Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Opäť nám začína školský rok. Tak, ako predchádzajúce roky aj tento nám prinesie veľa nových skúseností, zážitkov, osobných a profesijných obohatení a v neposlednom rade aj mnoho náročných situácií.
Škola je živý organizmus, ktorý pracuje s ľuďmi a preto sa nedá presne predpovedať, čo všetko na nás čaká. Avšak vychádzajúc z rôznych signálov zo škôl, či vnímania a vycítenia atmosféry v školách, odkomunikovaných problémov alebo otázok, vieme približne predpokladať, s čím všetkým sa budeme „boriť“ tento školský rok. Ak odhliadneme od politicko-strategických tém ako platy učiteľov, financie do školstva, úprava siete škôl a mnoho ďalších, je vysoko pravdepodobné, že priamo v školách budeme stáť pred niektorými z nasledovných výziev.
Skôr ako prejdem k ich vymenovaniu, rada by som upriamila pozornosť na obyčajnú vec. Výber slov, ktoré používame pri pomenovávaní „negatívnych“ javov. Carol Dwecková, psychologička a autorka koncepcie „Nastavenia mysle“, práve tento detail zdôrazňuje. Hovorí, že výmena slov s negatívnym nádychom za pozitívne, výraznou mierou ovplyvňuje to, ako nazeráme na konkrétne situácie a potom ich aj podľa toho riešime. Napr. nehovoríme o prekážke alebo probléme, ale o výzve. Veď si len všimnime ako znie veta: „Stoja pred nami tieto prekážky“ alebo „Stoja pred nami tieto výzvy“. Je to naozaj tak. Slovo prekážka, nesie v sebe úplne inú „energiu“ ako slovo „výzva.“ Podobne nazerá na uvedenú tému aj Judith E. Glaser, autorka Konverzačnej inteligencie. Tá kladie slovám a ich významu zásadnú úlohu. Hovorí, že výber slov vytvára kontext konverzácie, buduje dôveru vs. nedôveru a tá je základom medziľudských vzťahov.
Skúsme sa teda pozrieť na výzvy, s ktorými sa učitelia ako aj odborní zamestnanci budú tento školský rok stretávať:
- Medziľudské vzťahy a komunikácia
- Moderné technológie, sociálne siete a pod.
- Osobná rovnováha učiteľa, zvládanie záťaže, stresu, napätia
- Mentálne zdravie žiakov
- Motivácia žiakov učiť sa
- Angažovanosť žiakov ale aj učiteľov
- Žiaci s ŠVVP
1| Medziľudské vzťahy a komunikácia
Vzťahy škola/ učitelia – rodičia
Ide pravdepodobne o jednu z najväčších výziev, s ktorou sa dnešní učitelia stretávajú. Z oboch strán cítiť vzájomné napätie a neexistuje jednoznačný návod ako na to. Veľmi v tom však vie pomôcť poznanie konverzačnej inteligencie. Základným princípom je posun od nedôvery k dôvere, od „jazyka“ JA k „jazyku“ MY. Práve vzájomná nedôvera je „achilovou pätou“ vo vzťahu učitelia- rodičia. Zmeniť to môžeme aj pomocou modelu TRUST, čo je skratka pre T – transparentnosť, R – nadviazanie vzťahu (relationship), U – porozumenie (understanding), S- zdieľanie úspechu (success), T – hovorenie pravdy (transparency). Model TRUST môže v praxi vyzerať aj takto:
Transparentnosť
Zameranie na JA – tajnostkárstvo, zavreté dvere, hrozby, nedostatok podpory, zrozumiteľnosti
Zameranie na MY – otvorenosť, zdieľanie pocitu ohrozenia, zámerov, ambícií a cieľov, posun smerom k hľadaniu spoločných, zrozumiteľných cieľov
Nadviazanie vzťahu
