3 spôsoby, ako pomôcť dieťaťu zmeniť negatívne myšlienky na pozitívne

Foto: Bigstock
Cieľom jednotlivých stratégií vo všeobecnosti nie je zastaviť, poprieť alebo bojovať proti negatívnym myšlienkam. Cieľom je naučiť dieťa zmeniť vzťah k týmto myšlienkam. / Foto: Bigstock

Negatívne myslenie nie je niečo, čo trápi iba dospelých. Často trápi aj deti. Katastrofické scenáre, nepríjemné vízie a navyše záplava negatívnych pocitov s tým spojená, nie je ničím príjemným. Deťom negatívne myšlienky môžu brániť  v napredovaní. Z tohto dôvodu je dobré im odovzdať poznanie, že samy majú schopnosti zmeniť svoje negatívne myšlienky na pozitívne.


 

Dieťaťu nepomôže, ak mu radíme, aby nemyslelo na zlé veci, aby si negatívne myšlienky nepripúšťalo. Pomôže mu iba konkrétne poznanie, ako tieto negatívne myšlienky vymeniť za iné. Vedci spájajú negatívne myšlienky so zvýšeným rizikom mentálnych ochorení, fyzických problémov, ťažkostí vo vzťahoch a finančnými problémami. Existuje množstvo štúdií, ktoré dokazujú, že zmena myšlienok dokáže časom zmeniť aj mozog. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité sa negatívnymi myšlienkami zaoberať.

 

Ako sa prejavuje dieťa s negatívnym myslením?

Ako sa negatívne myšlienky môžu u dieťaťa prejavovať? 

  • Preháňanie a zveličovanie dôležitosti nežiaducej udalosti.
  • Obviňovanie seba za niečo, čo bolo spôsobené vonkajšími okolnosťami alebo veľký pocit viny za malé nedokonalosti.
  • Tendencia ľahko sa nahnevať na seba.
  • Odmietanie činností, pokiaľ si dieťa nie je isté, že v nich bude excelovať.
  • Presvedčenie, že  zlé sa vždy stane, dobré sa nikdy nestane.
  • Problémy s tolerovaním chýb, sklamania alebo prehier.
  • Vzdávanie sa v prípade akejkoľvek prekážky.

 

Mozog nevníma rozdiely medzi pomyselnou a reálnou hrozbou

Impulzívna reakcia vyvolaná emóciami, ako je napríklad strach alebo hnev, sa odohráva v najstarších častiach nášho mozgu, v amygdale a hipokampuse. Tieto časti sa vyvinuli, aby dokázali reagovať ochranou pred nebezpečnými situáciami. Ak dokážeme ich aktivitu oddialiť, novšia časť predného mozgu dokáže reagovať premyslenejšie. Táto časť je spájaná s vyspelosťou, ovládaním emócií a správania tak, aby sme sa dokázali uvážene rozhodovať. Amygdala určuje emocionálnu odozvu tak, že vyhodnotí podnet ako príjemný alebo ohrozujúci. V druhom prípade vyvolá reflexívnu reakciu – útok, útek alebo zmrznutie. Problém však je, že amygdala nevníma rozdiel medzi pomyselnou a skutočnou hrozbou. Často spustí falošný poplach, a tak napríklad znehybnieme v stresujúcich situáciách, ako pri vystúpení na verejnosti alebo pri skúške. Napriek tomu, že žiadna z týchto aktivít nám priamo neohrozuje život, odpájame sa od racionálneho uvažovania a stávame sa impulzívnymi. A hoci môžeme vedieť, ako riešiť konflikty, amygdala nám pod vplyvom stresu uzavrie prístup k pamäti, kde máme tieto schopnosti dostupné. Keď človek o tejto skutočnosti, ktorá sa deje v mozgu, nevie, často sa zbytočne niečoho bojí. A tak dospelí ani deti nevedia, že vlastne vždy majú na výber, ako sa rozhodnú v určitej situácii reagovať. Z tohto dôvodu negatívne myšlienky považujú za absolútne a nemenné pravdy. Detská psychologička Tamar E. Chansky vo svojej knihe Oslobodenie dieťaťa od negatívneho myslenia: účinné praktické stratégie na vybudovanie odolnosti, flexibility a šťastia po celý život uvádza, že rodičia môžu svojim deťom pomôcť preladiť negatívne myšlienky na pozitívne. Či už vaše dieťa vyjadruje negatívne myšlienky príležitostne alebo pravidelne, môžete mu pomôcť prekonať tieto škodlivé vzorce myslenia. V článku uvádzame tri aktivity, ktoré môžete vyskúšať so svojimi deťmi.

