Ľudia často snívajú o šťastí. Na prvý pohľad to často vyzerá tak, že šťastie a úspech idú ruka v ruke s peniazmi, mocou, majetkom a snahou ohúriť druhých. Je toto všetko ale naozaj definícia šťastia? Výskumy to vidia ináč.
Žijeme v spoločnosti, v ktorej sa dáva dôraz na prežívanie pozitívneho a šťastného života. Mnohí, aby zapadli do tejto šablóny, sa niekedy pretvarujú a len naoko vytvárajú dojem, že sú veselí a šťastní. Udržať dojem pozitivity a šťastia, keď vám je smutno, je vyčerpávajúca a namáhavá práca. Z tohto dôvodu je dobré dopracovať sa ku skutočnému šťastiu. Existuje veľké množstvo ciest a každý človek cíti, kedy je najšťastnejší. Jednou z ciest je tá, ktorá súvisí so štedrosťou. Štedrým človekom je ten, kto nielenže bohato dáva, ale robí to dokonca s radosťou. A výsledky aktuálnych výskumov ukazujú, že veľkorysosťou neprospejete iba svojmu okoliu, ale aj sebe. Ukázalo sa, že keď ste štedrí, nekonáte dobro len pre iných, ale pomáhate aj sami sebe. Nesebecké činy ako dobrovoľníctvo, darovanie peňazí alebo nezištná pomoc druhým dokážu zmierniť symptómy úzkosti, depresie a každodenného stresu. Medzi zdravotné benefity, z ktorých sa môžu štedrejší ľudia radovať, patria aj nižší krvný tlak alebo znížené riziko rozvoja demencie a kardiovaskulárnych ochorení. To sú už naozaj slušné benefity. Možno si kladiete otázku, ako je to vlastne možné. Odpoveď sa ukrýva v našom mozgu. Tam sa začína aj samotný pocit príjemného tepla, ktoré sa nám rozlieva celým telom potom, keď niekomu pomôžeme. Výskum ukazuje, že dokonca len myšlienka dať peniaze konkrétnej charite má tento účinok na mozog. Profesor Steven G. Post vysvetľuje, že tento pocit pramení z chemických reakcií, ktoré sa odohrávajú v medzilimbickej dráhe, známej ako „cesta odmeny“. Počas nesebeckých činností sa nám uvoľňuje kokteil hormónov šťastia – dopamínu a endorfínu, ktoré môžu za eufóriu a oxytocínu, hormónu pokoja a mieru. Toto potvrdila aj magnetická rezonancia. Ešte nepoznáme presný dôvod, prečo nás pri pomoci iným zaplavuje spomínaný blažený pocit. Jednou z východiskových hypotéz je, že v minulosti bola príslušnosť jedinca ku komunite z hľadiska prežitia kľúčová. A práve prosociálne správanie mu malo pri tom pomôcť.
Intuícia nám hovorí, že dávať a dopriať viac sám sebe je najlepší spôsob, ako byť šťastný. To však podľa Dana Arielyho, profesora behaviorálnej ekonómie a psychológie, nie je pravda. „Ak ste príjemcom dobrého skutku, môžete mať chvíľkové šťastie, ale vaše dlhodobé šťastie je vyššie, ak ste darcom,“ upozorňuje Ariely. Napríklad, ak ľuďom dáte darčekovú poukážku na nejaký produkt a v ten večer im zavoláte a opýtate sa, či sú šťastní, väčšinou povedia, že nie sú šťastnejší, ako keby ste im poukážku nedali. Ale ak dáte inej skupine ľudí darčekovú poukážku a požiadate ich, aby ju dali náhodnej osobe, keď im zavoláte, títo ľudia sú šťastnejší. „Ľudia sú šťastnejší, keď dávajú, a to aj vtedy, keď len plnia pokyny,“ uvádza Ariely. „Pripisujú si zásluhy za darovanie, a preto sú na konci dňa šťastnejší," dodáva.
