Autorka Kornélia Ďuríková je školská psychologička a predsedníčka Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie KONVALINKA.
„Ukázať svoju zraniteľnosť je jedna z najodvážnejších vecí, ktoré môžeme v živote urobiť.“ (neznámy autor)
Keď hovoríme o duševnom zdraví musíme hovoriť aj o duševných poruchách. Na Slovensku sú ľudia s duševnými poruchami stále silno stigmatizovaní a odsudzovaní. Stále sa bojíme duševných porúch, hanbíme sa o nich hovoriť a o ľuďoch s duševnými poruchami máme predsudky. Stigmatizácia duševných porúch zhoršuje problematiku duševných porúch v spoločnosti. Spôsobuje, že sa ľudia téme bránia, odmietajú ju a v konečnom dôsledku to spôsobuje zhoršovanie duševného zdravia ľudí. Preto je dôležitá destigmatizácia (odbúravanie presudkov a stereotypov), vzdelávanie o duševných chorobách a informovanie o formách podpory, či liečby duševných porúch. Prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti pani docentka MUDr. Ľubomíra Izáková PhD. konštatuje: „Je dôležité vedieť, že v oblasti duševného zdravia sú odborníci dostupní bezbariérovo – nie je potrebné priniesť na vyšetrenie žiadanku. Duševné poruchy nás oberajú o kvalitu života a funkčnosť. Negatívne ovplyvňujú aj naše okolie. Na Slovensku ešte stále bojujeme s hanbou a stigmou, ktoré sa spájajú v očiach mnohých s duševnými poruchami. Najčastejšími z nich sú úzkostné poruchy, depresie, závislosti a demencie. Je potrebné vedieť o ich prejavoch, včas ich rozpoznať a riešiť. K tomu však je potrebné mať správne informácie, ktoré by sme si mali postupne osvojovať v procese vzdelávania. Na nich je založená prevencia. Duševné poruchy nesmú byť ani v našej spoločnosti tabu.“
Pár faktov o duševných poruchách
- Depresívne a úzkostné poruchy patria k najčastejším psychickým problémom dnešnej doby.
- Na Slovensku má každý štvrtý až piaty človek stredne závažné až závažné príznaky úzkosti. V porovnaní s predpandemickou situáciou ide o výrazné zhoršenie. (zdroj: Liga za duševné zdravie SR)
- Vzdelávať sa a hovoriť o duševných poruchách pomáha skorému zachyteniu príznakov duševných porúch a následne zvyšuje šance človeka žiť kvalitný život.
- Viac ako 50% duševných chorôb začína pred dosiahnutím 14 rokov.
- Viac ako 75% duševných chorôb začína pred 24. rokom života.
- Viac ako 50% všetkých fyzických ochorení adolescentov má psychický základ.
- 1 z 20 adolescentov zažije niektorú z foriem porúch príjmu potravy. Častejšie sa tento problém týka dospievajúcich dievčat, avšak ohrození sú aj chlapci.
- Od roku 2009 do 2018 vzrástol počet detí s nejakou psychickou poruchou na Slovensku až o 72,1%. Výrazný nárast je u detí vo veku 15-19 rokov.
- Samovraždy sú treťou najčastejšou príčinou úmrtí adolescentov vo svete.
- 70% dospievajúcich, ktorí zažívajú nejakú formu duševných problémov, či zhoršené duševné zdravie nedostanú včas primeranú podporu, usmernenie a odbornú pomoc. To môže viesť k postupnému zhoršovaniu stavu, ktoré môže prepuknúť o niekoľko rokov neskôr. (zdroj: Národný ústav duševného zdravia ČR)
- Priemerný čas oneskorenia odbornej pomoci medzi prepuknutím prvých príznakov duševnej poruchy a toho, že človek ich začne riešiť je 6-10 rokov. Je to zároveň čas, počas ktorého dôjde k významnému zhoršeniu duševného stavu. (zdroj: Národný ústav duševného zdravia ČR)
- Neliečenie duševných porúch vedie k zhoršeniu kvality života vo všetkých jeho oblastiach, ako napríklad pracovnej, osobnej, sociálnej či fyzickej (fyzické zdravie).
Mýty a pravdy o duševných chorobách
Mýtus č. 1:
Zdravotný stav ľudí s duševným ochorením sa nikdy nezlepší
Pravda: Nie je to pravda. U väčšiny ľudí dôjde vďaka správnej pomoci k významnému zlepšeniu a so správnou podporou vedia viesť kvalitný a plnohodnotný život.
Mýtus č. 2:
Ľudia s duševnými poruchami sú agresívni
Pravda: Ľudia s duševnými poruchami nemajú väčšie sklony k násilnému správaniu ako zvyšok populácie. Tento mýtus, často podporujúci médiami, môže viesť k strachu a neochote vyhľadať pomoc. V skutočnosti sú ľudia s duševnými poruchami oveľa častejšie v pozícii obete ako agresora.
Mýtus č. 3:
Duševná choroba je prejav osobného zlyhania
Pravda: Duševná choroba nie je charakterová vada. Je ovplyvnená mnohými faktormi - genetickými, biologickými či sociálnymi. Vyhľadať pomoc je prejav odvahy a vnútornej sily.
Mýtus č. 4:
Duševné poruchy sú veľmi vzácne a týkajú sa iba niektorých ľudí
Pravda: Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie má jeden zo štyroch ľudí skúsenosť s duševnou chorobou. Týkajú sa úplne každého. Všetkých vekových kategórií, vzdelanostných a ekonomických skupín obyvateľstva, či rôznych kultúr.
Mýtus č.5 :
Duševnú poruchu zvládnem sám
Pravda: Pomoc odborníka, rodiny a okolia je nevyhnutná.
Mýtus č.6 :
Ľudia s duševnou poruchou nemôžu pracovať
Pravda: Duševná porucha môže so sebou niesť istú mieru znevýhodnenia v práci, ale väčšina ľudí to dokáže prekonať a efektívne pracovať. Práca preukázateľne pomáha v procese uzdravovania a je vynikajúcou príležitosťou ako sa zapojiť do spoločnosti.
Mýtus č.7 :
Deti a dospievajúci nemôžu trpieť duševnými problémami
Pravda: Jedno z piatich detí vo veku 13 – 18 rokov má alebo môže mať vážne duševné problémy. 70% duševných problémov, ktoré sa prejavia v dospelosti sa začínajú už v období detstva a dospievania. Dobrou správou je, že až u 80% ľudí, ktorí vyhľadajú pomoc v takto skorom veku, dochádza k výraznému zlepšeniu stavu a kvality života.
Zdroj: Liga za duševné zdravie SR, Národný ústav duševného zdravia ČR
