Deti sa rýchlo menia, rastú, učia sa a sú nezávislejšie. Z tohto dôvodu je potrebné neustále premýšľať o tom, ako priebežne meniť spôsoby výchovy a tiež komunikáciu s nimi. Niekedy stačia drobné zmeny práve v komunikácii a vzťahy s deťmi sa dokážu výrazne zlepšiť.
Odborníci tvrdia, že mnoho problémov sa vyrieši a veľa vzťahov medzi rodičmi a deťmi sa zlepší vďaka kvalitnej komunikácii a zmenenému prístupu. Najlepšie zo všetkého je vymeniť negatívny, kritický a hrozivý tón v reči za empatický, povzbudzujúci a láskavý. Ideálne je vedieť, ako sa rozprávať tak, aby sa váš vzťah s deťmi vyvíjal pozitívnym smerom a vzájomné puto bolo čoraz silnejšie.
Čo by rodičia mali mať na pamäti pri rozhovore s dieťaťom?
Pozrime sa na štyri veci, na ktoré je dobré myslieť, keď sa s dieťaťom rozprávate.
1. Prispôsobte tón hlasu
Keď s dieťaťom o niečom diskutujete, na tóne vášho hlasu nesmierne záleží. Množstvo vecí prezrádza práve tón hlasu. Často oveľa viac ako slová, ktoré hovoríte. V jednej štúdii vedci zistili, že sa môžeme dozvedieť oveľa viac, keď pozorne vnímame nielen slová, ale aj tón hlasu. Ľudia však málokedy premýšľajú nad svojím tónom hlasu. Napríklad rodič chce dieťaťu niečo výrazne prikázať, ale jeho tón hlasu môže znieť úplne iný spôsobom. Nemusí vôbec súvisieť s príkazom. Toto môže dieťa pomýliť a nepochopí skutočnú prosbu rodiča. Používanie úctivého, jemného, ale pevného tónu podporuje pokoj v rodičoch aj v deťoch. To, ako sa deti cítia po tom, čo sa s nimi porozprávate, buď ich inšpiruje k tomu, aby za vami prišli so svojimi otázkami, problémami a radosťami, alebo sa budú chcieť pred vami skryť. Jednoduchá zmena tónu môže zmeniť váš vzťah s deťmi.
2. Berte ohľad na vek dieťaťa
Vek dieťaťa, s ktorým sa rozprávate, zohráva obrovskú úlohu v tom, ako by ste s ním mali hovoriť. Napríklad pri rozprávaní s malými deťmi máme tendenciu používať jemnejšie tóny a niekedy chceme pri komunikácii s deťmi v puberte použiť prísnejší tón. Niet divu, že dospievajúci môžu reagovať drsnejšie. Dnešné deti majú oveľa väčší prístup k informáciám ako predchádzajúce generácie, ale nemusia byť schopné úplne pochopiť obsah, ktorý vnímajú. Môžu mať náročné a z pohľadu rodičov i nevhodné otázky len preto, že boli vystavené týmto informáciám. Je dôležité rozprávať sa s deťmi o všetkých javoch na úrovni, ktorá je primeraná ich veku. Ak je téma zložitá, rozdeľte ju na viac častí, aby bola pre ne ľahšie pochopiteľná. Vyhnite sa detailom, ktoré deti nedokážu vzhľadom na svoj vek pochopiť alebo nie sú pre ne momentálne potrebné.
3. Aktívne počúvajte
Ak vás pri rozhovore zaujíma len to, či vás deti počujú, potom to musíte zmeniť. Musíme ich tiež vypočuť. Dobrý nápad je spýtať sa ich, čo si myslia o tom, čo ste im povedali. Povzbudzujte ich, aby sa podelili o svoje myšlienky a pozorne ich počúvajte. Takto budujete ich sebaúctu, dôveru a porozumenie. Na počúvanie je potrebné sa koncentrovať a venovať mu reálnu pozornosť. Pri počúvaní detí nerobte ďalšie veci. Je dobré, keď deti vidia, že im venujete maximálnu pozornosť. Ak nie ste úplne pokojní, poproste dieťa, nech pár minút počká. Povedzte, že si potrebujete oddýchnuť a potom dieťaťu venujte svoj čas. Tým mu dávate istotu, že si jeho slová vážite a dostávajú sa na miesto určenia. Počúvajte aktívne. Znamená to počúvať nielen ušami, ale aj srdcom a očami. Prikyvujte, usmievajte sa, prejavujte živý záujem. Majte priateľský výraz tváre. Neprejavujte nervozitu či pocity prameniace z nedostatku času, ale naopak, povzbudzujte deti, nech hovoria ešte viac a podrobnejšie. Odložte chuť zbytočne vstupovať do rozhovoru. Skúste viac mlčať a premýšľať nad tým, čo dieťa chce v skutočnosti povedať. Nevynášajte unáhlené závery, lebo zbytočnými pokarhaniami a rýchlymi uzávermi môžete dieťa zablokovať a ono stratí dôveru. Prestane rozprávať. Preto je dobré v priebehu rozhovoru nepoužívať napríklad tieto výroky: „No, to si ale lajdák! Ja som vedel, že to nezvládneš! To je riadna hlúposť, čo si urobil! Týmto správaním čo chceš dosiahnuť?“
4. Snažte sa čo najlepšie poznať seba aj svoje dieťa
Kvalita komunikácie sa odvíja aj toho, keď dobre viete, kto má kedy akú náladu, za akých podmienok sa vaše dieťa chce rozprávať a kedy sa cíti unavené, kedy ho čo dokáže potešiť či nahnevať a a podobne. Popremýšľajte nad tým, či je vaše dieťa typom, ktoré sa veľa pýta alebo potrebuje si zisťovať určité informácie samostatne. Kedy sa mu venovať a kedy ho nechať osamote? Chce vaše dieťa aktuálne témy rozoberať hneď alebo si ich potrebuje najprv osamote premyslieť?
Čo robiť, ak sa pri komunikácii niečo pokazí?
Vo výchove neexistuje nič také ako dokonalosť. Našťastie deti milujú rodičov bez ohľadu na to, či robia všetko správne alebo nie. Je prirodzené, že ako rodič môžete zlyhať. Náprava je jednoduchá. Ospravedlňte sa. Deti potrebujú vidieť, že vidíte aj vlastné chyby a úžasné je, keď poviete, že vám je ľúto, že ste niečo zle urobili a že to chcete zmeniť. Ospravedlnenie deťom buduje ich dôveru, umožňuje im vidieť vašu ľudskosť a inšpirujete ich, aby sa ospravedlnili aj ony vtedy, keď sa pomýlia alebo urobia chybu.
Kvalitná komunikácia s deťmi predstavuje efektívny nástroj na budovanie krásnych vzťahov v rodine. Nezabúdajte na to.
Zdroje a odporúčaná literatúra:
RaulPosse, Julian Melgosa: Umenie výchovy
Rob Parsons: Desať tipov pre rodinu
Sal Severe: Čo robiť, aby sa vaše deti vhodne správali
