Ste rodič, ktorý má pocit, že vás vaše deti nepočúvajú, čo hovoríte a rozmýšľate, ako to zmeniť? Máte pocit, že medzi vami a nimi existuje bariéra, ktorá spôsobuje, že sa stráca úprimnosť? Chcete, aby vám dôverovali, aby ste mali lepší vzťah? Vyskúšajte nasledujúce tipy.
Ak ste na niektorú z týchto otázok odpovedali áno, pokračujte v čítaní. Možno nájdete odpovede na tieto otázky a problém sa vám podarí vyriešiť. Pozrime sa na prístupy, ktoré dokážu vytvoriť dôveru, úprimnosť a kvalitnú komunikáciu medzi rodičmi a deťmi.
1. Venujte deťom svoju sústredenú pozornosť
Venovať deťom svoju plnú pozornosť sa môže zdať ako logické a jednoduché riešenie na budovanie komunikácie a dôvery. Avšak v súvislosti s vysokou mierou rozptýlenia (mobily, internet, sociálne siete), ktoré dnes je úplne bežné, je čoraz ťažšie deťom venovať plnú pozornosť. Jeden z výskumov ukázal, že mať mobilný telefón na očiach, aj keď sa nepoužíva, spôsobuje silné rozptýlenie. Aby rodičia mohli efektívne komunikovať s absolútnou pozornosťou, mali by odložiť mobilné telefóny z dohľadu.
2. Dostaňte sa na ich úroveň detí a snažte sa o zrakový kontakt
Keď hovoríte s malými deťmi, je dôležité dostať sa fyzicky na ich úroveň. Ak sa napríklad chystáte rozprávať s dvojročným dieťaťom, prikrčte sa na jeho úroveň, aby ste boli tvárou v tvár a na rovnakej úrovni s očami. Potom použite slová, ktorým rozumie dvojročné dieťa. Nepoužívajte odborné slová alebo analógie, ktorým nerozumejú. Používajte základný jazyk, ktorý je primeraný veku a intelektu dieťaťa. Aby ste mali dobrý zrakový kontakt, môžete si aj sadnúť na stoličku oproti dieťaťu. Očným kontaktom naznačujete dieťaťu, že vám na ňom veľmi záleží a že mu chcete venovať veľkú pozornosť. Komunikujte tak, že sa dieťaťu pozeráte do očí a nenecháte sa rozptyľovať ničím iným. Takto sa výborne buduje dôvera vo vzťahu.
3. Čo najčastejšie vyslovujte krstné meno dieťaťa
Keď často vyslovujete meno osoby, hovoríte tým, aká je táto osoba pre vás dôležitá. V používaní krstného mena je obrovská sila. Pomáha nadväzovať spojenie a dáva danej osobe najavo, že o ňu má záujem. Používanie mena dieťaťa pri rozhovore pomáha budovať dôveru, pretože mu ukazujete, že je pre vás dôležité.
4. Po vypočutí informácie použite reflexiu
Aktívne počúvanie zahŕňa všetky veci, o ktorých sme už hovorili. Ak však chcete posunúť komunikáciu na ďalšiu úroveň, mala by zahŕňať spätnú reflexiu na to, čo vám deti hovoria. Napríklad, ak malo vaše dieťa ťažký deň, pretože sa cez prestávku pohádalo so svojou kamarátkou a bolo z toho smutné, môžete povedať: „Je mi ľúto, že si mala ťažký deň a ani sa nečudujem, že si smutná, veď si sa pohádala s najlepšou priateľkou.“ Takto dávate dieťaťu najavo, že rozumiete tomu, čo povedalo. Odrážanie ich pocitov je veľmi užitočné. Dávate takto tiež najavo, že ste empatickí a rozumiete tomu, čím si dieťa prešlo. Ak dieťa nepovie, čo cíti, môžete sa na to opýtať.