Zameranie na JA –odmietnutie, odpor, túžba po odplate, nepriateľské vzťahy, upodozrievanie
Zameranie na MY – rešpekt, porozumenie, úprimnosť, starostlivosť, načúvanie bez predsudkov a s otvorenou mysľou
Porozumenie
Zameranie na JA –neistota, zameranie len na splnenie úloh, nerealistické očakávanie, sklamanie, zrada, vynášanie súdov, nezáujem, zameranie len na seba
Zameranie na MY – pochopenie, snaha vcítiť sa do „kože“ druhého, empatia, schopnosť vnímať realitu, podpora, partnerstvo, spolupráca
Zdieľanie úspechu
Zameranie na JA – presadzovanie len vlastných záujmov, egoizmus, usilovanie o osobné uznanie a odmenu, osobný boj, boj o moc
Zameranie na MY – prepojenie s cieľom vytvorenia spoločného cieľa, budovanie spoločnej vízie, predstava spoločného úspechu
Hovorenie pravdy
Zameranie na JA – hnev, úzkosť, rezignácia, stiahnutie sa, nekomunikácia, odpor
Zameranie na MY – pravidelná, úprimná a otvorená diskusia, spoločné riešenie problémov,
Ak teda chceme zmeniť nedôveru za dôveru, musíme čo najviac hovoriť jazykom MY a oslabovať strach, moc, neistotu, potrebu mať zakaždým pravdu. Všetko čo súvisí so zameraním na JA. Chce to čas, snahu a prácu. Školám odporúčam aby si model TRUST so zameraním na JA a MY vytlačili a dali napr. do zborovne, ako aj o tom diskutovali s rodičmi. Som presvedčená, že to pomôže budovať vzájomnú dôveru a dôjde k zlepšeniu vzťahov.
Vzťahy v pracovnom kolektíve
Každá škola má vlastný pracovný kolektív. Niekde sú vzťahy výborné, inde to až tak nie je. Taktiež zohráva istú úlohu aj to, či ide o veľkú školu, menšiu, základnú alebo strednú. Faktorov, ktoré tento bod ovplyvňujú je viac. Avšak platia niektoré univerzálne pravidlá, ktoré podporujú dobré medziľudské vzťahy a tak následne vytvárajú efektívne pracovné prostredie.
Model TRUST je jedným z takýchto nástrojov. Okrem neho je dobré ak kolektív pozná, uznáva a pracuje so silnými stránkami každého z kolegov (celkovo poznáme 24 silných stránok charakteru). Taktiež treba myslieť na prínos zamestnanca pre školu. Každý zo zamestnancov by sa mal cítiť ako prínos pre školu. Mal by vedieť, že nie je zbytočný, jeho práca sa váži, je spravodlivo a primerane ocenená, pričom nadriadení by mu to mali dávať pocítiť. Ocenenie nie je len finančné ale aj pochvalou, vyjadrením vďaky. Na nedávnom 6. Kongrese Medzinárodnej asociácie pozitívnej psychológie (IPPA) v Melbourne, zaznelo niekoľko prezentácií práve na túto tému.
Zo slovenských reálií si dovolím upozorniť na pár momentov. Základné školy, predovšetkým tie väčšie, zvyknú viesť vnútorné „boje“ medzi prvým a druhým stupňom. Ich prepojenosť je ale veľmi dôležitá a má veľký vplyv nie len na kvalitu vzdelávania, ale aj motiváciu detí učiť sa vo vyšších ročníkoch a v živote všeobecne. Druhým bodom, na ktorý by som rada upozornila je uznanie práce vychovávateliek ŠKD a ich spolupráca s učiteľmi 1.stupňa. Vychovávateľky vedia byť obrovským prínosom pre poznanie žiaka a prácu s ním. V záujme vedenia školy by malo byť prepájanie 1.a 2.stupňa, hľadanie foriem a spôsobov, ako vytvoriť jednotný rukopis školy.
