravdepodobnosťou sa učitelia a žiaci stretnú len kvôli odovzdaniu kníh a vysvedčení. Je to škoda, pretože zo siedmych dní môžeme vyťažiť maximum. Tak, aby dali deťom a učiteľom čo najviac.
Otvorenie školy na sedem dní môže na prvý pohľad vyzerať zbytočne, no nie je. Je to otázka priorít, záujmu a toho, ako na školu a vzdelanie pozeráme. Ak je návrat do školy pre nás dospelých zbytočná komplikácia alebo náklad, nemôžeme očakávať, že deti a mládež ju budú považovať za prioritu a budú mať ku škole vzťah. Sedem dní nie je veľa, no ani málo. Podstatné je, ako využijeme čas, ktorý je nám ponúknutý. A hoci počas týchto dní nepôjde o učenie, návrat do nej má význam.
Veľa rodičov dnes necháva na dieťati rozhodnutie o tom, či pôjde alebo nepôjde do školy. Mnohé deti sa za posledné tri mesiace dostali do apatického stavu, nezáujmu, stratili energiu a pri otázke „Pôjdeš na do školy?“ odpovedia, že sa im nechce. V prípade, že neexistuje relevantný dôvod, prečo dieťa neposlať do školy, rodič by mal podporiť jeho nástup, hoci aj na pár dní. Je chyba, ak rodičia deťom naznačujú, že do školy nemusia ísť a je to zbytočné. Pretože aj tých sedem dní stojí za to. Za tých sedem dní sa totiž môžu deti trochu prebrať k životu, vrátiť do pravidelného režimu, škola sa opäť dostane do ich zorného uhla pohľadu, budú v prostredí školy a pripomenú sa im známe miesta a tváre. Isteže cieľom nie je učenie. Ani nesmie byť. No aj počas tých siedmych dní môžu deti pocítiť pridanú hodnotu školského prostredia, ktorú jednoducho škola má.
Aj sedem dní v škole má zmysel. Tu je sedem dôvodov, prečo je to tak.
1 | Aj jeden deň v škole je viac ako pol roka bez školy
Hoci sa často hovorí, že učenie prebieha neustále, všade a budova školy nie je nevyhnutne nositeľom učenia, dovolím si o tom polemizovať. Posledné týždne nám jasne ukázali, akú dôležitú rolu zohráva škola v živote detí aj pri ich samotnom učení. Pre väčšinu detí a mladých ľudí je jednoducho fyzická prítomnosť v škole prioritnou formou získania akademických vedomostí a zručností. Fyzická prítomnosť v škole dáva vzdelávaniu mnoho pridaných rozmerov, ktoré iné formy vzdelávania nemajú. No vzájomne sa nevylučujú a mali by sa podporovať. Učiteľ a škola by mali aj naďalej ostať symbolmi vzdelávania a učenia. Myslím si, že je nevyhnutné podporiť tieto známe asociácie a doplniť ich o poznania, ktoré sme si posledné obdobie uvedomili, a to, že škola = bezpečie, priateľstvo, kamaráti, záujem, opora.
Mnohé udalosti posledných mesiacov a dní nám ukazujú, čo všetko nám škola dáva. Akú obrovskú úlohu zohráva v živote človeka.
Aj sedem dní v škole dá deťom a tínedžerom zmysel a nádej. Vytrhne ich z nového režimu, ktorý nemusí byť práve najzdravší a najefektívnejší. Austrálska organizácia Youth Inside zrealizovala v apríli výskum medzi dospievajúcimi a mladými dospelými vo veku 14 až 25 rokov. Zistili, že mladí ľudia síce rozumeli nevyhnutnosti dištančného vzdelávania v čase koronakrízy, no nevedia si predstaviť aby prebiehalo dlhodobo. 6 z 10 opýtaných študentov uviedlo, že dištančné vzdelávanie je pre nich náročnejšie a 64% opýtaných študentov uviedlo, že sú produktívnejší v škole ako doma. Zároveň uvádzajú, že časom sa dištančné vzdelávanie stáva pre nich nekomfortné, sú neefektívni, cítia sa osamelo a nešťastne.
