Čo robiť, ak je škola konfrontovaná s tragédiou?

Nie všetky deti vedia bez pomoci spracovať tragickú udalosť.
Nie všetky deti vedia bez pomoci spracovať tragickú udalosť. / Foto: Bigstock

Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.

 

Život nám niekedy prinesie do cesty veľmi náročné situácie. So stratou, smútkom, tragédiou sa musíme občas  vyrovnávať aj ako učitelia, spolužiaci, žiaci, kolegovia. Čo robiť, ak je škola konfrontovaná so situáciou, kedy ide o úmrtie žiaka alebo učiteľa?

 

Každá takáto situácia je mimoriadne psychicky náročná, plná silných emócií. Škola je priamo zasiahnutá, ovplyvňuje kolektív triedy, školy. Je dôležité pracovať s danou atmosférou, hľadať spôsoby vyrovnania sa s krízou a hľadať spôsoby podpory žiaka, učiteľa, triedy, školy.

Mária Anyalaiová, odborníčka na krízové intervencie na školách hovorí, „Tragické udalosti nepatria len do sveta dospelých, ale ako súčasť života sa týkajú aj detí. Či už detí, ako obetí tragických udalostí, alebo detí, ako pozostalých po rodičoch, priateľoch, spolužiakoch. V našich podmienkach sa s detskými obeťami stretávame pri automobilových nehodách a nehodách autobusov prevážajúcimi deti, pri tragických nehodách ako utopenie, vypadnutie z okna, pri únosoch a samovraždách detí. Deti, ktoré zostanú ako pozostalí si kladú otázky a hľadajú odpovede. Aj deti v školských triedach majú právo na krízovú intervenciu, na pomoc, pochopenie, podporu. Profesionálny prístup, ktorý prichádza včas.“

 

Odborníci na Slovensku sa zhodujú v tom, že školy zatiaľ nevedia, ako v čase krízy reagovať a veľmi málo vyhľadávajú pomoc. Ide pritom o veľmi dôležitú a žiadanú pomoc. Školy by sa nemali báť kontaktovať odborníkov, ktorí im pomôžu so spracovaním smútku, vedia pracovať s kolektívom alebo jednotlivcom v náročnej situácii. Taktiež  vedia upozorniť riaditeľov, učiteľov na deti, ktoré potrebujú zvýšenú starostlivosť a pozornosť. Je samozrejmosťou, že škole odporučia ďalší postup, spôsob komunikácie a práce s triedou aj jednotlivcom. Krízová intervencia jednoznačne patrí do našich škôl.

 

Čo robiť v prípade krízy?

Vyhľadajte odborníka

Prvá krízová intervencia sa odporúča vykonať do 48 až 72 hodín od tragickej udalosti, teda do 3 dní. Skúste sa ale čo najskôr aspoň telefonicky spojiť so psychológmi napríklad z najbližšieho Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Máte možnosť požiadať o pomoc aj Modrých anjelov. Určite vám poradia, čo vo vašej náročnej situácii robiť. Psychológovia z centier alebo Modrého anjela navštívia aj vašu školu a pomôžu vám v prvých dňoch.

 

Spolupracujte s odborníkmi aj z dlhodobejšieho hľadiska

Práca s traumou, krízou a smútkom má niekoľko fáz. Neostaňte stáť len v úvode. Zármutok je nevyhnutné spracovať a to si vyžaduje čas. Kolektív triedy, školy bude po tragédii, strate otrasený ešte dlho a preto spolupracujte s odborníkmi aj naďalej. Až pokiaľ sa celá situácia nespracuje. Opäť sa môžete nakontaktovať na svoje Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo vyhľadať inú odbornú psychologickú pomoc so zameraním na smútkové poradenstvo alebo krízové poradenstvo v školách.

 


Zdroje: paneurouni.com, komposyt.sk
Zdieľať na facebooku