Podoby štedrosti
Štedrosť má mnoho podôb. Počnúc od finančného príspevku na charitu, skutkov láskavosti až po dobrovoľníctvo. Možno budete prekvapení, že aj platenie daní je istým spôsobom prejav štedrosti, ktorým podporujete spoločnosť ako celok. Prečo však nezažívame pocit šťastia aj pri pohľade na výplatu po strhnutí daní? Dan Ariely upozorňuje na fakt, že je veľmi dôležitý aj spôsob, akým dávame. Najväčšie šťastie nám skutky štedrosti prinášajú vtedy, keď dávame dobrovoľne a uvedomele.
Skutky láskavosti nič nestoja
Ako vidíme, štedrosť neprospieva len iným ľuďom, ale aj nášmu psychickému a fyzickému zdraviu. Pomoc nemusí mať iba podobu finančných darov, ale v rámci dobrovoľníckej činnosti môžete niekomu venovať aj váš čas. Nemusíte chodiť ďaleko, pomáhať môžete aj vo svojom najbližšom okolí. Ak sa zamyslíte, určite prídete na spôsob, ako pomôcť. Najviac radosti nám často robia spontánne skutky láskavosti. Pokúste sa urobiť päť dobrých skutkov alebo rôznych láskavostí počas dňa a budete určite šťastnejší. Napríklad urobte nákup starenke, ktorá žije v susedstve, kamarátku pozvite na kávu, susedovi postrážte deti. Môžete pomôcť svojim starým rodičom, s kamarátmi môžete pozbierať v lese odpadky alebo prispejte vecným darom na charitu. Ak sa chcete naozaj zlepšiť v prejavovaní láskavosti, môžu vám pri tom pomôcť aj nasledujúce otázky:
- Som vnímavým poslucháčom?
- Všímam si, čo druhí potrebujú?
- Kedy naposledy som bol(a) láskavý(á) k niekomu, kto nie je členom mojej rodiny alebo mojím blízkym priateľom?
Láskavosť vás veľmi rýchlo privedie k pocitom radosti a šťastia. Čím viac pomáhate druhým a čím viac komunikujete s ľuďmi, tým menej máte tendenciu sa sťahovať do vnútra svojho ja a vnútorne sa zameriavať na svoje pocity smútku.
Richard Davidson počas svojej práce sledoval účinky láskavosti a empatie na mozog jedinca a podarilo sa mu zistiť, že mozog sa mení v závislosti od toho, či sa správame sebecky alebo s porozumením a ohľaduplnosťou voči iným. „Keď niečo robíme sami pre seba, pozitívne emócie, ktoré pri tom prežívame, sú prchavé a závisia od vonkajších podmienok. Keď však robíme niečo pre druhých, pozitívne emócie trvajú dlhšie a presahujú okamih, kedy sme učinili to, čo ich vyvolalo,“ hovorí doktor Davidson vo svojej štúdii. Štúdia Exeterskej univerzity vo Veľkej Británii tiež ukazuje, že dobrovoľníctvo a štedrosť zlepšuje duševné zdravie človeka, chráni ho pred depresiou a úzkosťou. Dobrovoľníci sú zväčša oveľa spokojnejší so sebou a aj so svojím životom. Vďaka dobrovoľníctvu človek skôr nájde určitý cieľ svojho života a necíti sa osamelý. Práve dobrovoľníctvo môže podľa niektorých údajov, ktorými sa štúdia Exeterskej univerzity zaoberala, znížiť úmrtnosť až o 20 percent. Je to preto, lebo pomoc druhým má priaznivé účinky pre ľudskú dušu a prostredníctvom neuroendokrinného a imunitného systému zrejme aj na celý organizmus a dĺžku života.
Zdroje:
J.D.Pamplona Roger: Vychutnaj život
Norman Vincent Peale: Sila pozitívneho myslenia
Joy of giving