Aj sedem dní vie deťom pomôcť po psychickej stránke z dlhodobého hľadiska. Škola a vzdelanie sa opäť dostane do ich pozornosti. Mnohé deti a dospievajúci totiž vyhodili zo svojho vnímania a oblasti záujmu školu, vzdelávanie a akoby prestali rozmýšľať v dlhodobom horizonte. Strácajú istotu, pocity zmysluplnosti a nahradzujú to krátkodobým vyplnením času a rýchlym učením kĺzajúcim po povrchu. Určite to nie je obraz všetkých a mnohé deti prekvapili svojou zrelosťou, zodpovednosťou, samostatnosťou a kreativitou. Ukazuje sa ale, že aj tie deti, u ktorých túžba vzdelávať sa nijak neochabla, ba dokonca sa posilnila, začali svoju túžbu po vzdelávaní hľadať inde ako v klasickej škole. Mnoho detí už dnes tvrdí, že im viac dajú on-line kurzy, aplikácie, youtube videá a aby niečo vedeli nepotrebujú školu. Klasická škola začína ťahať za kratší koniec, a preto návrat aj na sedem dní dokáže veľa. Vie opäť upriamiť pozornosť aspoň na chvíľu na mnohé výhody školy – ako osobný kontakt, pridaná hodnota v podobe reálneho človeka, priateľstvo, kamaráti, socializácia, hodnoty atď. Okrem iného vráti aspoň na chvíľu deťom potrebný režim.
2 | Návrat do školy môžeme vnímať ako odkaz deťom a dospievajúcim, že nám na nich záleží a chceme byť s nimi, hoci aj na chvíľu
Týždeň v škole môže na prvý pohľad vyzerať zbytočne. No hĺbka odkazu otvorenia môže byť väčšia. Otvorením školy sa dáva najavo, že učitelia chcú byť s deťmi, že škole záleží aj na tínedžeroch. Že sú dôležitejší ako organizačné či technické komplikácie alebo vlastný komfort.
Je to odkaz, že ich nepovažujeme za zbytočných a tých, ktorí nepotrebujú podporu, pretože by už mali všetko vedieť.
V spoločnosti existuje mylná predstava, že dospievajúci už nepotrebujú dohľad dospelého a všetko by mali zvládať sami. Je pravda, že deti v tomto veku potrebujú súkromie, priestor na vytvorenie vlastného sveta, sebaidentifikáciu, chcú byť samostatní a „veľkí.“ To sa ale nevylučuje s tým, že sa treba o nich zaujímať a byť im oporou. Dospievajúci sú okrem iného veľmi vnímaví, citliví, rýchlo dekódujú „to, čo je povedané medzi riadkami“. Sú však aj ľahko ovplyvniteľní, nestabilní, túžia po pochopení, opore, podpore, úprimnom vypočutí, ktoré nemoralizuje, ale vníma ich osobnosť, sny a túžby. Taktiež chcú byť vedení, chcú mať hranice, pravidlá, ktoré im pomáhajú zorientovať sa vo svete a mnohých podnetoch. Chcú, aby sa dospelí zaujímali čo robia, aj keď vyzerajú, že ich to otravuje a vadí im to.
Najhoršie čo pre tínedžerov môžeme urobiť je, že im dáme najavo, že nás nezaujímajú, sú „v tom sami“ a kašleme na nich. Vtedy sa v ich živote zvykne objaviť niekto, kto im dá presný opak (záujem, pochopenie, vypočutie) a my sme potom veľmi prekvapení, čo sa to s našimi deťmi deje a ako sa zmenili.
Bude veľmi zaujímavé sledovať, koľko detí sa dobrovoľne vráti do našich škôl, a ktoré ročníky to budú.
3 | Dospievajúci musia mať náplň a je nevyhnutné vytvoriť im bezpečné a prospešné miesto na socializáciu
Deti v tomto veku musia mať aspoň z časti štruktúrovaný program. Treba im dôverovať, ale treba mať aj rozumný prístup k tejto dôvere.
Profesor Laurence Steinberg z Temple Univerzity, ktorý patrí k svetovým expertom na obdobie dospievania vo svojej knihe Age of Opportunity hovorí, že mozog tínedžerov funguje veľmi špecificky. Hormonálna akcelerácia spôsobuje aktívnejšiu činnosť tých častí mozgu, ktoré podporujú emócie, odmeny, výbušnosť, prchkosť, iracionálne správanie. Zároveň ešte nie sú dostatočne vyvinuté tie časti mozgu, ktoré podporujú sebaovládanie, racionálne vyhodnotenie situácie, priamo regulované správanie, vyššie myšlienkové funkcie. Prirovnáva to k brzde a plynu auta. Časť mozgu adolescentov intenzívne tlačí na plyn, no brzdy ešte dobre nefungujú. Tie sú v prestavbe a plne funkčnými sa stávajú niekedy po 20. roku života. Aj preto mnoho tínedžerov koná iracionálne, unáhlene a tak, ako by o pár rokov nikdy nekonalo. Deti sú v tomto veku náchylné na nebezpečné správanie, ktoré sa posilňuje, ak sú v skupine.