5. Snažte sa byť empatickí a súcitní
Pozornosť voči deťom je úžasná vec. Ak sú však vzťahy chladné, potom sa dôvera ťažko buduje. Pri interakcii s deťmi by sa nemalo zabúdať na súcit a empatiu. Ak chcete mať zdravé vzťahy s deťmi a mať ich dôveru, musíte im prejaviť empatiu. Empatia je schopnosť vidieť perspektívu toho druhého. V podstate ide o vžitie sa do ich kože. Znie to ako jednoduchá vec. Avšak, žijeme v hektickom svete, môžeme sa cítiť vystresovaní a niekedy nezostáva dostatok energie na tie najdôležitejšie veci. Sú dni, keď je potrebné si cielene plánovať chvíle s deťmi a vymedziť si dostatok priestoru nielen na úprimnú komunikáciu, ale aj na prejavy vrúcnosti a empatie. Len takto sa dajú budovať vzťahy založené na dôvere. Napríklad, ak sa vaše dieťa vráti domov zo školy a tvári sa utrápene, je náladové alebo nahnevané, nájdite si čas a s úprimným záujmom sa ho spýtajte na jeho deň. Opýtajte sa na to, čo spôsobilo, že sa ocitlo v takejto nálade a dajte mu vedieť, že mu chcete pomôcť, ak môžete. Vďaka takýmto prístupom dieťa vidí, ako vyzerá empatia v praxi a učí sa ju uplatňovať aj vo svojom vlastnom živote.
6. Buďte dôslední
Deťom sa darí v prostredí, keď vedia, čo môžu očakávať. Napríklad, ak ste zaviedli systém odmeňovania za domáce práce a potom sa jedného dňa rozhodnete, že už v tom nechcete pokračovať (bez uvedených dôvodov), potom u dieťaťa vyvolávate zmiešané pocity. Môže to byť pre neho posolstvo, že jeho úsilie nebolo ocenené alebo že si nezaslúži odmenu. Ak hovoríte, že niečo urobíte, musíte dodržať svoje slovo. Takto sa vyjadruje dôslednosť a tiež to z vás robí spoľahlivého dospelého. Dôslednosť a rutina vedie k tomu, že sa vaše dieťa cíti bezpečne a dôveruje vám.
7. Nepoužívajte vulgarizmy
Slovné vyhrážanie sa dieťaťu nie je dobrý nápad, rovnako ako používanie hrubých slov. Takáto komunikácia vnáša do vzťahu nedôveru. Tú vytvárajú aj vyhrážky tvrdým a nereálnym trestom. Napríklad, keď dieťaťu poviete, že môže ísť žiť na ulicu, ak si nebude viac vážiť určité veci, nepomáha mu to vybudovať si s vami dôverný vzťah. Môže mať pocit, že ho už doma nechcete alebo že ho môžete kedykoľvek vyhodiť. To vytvára neistotu a nedôveru voči rodine.
8. Buďte spravodliví
Napríklad, ak máte tri deti a vezmete len dve na zmrzlinu, tretie dieťa sa bude cítiť vylúčené. Rodičia by mali neustále myslieť na to, či so všetkými deťmi zaobchádzajú rovnako. Vynaloženie úsilia na začlenenie všetkých detí rovnakým spôsobom prispieva k budovaniu dôverných rodinných vzťahov.
9. Prijímajte deti také, aké sú
Každý sa chce cítiť akceptovaný. Každý človek je však iný. Na toto treba myslieť aj pri vlastných deťoch. Sú to ľudské bytosti odlišné od rodičov, s vlastnými názormi, myšlienkami a spôsobom života. Rodičia by sa mali učiť akceptovať, že ich deti sú iné ako oni a bez ohľadu na to by ich mali milovať. Keď dávate dieťaťu najavo, že ho akceptujete také, aké je, budujete dôveru vo vašom vzťahu. Napríklad, ak je váš syn nadšený z toho, že sa chce naučiť hrať na husle a vy ste športovec a nikdy ste sa o hudbu nezaujímali, ale napriek tomu dieťaťu ukážete, že akceptuje jeho záujmy, pomôže vám to získať jeho dôveru.
Dôveryhodný vzťah, ktorý zahŕňa dobrú komunikáciu medzi členmi rodiny, v ktorej sú všetci akceptovaní, pochopení a podporovaní, pomáha každému členovi rodiny cítiť sa šťastne a spokojne.
