Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
O tom, ako má vyzerať dobrá spätná väzba je napísaného dosť. Veľa z toho je správne. Vždy sa treba inšpirovať skúsenosťami a vedomosťami múdrych ľudí. Niekedy však stačí pár slov, krátke video a všetko je pochopené. Video „Príbeh Austinovho motýľa“ je toho dôkazom. Veľmi presne vystihuje základné pravidlá dobrej spätnej väzby:
1 | Hodnotiť výkon, nie osobu
Nikdy nehodnoťte osobu. Vždy popisujte konkrétny výkon, situáciu. Vyjadrenia typu: „Zlyhal si, si hlúpy, neschopný, nemáš talent.“ sú absolútne nevhodné. Treba sa sústrediť na konkrétny výkon nie na hodnotenie osoby.
2 | Chyba je súčasť zlepšovania sa
Bez chýb nie je zlepšenie. Vďaka ním sme silnejší, lepší. Chyba je súčasť procesu učenia. Je to náš najlepší kamarát. Vo vzťahoch, kolektívoch treba vytvoriť atmosféru toho, že chyba je v poriadku a netreba sa jej báť. Iba tak sa vieme zlepšovať, posúvať vpred.
3 | Myseľ otvorená na rast a slovo „ešte“!
Growth mindset alebo Myseľ otvorená na rast je spôsob rozmýšľania, kedy sa na prekážky pozeráme ako na výzvy, na chyby ako na príležitosti. Ide o uvažovanie, kedy svoju myseľ otvárame a nie uzatvárame do fixných vzorcov, streotypov. Veľmi nám v tom pomáha slovo „ešte“. Pozrite si vety : „Neviem to.“ alebo „Neviem to, ešte“. „Nie je to dobré“ alebo „Nie je to dobré, ešte“. Autorkou Teórie nastavenia mysle – Growth mindset je Carol Dwecková.
4 | Pri spätnej väzbe byť čo najkonkrétnejší
Dobrá spätná väzba je čo najpresnejšia. Nepovieme len, že „Bolo to zlé“. Treba povedať, čo presne treba zlepšiť. Nehovoriť prázdne frázy ale konkrétne veci.
5 | Veriť, dôverovať a podporovať (vytvorte emocionálne bezpečie)
Podporte osobu, ktorú „kritizujete“, dávate jej spätnú väzbu. Dajte jej na javo, že jej veríte, že to dokáže.
6 | Silné stránky osobnosti
Upriamujte pozornosť osoby na jej silné stránky, nech sa pri prekonávaní prekážok o ne opiera. Hovorte o nich, zdôrazňujte ich.
Austinov motýľ
Nasledovné video hovorí o príbehu malého prváka Austina z Idaho. Austin sa v škole učil o motýľoch. Na konci témy musel vypracovať projekt, kde dostal za úlohu vybrať si motýľa a nakresliť ho čo najpresnejšie. Austin motýľa nakreslil (obrázok 1). Keďže išlo o školu, ktorá pracovala s otvorenou mysľou, neprestali len pri prvom obrázku. Odpovedali Austinovi, že je to dobrý začiatok. Následne vytvorili v triede „kritickú skupinu“, ktorá bola zložená z jeho spolužiakov. Ich úlohou bolo čo najpresnejšie popísať, v čom sa má nakreslený motýľ zlepšiť. Ako ho má Austin vylepšiť, aby sa podobal na ním vybratého motýľa. Deti sa sústredili na dva body Austinovho obrázku. Tvar krídiel a trup motýľa. Prichádzali k nakreslenému obrázku a Austinovi presne popisovali, čo by mal urobiť inak. Austin počúval a potom povedal, že ide nakresliť druhý obrázok. Keď ho nakreslil deti ocenili jeho pokrok a opäť mu dávali spätnú väzbu. Upresňovali, čo treba ešte vylepšiť. Po ich pripomienkach Austin opäť nakreslil nový obrázok, kde zapracoval ich rady a pripomienky. Od obrázka k obrázku sa zlepšoval. Napokon po troch ďalších obrázkoch bol Austin pripravený nakresliť vnútro motýľa. Neskôr ho vyfarbil. Výsledok bol neuveriteľný. Veď sa len pozrite. To všetko dokázal vďaka vynikajúcej spätnej väzbe malých detí, otvorenej mysli, aktívnemu počúvaniu a svojej vytrvalosti.
A ako dávate deťom spätnú väzbu v triede vy?