Profesor Steinberg ale zároveň hovorí, že je to obdobie obrovských príležitostí, citlivosti a vnímavosti. „Už nikdy nebudeme preciťovať emócie tak intenzívne ako počas dospievania. Všetko čo robíme v období dospievania je omnoho silnejšie ako inokedy,“ konštatuje.
Aby sa dospievanie zvládlo rozumne a podporila sa prirodzená zvedavosť, túžba po výzvach a energia je dôležité mladých ľudí zamestnať, vytvoriť im program, aktivity, dať im náplň. Zároveň je dobré byť na nich náročný, vystavovať ich zvládnuteľným prekážkam, ktoré posilňujú ich odolnosť a vnútornú silu. Je dôležité kombinovať prísnosť s láskavosťou, voľnosť s kontrolou.
Mnohí ľudia dnes argumentujú, že deti z druhého stupňa a stredoškoláci sa už nemusia socializovať v škole, keďže sa už socializujú mimo nej. Je pravda, že mnohé deti sa stretávajú a nie sú izolované. No treba si uvedomiť, že to môžu, ale aj nemusia byť spolužiaci, taktiež nie všetci z triedy sa videli, nie všetci sa stretávajú, kolektív triedy, školy nefunguje ako by mal a nie každé dieťa je zapojené do socializácie. Šesť mesiacov bez kontaktu so školou, triedou by mohol priniesť mnohé nepredvídateľné problémy budúci školský rok. A aj keď to tak nevyzerá, aj sedem dní urobí veľa.
4| Je to príležitosť preveriť si, aké to naozaj počas troch mesiacov doma bolo. Čo sa deti učili a ako. Ako sa zvládlo obdobie z osobného, ale aj akademického hľadiska
Dynamika osobného rozhovoru je úplne iná ako dynamika on-line rozhovoru. Učitelia si budú môcť odkomunikovať priamo s deťmi mnohé pozitívne či negatívne situácie, ktoré počas koronakrízy vznikli. Počas šiestich dní (siedmy je vysvedčenie) bude priestor na diskusie, vyjasnenie si problémov, pochopenie rozličných uhlov pohľadu na to, čo sa udialo. Je dôležitá reflexia a vyhodnotenie toho, čo fungovalo a čo nie. Stredoškolská študentská únia Slovenska avizovala mnohé komplikácie pri dištančnom vzdelávaní. Tieto dni budú ideálnym časom na to, aby sme si objasnili dôvody nášho konania, správania a hovorili o tom, ako sa vieme zlepšiť do budúcna.
Zároveň to bude aj čas, aby žiaci poďakovali mnohým učiteľom za ich skvelo odvedenú prácu, za ich ľudský rozmer, schopnosť nevzdať sa a učiť pod stresom, v tlaku. Bude to čas, kedy sa môžu žiaci poďakovať učiteľom za to, ako pri nich stáli, ako im pomáhali a dokázali spolu s nimi zvládnuť náročné obdobie.
Diskusie priamo v triedach môžu priniesť úplne iné závery ako cez videohovor. Tieto výstupy budú dobrými podkladmi pre naplánovanie budúceho školského roka a jeho prvých mesiacov.
5 | Máme možnosť pozitívne ovplyvniť mentálne zdravie dospievajúcich a podporiť ich psychickú odolnosť
Počas siedmych dní sa dá jednoduchými a nenútenými otázkami či aktivitami upriamovať pozornosť na mentálne zdravie a psychickú odolnosť. Deti v tomto veku sú veľmi otvorené novým podnetom a práve oblasť mentálneho zdravia či psychickej odolnosti ich zaujíma. Máme možnosť pozitívne ovplyvniť ich prežívanie, rozmýšľanie a správanie. Dá sa to aj za sedem dní v škole.
6 | Organizačno-technické dôvody
Dôležitým dôvodom návratu je určite aj odovzdanie učebníc, upratanie skriniek, šatní, tried alebo čistenie lavíc.. To všetko patrí ku koncu školského roka.
7 | Vysvedčenie a ukončenie školského roka
Slávnostné ukončenie školského roka a odovzdávanie vysvedčení je niečo, čo jednoducho na záver školského roka patrí. Ktorý, ak nie tento školský rok, si zaslúži špeciálnu pozornosť, pár pozitívnych, povzbudivých a silných slov na záver? Koniec výnimočného školského roku by sme mali stráviť spoločne.
