Každý rodič si veľmi dobre uvedomuje, aká dôležitá je komunikácia s dieťaťom. Mnohí vedia aj to, aké je to niekedy náročné. O to náročnejšie to majú rodičia s deťmi, ktorým bolo diagnostikované ADHD. Čo im môže pri komunikácii pomôcť?
ADHD je anglická skratka pre Attention Deficit Hyperactivity Disorder. Má tri hlavné skupiny príznakov:
- nepozornosť,
- hyperaktivita,
- impulzívnosť.
Kedysi sa táto porucha diagnostikovala a prisudzovala hlavne deťom a predpokladalo sa, že ide o problém, z ktorého dieťa vyrastie. Skutočnosť je však taká, že u 60 percent ľudí, ktorí v detstve mali ADHD, príznaky pretrvávajú aj v dospelosti. Keďže je ADHD charakterizované niekoľkými významnými prejavmi, je dôležité spomenúť, že u každého dieťaťa sa môžu jednotlivé prejavy vyskytnúť izolovanie, v niektorej z kombinácií alebo aj všetky naraz. Niektoré deti sa ťažko sústredia a venujú dlhšie pozornosť aktivite, ktorú práve vykonávajú. Niektoré sú vzdorovité a správajú sa neprimerane, iné nevedia obsedieť. Komunikovať s týmto dieťaťom je náročné hlavne preto, lebo má v sebe nepokoj, neustále skáče, lozí, behá, skrýva sa, nevie obsedieť dlhšiu chvíľu, skáče ľuďom do reči, rozpráva v nevhodných situáciách, má problém s trpezlivosťou, odpovedá skôr, ako bola položená otázka a podobne. Pozrime sa na niekoľko stratégií, ktoré môžu rodičom pomôcť pri komunikácii so svojím dieťaťom.
Všímajte si, kedy vás dieťa skutočne počúva a dáva pozor, čo hovoríte
Väčšina ľudí potrebuje očný kontakt, aby vedeli, že ich niekto počúva. Avšak dieťa s ADHD má myseľ, ktorá funguje rýchlym tempom. Možno s vami nedokáže nadviazať alebo udržiavať očný kontakt. To však vždy neznamená, že vás nepočúva. Naopak, veľa detí pri počúvaní manipuluje s rôznymi predmetmi. Všímajte si práve tieto prejavy, dajte dieťaťu kontrolnú otázku a keď zistíte, že vás počúva, povedzte mu podstatné veci, ktoré mu potrebujete povedať.
Dávajte krátke a jednoduché pokyny
Keď dieťa niečo učíte alebo ho o niečo žiadate, napríklad chcete, aby vykonalo nejakú úlohu, poskytnite mu podrobné pokyny. Nepovedzte všetky kroky naraz. Najprv povedzte jeden alebo dva pokyny a po dokončení každého kroku, oboznámte dieťa s ďalšími pokynmi. Pokyny tiež opakujte viackrát. Overte si, či všetko dieťa pochopilo správne. Všímajte si jednotlivé kroky, ktoré dieťa robí pri plnení úloh.
Vytvorte si vlastné rodinné komunikačné stratégie
Aby ste dokázali plynulo komunikovať so svojím dieťaťom, budete možno musieť využiť aj svoju kreativitu. Môžete využiť napríklad „loptu na počúvanie“. Povedzte svojmu dieťaťu, aby držalo loptu alebo si ju prehadzovalo z ruky do ruky, kým vás počúva. Môžete tiež použiť vizuálne podnety na označenie toho, čo chcete alebo potrebujete, aby vaše dieťa urobilo. Keď je čas ísť do postele, ukážte mu obrázok postele alebo mu dajte do ruky plyšáka, s ktorým spí. Alebo vytvorte plagát so sériou obrázkov, ktoré znázorňujú jednotlivé kroky. Už vopred takto signalizujte, že sa niečo bude diať. Deti s ADHD dobre reagujú na vizuálne pomôcky.
Doprajte dieťaťu možnosť výberu
Keď svojmu dieťaťu dáte na výber z viacerých možností, skôr ho motivujte k tomu, aby vnímalo vaše pokyny. Napríklad, keď je čas ísť do postele, môžete mu povedať: „Je čas ísť do postele. Aké pyžamo si chceš obliecť dnes večer – červené alebo modré?“ Alebo chcete, aby dieťa išlo večerať. Spýtajte sa ho.: „Dnes budeš jesť na večeru polievku alebo kašu?“
Pracujte s hlasom
Striedajte tempo, melódiu, dôraz, pauzy a podobne. Niekedy pomáha zmena intenzity a zafarbenia vášho hlasu. Ak často zvyšujete hlas, dieťa sa naučí reagovať až na váš zvýšený hlas. Hlas môžete stíšiť, meniť tempo reči, mierne zrýchľovať či spomaľovať, meniť melódiu a podobne.
Hovorte ticho a zostaňte pokojní
Keď sa rozrušíte alebo zvýšite hlas, môže to stimulovať vaše dieťa k negatívnej reakcii. Toto je opak toho, čo sa snažíte dosiahnuť, najmä ak je už rozrušené. Hovorte potichu so svojím dieťaťom a zachovajte pokoj. Ak sa hnevá, kričí alebo je rozrušené, odstúpte od neho a venujte sa pokojnej činnosti, ktorá ho môže zaujímať, a tak sa odpúta od svojej zlej nálady. Začnite napríklad stavať vežu z kociek, začnite vyfarbovať omaľovánku alebo si vezmite do rúk nejaké jeho obľúbené hračky. Váš pokoj ho určitým spôsobom ovplyvní.
Vysvetľujte svoje očakávania
Keď vaše dieťa vie, čo sa od neho očakáva a čo môže očakávať ono od vás, má tendenciu správať sa lepšie. Odmeňovanie pozitívneho správania tiež podporuje budúcu spoluprácu.
Eliminujte rušivé vplyvy
Prostredie, v ktorom dieťa žije, by malo byť prehľadné, usporiadané a pokojné. Obmedzujte nadbytočné, rušivé podnety a poskytnite primerané množstvo podnetov. Hlavne vtedy, keď máte v pláne s dieťaťom dlhšiu dobu komunikovať o dôležitých témach, snažte sa využívať taký priestor, ktorý ho čo najmenej rozptyľuje. Odstráňte z dohľadu nepotrebné veci a hračky. Dieťa pri komunikácii s vami nepotrebuje mobil, televízor, počítač. Vypnite všetky tieto prístroje a odložte ich do inej izby.
Zdroje a odporúčaná literatúra:
Michal Goetz, Petra Uhlíková: ADHD. Porucha pozornosti s hyperaktivitou
Olga Zelinková: Poruchy učení
Věra Pokorná: Cvičení pro děti se specifickými poruchami učení
Cheryl R. Carter: Dítě s ADHD a ADD doma i ve škole
Lenka Krejčová, Zuzana Hladíková: Zvládáme specifické poruchy učení