 

1. Rozlišovanie medzi negatívnymi a reálnymi myšlienkami

Pre deti je ťažké vidieť rozdiel medzi negatívnymi a myšlienkami, ktoré vernejšie odrážajú realitu. Samozrejme,  je to dosť ťažké aj pre dospelých. Jedným z jednoduchých spôsobov, ako pomôcť malým deťom rozlišovať, že môžu existovať rôzne pohľady na vec, je použitie plyšových zvieratiek na predstavenie jednotlivých druhov  myslenia. Chansky hovorí: „Nespokojné šteniatko a šťastný medveď môžu pozerať na rovnakú situáciu, napríklad  na rozliate mlieko, a môžu si vytvoriť dve veľmi odlišné verzie príbehu.“ Môžete z rozprávok využiť akékoľvek vhodné situácie na porovnanie. Každá postavička z rozprávky sa môže na nejakú udalosť pozerať iným spôsobom. Ak je vaše dieťa staršie, vezmite kúsok papiera a do stredu nakreslite čiaru. Na jednu stranu napíšte „negatívne myšlienky“ alebo „otravné myšlienky“. Na druhú stranu napíšte „dobré myšlienky“. Spolu si ich zapisujte a skúste sa porozprávať o tom, kde sa berú, prečo prichádzajú, či sú skutočne opodstatnené alebo sú to len domnienky, ktoré nie sú reálne ničím podložené.

 

2. Hra „bohužiaľ / našťastie“

Môžete sa  so svojimi deťmi hrať hru „bohužiaľ / našťastie“. Spoločne s dieťaťom vymyslite päť nepríjemných situácií, ktoré si zapíšete na kartičky a vložíte ich  do škatule. Každý člen rodiny potom vytiahne kartu a prečíta nešťastnú situáciu, ktorá je na nej uvedená. Napríklad na kartičke môže byť napísané:  „Film, ktorý som chcel vidieť, bol bohužiaľ vypredaný“. Dieťa odpovedá tak, aby vytvorilo pozitívne vnímanie reality. Takže povie: „Film, ktorý som chcel vidieť, bol bohužiaľ vypredaný, ale našťastie som si pozrel iný film“. Potom v hre pokračujte ďalej. Ak vaše dieťa nabudúce prežije zložitú situáciu, môžete mu povedať: „Existuje veľa dôvodov, aby si povedal(a) slovo bohužiaľ, ale ty si vždy môžeš vetu doplniť o slovo našťastie, ktoré ťa privedie k niečomu pozitívnemu.“

 

3. Naučte dieťa vzdialiť sa od negatívnych myšlienok

Je tiež dôležité pomôcť dieťaťu získať určitý odstup a nadhľad v nepríjemnej situácii. Neobviňujte dieťa, ale  namiesto toho obviňujte „negatívny mozog“. Toto z vás urobí spojencov v boji proti zlým myšlienkam, ktoré vychádzajú z mozgu a dieťaťu ničia radosť a príjemný deň. Takéto vnímanie  povzbudzuje dieťa, aby všetkému neverilo ako jedinej pravde, ale aby sa dokázalo na jednotlivé situácie pozrieť detailnejšie. Požiadajte dieťa, aby si vybralo meno pre svoj „negatívny mozog“. Chansky uvádza nasledujúce príklady: pán Smutný, myš Zlomyseľ, zábavný blokátor. Nechajte dieťa, nech „negatívny mozog“ nakreslí ako postavičku a nech mu vymyslí aj nejaký hlas. Navyše môžete uvažovať o spôsoboch, ako spätne odpovedať na tento „negatívny mozog“. Napríklad: „Nie si mi šéfom. Robíš mi zle. Nepočúvam ťa. Vidíš všetko hrôzostrašne. Potrebuješ si nasadiť nové okuliare!“

Cieľom vo všeobecnosti nie je zastaviť, poprieť alebo bojovať proti negatívnym myšlienkam. Cieľom je naučiť dieťa zmeniť vzťah k týmto myšlienkam. Malo by pochopiť, že aj keď je „negatívny mozog“ naprogramovaný tak, aby videl problémy, nedostatky a sklamania, ak chce, môže  sa  pozrieť na veci iným spôsobom. Myšlienky sa dajú zmeniť a vďaka tomu sa dokáže na jednu vec pozerať viacerými spôsobmi. Človek má vždy na výber, aký uhol pohľadu si vyberie.

 


Zdroje:
Jiří Vokáč Čmolík: Trhák aneb 21 kapitol o vašem mozku
What mentally strong people dont do the beginners guide changing negative
3 handy ways to help your child overcome negative thinking
Mindfulness and the brain how to explain it to children

Zdieľať na facebooku