Vzťahy žiak – žiak (triedny kolektív, medzitriedne kolektívy)
Vytvorenie dobrých vzťahov v triede je naozaj výzva a alchýmia. Určite je nerealistické očakávať, že každý každého bude mať rád a všetci budú stále pekne spolupracovať. Nesmieme ale túto oblasť zanedbať a musíme s ňou systematicky pracovať. Kľúčom k celej téme je vzťah učiteľa a žiaka. Záujem o neho, poznanie jeho sveta. Preto netreba zanedbávať triednictvo. Byť triednym učiteľom neznamená len pozbierať ospravedlnenky, oznamovať školské informácie, prípadne deti karhať, sťažovať sa na ne. Je to oveľa oveľa viac. Byť triednym učiteľom znamená mať o deti záujem, hovoriť s nimi, poznať ich, ich zázemie, vytvoriť si dôveru, veriť im, dávať im nádej, viesť ich a vždy sa snažiť o to, aby spolu vychádzali slušne, so vzájomným rešpektom.
Vzťahy učiteľ- žiak
O vzťahoch medzi učiteľom a žiakom je toho napísaného dosť. Všetci veľmi dobre vieme, že dobrý učiteľ má dobrý vzťah so žiakmi. Čo ale neznamená, že im dovolí všetko! Učitelia si zvyknú myslieť, že deti považujú za dobrého učiteľa takého, ktorý im všetko dovolí, neučí a je s nimi kamarát. Je to ale mýtus! Dobrý učiteľ by mal mať podľa detí tri základné charakteristiky:
- má byť ľudský (má mať o deti záujem, vie ich vypočuť, pochopiť, podporiť)
- musí ich vedieť naučiť (učiť zrozumiteľne, jasne, tak aby jednoducho vedeli učivo)
- má byť autorita (má byť odborník v danej profesii, mal by sa neustále vzdelávať, mal by byť v téme doma, ak niečo nevie nevadí ale následne im dodá informácie, vie si udržať poriadok, disciplínu, je pre nich prirodzený vzor)
Tu je pár autentických vyjadrení detí vo veku 11-19 rokov, zo slovenských základných a stredných škôl, na otázku „Aký je dobrý učiteľ?“.
(spracované podľa projektu ŠŠI - Ideálna škola)
„Učiteľ by mal byť vzorom v učení aj v živote. Má mať autoritu ale nie vymáhať si ju na silu. Mal by informácie podávať zrozumiteľne, rád a nemal by ponižovať žiakov a iné predmety. Mal by aktívne pracovať.“
„Mal by sa snažiť vysvetľovať priehľadne. Chápať a tolerovať žiakov. Určite, že nemôže byť perfektný a občas musí byť prísny. No nemôže byť arogantný, zosmiešňovať a keď má zlú náladu, dávať žiakom poznámky a maličkosti, ktoré mu proste v ten deň vadia.“
„Učiteľ by ma mal brať ako osobu, a nie ako známku.“
„Dobrý učiteľ by mal mať záujem a mal by sa snažiť. Nás nezaujíma, ak len niečo rapká. Nás zaujíma hlbšie učivo, podané aktívnou formou.“
„S deťmi by mal pracovať ten, kto ich má rád.“
„Dobrý učiteľ a rešpekt? Áno musí mať, ale nie vynútený.“
„Učiteľ by mal rešpektovať názory žiakov, vedieť sa s nimi porozprávať aj ako človek, mal by mať autoritu ale len takú aby sme sa ho nebáli.“
„Mal by mať rešpekt a puto so študentmi. Učiteľ nie je len figúrka pred tabuľou ale malo by tam byť niečo hlbšie. Hlbší vzťah so študentmi. Poradiť keď treba, zasmiať sa a aj zabaviť.“
Moderné technológie (mobily, sociálne siete)
Do akej miery patria moderné technológie do školy? Kde je hranica využívania sociálnych sietí a iných vymožeností dnešnej doby? Aj napriek tomu, že sa téme venuje veľká pozornosť, stále je to neznáma. Nevieme presne odhadnúť, ako s týmito modernými vymoženosťami pracovať a ako ich akceptovať v prostredí školy. Faktom ostáva to, že škola by mala reflektovať realitu a preto moderné technológie majú a musia mať svoje miesto. Výzvou pre školu je nájsť tú správnu hranicu medzi životom bez technológií a s technológiami. Veľa počúvame o tom, aký negatívny dopad majú na psychický, osobnostný rozvoj dnešných detí. Určite mobily, sociálne siete, počítače sú príčinou mnohých problémov. Nesmieme touto témou opovrhovať a ignorovať ju. Avšak vždy si musíme uvedomiť to, že na vine NIE JE v konečnom dôsledku istá technológia ale človek. Človek rozhoduje o tom, či danú vec využije alebo zneužije. Preto je nesmierne dôležité rozvíjať a venovať sa rozvoju osobnosti, charakteru človeka, dobrých vlastností.
Určitou výzvou pre školy je aj ich vtiahnutie do výchovno-vzdelávacieho procesu, či bežného fungovania školy. Škola by mala učiť a formovať postoje, názory mladých ľudí k využívaniu moderných technológii. Mala by im ukazovať konkrétne spôsoby, príklady ako pozitívne a vhodne všetky tieto vymoženosti doby využívať.
Na nedávnom kongrese pozitívnej psychológie zazneli príspevky aj na túto tému. Lyle Ungar z Penssilvánskej univerzity predstavil svoj výskum, ktorý mapoval sociálne siete a aplikácie. Cieľom bolo zistiť, ako vybrané siete či aplikácie vplývajú na well-being ľudí. Ako uviedol nie všetky aplikácie sú zlé. Vytvoril zoznam 10 najlepších a 10 najhorších. Prikladám fotografiu
Učitelia na Slovensku a nielen tu, riešia aj úplne „jednoduché“ záležitosti. Ako to, či mobily do školy patria alebo nie. Existujú výskumy, ktoré podporujú tú stranu, ktorá hovorí o tom, že študenti majú lepšie výsledky, dokážu sa lepšie koncentrovať, ak mobily v škole nie sú. Je ale ťažké v dnešnej dobe zakázať deťom a rodičom využitie mobilov v škole. Skôr je to asi o komunikácii a pravidlách. Moderné technológie sú teda jednoznačne výzvou.
3 | Osobná rovnováha učiteľa, zvládanie záťaže, stresu, napätia
Nájsť osobnú rovnováhu, zvládať záťaž, stres a napätie je tiež veľká téma dnešnej doby. Zažíva to každý človek, ba dokonca aj deti. No možno by si téma zaslúžila väčšiu pozornosť aj v súvislosti s učiteľmi. Mnoho škôl v zahraničí hľadá cesty ako pomôcť učiteľom v ich regenerácii, ako podporiť ich vnútornú rovnováhu a ako im pomôcť zvládať stres. Riaditelia škôl by mali cielene vytvárať priestor na oddych, relax, znovunačerpanie síl pre učiteľov. Učitelia by mali cítiť podporu, pochopenie aspoň z vlastných radov. Je to nevyhnutné k tomu, aby vedeli dávať srdce do svojej práce. Určite si to zaslúžia. Okrem toho sa ukazuje, že implementovanie prvkov pozitívnej psychológie do „atmosféry zborovne“, modelu PERMA a koncentrácia na podporu životnej rovnováhy učiteľov prináša v konečnom dôsledku výhody aj pre kvalitu školy.
V budúcom článku si rozoberieme ďalšie spomínané výzvy: mentálne zdravie, motiváciu žiakov učiť sa, angažovanosť žiakov a učiteľov pre školu, ako aj prácu so žiakmi s ŠVVP.
Tém, s ktorými sa školy budú tohto roku stretávať je určite viac, no dovolila som si vytvoriť takýto zoznam, ktorý by mohol slúžiť ako akýsi plán, na ktorý sa vedia školy včas pripraviť a systematicky na ňom pracovať.
Pokračovanie v ďalšom článku.
