Aktivity zamerané na rozvoj komunikácie v materskej škole

Foto: Bigstock
Formovanie komunikácie predstavuje dôležitú podmienku pre normálny psychický vývoj dieťaťa. / Foto: Bigstock

Formovanie komunikácie predstavuje dôležitú podmienku pre normálny psychický vývoj dieťaťa. Deti si komunikáciu rozvíjajú v bežných situáciách, ale aj pomocou hier a rôznych ďalších aktivít v materskej škole.


 

Už od narodenia sa malé dieťa snaží komunikovať jemu najbližším spôsobom, t. j. krikom. Postupne sa jeho rečové schopnosti zdokonaľujú, až prichádza do materskej školy, kde by sa mali jeho rečové (komunikatívne) schopnosti rozvíjať čo najviac. Rozvíjanie poznania a myslenia súčasne so správnym vyjadrovaním by malo byť jednou z prioritných cieľov materskej školy v príprave detí predškolského veku na vstup do základnej školy. Základnými predpokladmi rozvoja komunikatívnych kompetencií detí v materských školách je:

 

  • rozširovanie a prehlbovanie komunikatívnych kompetencií pedagogických pracovníkov,
  • podnetnosť rečovo-výchovného prostredia materskej školy,
  • ovládanie kultivovanej spisovnej slovenčiny u pedagogických pracovníkov,
  • správny rečový vzor,
  • zameranie sa na rozvíjanie reči – správnej výslovnosti, pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, vyjadrovacích schopností,
  • zameranie sa na rozvíjanie vzájomnej komunikácie,
  • rozpoznanie odchýlok v komunikácii dieťaťa od normy,
  • úzka spolupráca s rodinou dieťaťa,
  • spolupráca s logopédmi, s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva, podľa potreby s ďalšími odborníkmi.

 

V nasledujúcich aktivitách sú načrtnuté niektoré možnosti rozvíjania komunikatívnych kompetencií so zameraním na rozvoj reči (artikulačné, rečové, sluchové, rytmické hry, hry so slovami, slovné hádanky, rozhovory – monológ, dialóg).

Loptička

Deti sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. To dieťa, ktoré hodilo loptičku inému dieťaťu, mu povie, čo sa mu tento týždeň najviac v materskej škole páčilo. Spomenie nejakú aktivitu, činnosť, prechádzku, hru a podobne. Keď dopovie, hodí  loptičku ďalšiemu dieťaťu. Ďalšie dieťa, ktoré loptičku chytilo, pokračuje v rozprávaní. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetky deti.

 

Písmená a slabiky

Deti sedia v kruhu. Prvé dieťa povie slovo, deti na poslednú slabiku vymýšľajú nové slová. Napríklad: ryba– babka – kačka – kamera... Neskôr deti vymýšľajú slovo na poslednú hlásku predchádzajúceho slova. Napríklad: auto – opica – Afrika...

 

Vypnutý zvuk 

Pozerajte s deťmi nejaký vhodný film, ale bez zvuku. Po niekoľkých minútach film zastavte a požiadajte ich, aby povedali, o čom sa postavy pravdepodobne rozprávali. Svoj názor môže povedať viac detí. Potom niekoľko minút zase pozerajú film a po zastavení opäť povedia, ako dej podľa ich názoru pokračuje. Snažte sa, aby sa vystriedalo pri rozprávaní čo najviac detí. Potom pozerajte film ešte raz, ale už so zvukom.

 

Utvor slovo

Učiteľka povie nejakú slabiku a ukáže na dieťa  alebo mu hodí loptičku. Ten musí slabiku doplniť tak, aby vzniklo slovo. Napríklad povie slabiku LA a dieťa ju doplní napríklad na slovo LAVICA. Potom ukáže na ďalšie dieťa, a to hovorí ďalšie slová, ktoré začínajú na slabiku LA.

 

Obrázok

Učiteľka ukáže deťom obrázok a povie im, aby každý povedal aspoň jednu vetu o tom, čo vidí na obrázku. V ďalšej fáze niektoré deti sa môžu pokúsiť vymýšľať súvislejší príbeh o tom, čo sa asi na obrázku mohlo odohrať.

 

Dvojice sa rozprávajú

Učiteľka pustí hudbu, počas ktorej sa deti prechádzajú po triede. Keď hudbu zastaví, deti  si podajú ruky a utvoria náhodné dvojice. Približne dve minúty sa rozprávajú na tému, ktorú určí učiteľka. Napríklad:

Ktoré jedlo máš najradšej?

S ktorými hračkami sa najradšej hráš?

Ktoré rozprávky  máš najradšej?

Čo najradšej robíš v škôlke?

Čo najradšej robíš vonku?

Po uplynutí  dvoch minút učiteľka opäť pustí hudbu a deti sa prechádzajú. Potom opäť vytvoria dvojice a rozprávajú sa na inú tému, ktorú im povie učiteľka.

 

Plyšová hračka

Deti si prinesú z domu najobľúbenejšiu plyšovú hračku. Potom si všetci sadnú do kruhu. Učiteľka postupne vyvoláva deti a každé si so svojou hračkou sadne na stoličku, ktorá je uprostred. Potom povie o svojej hračke všetko, čo povedať chce. Ak dieťa nechce rozprávať, učiteľka ho povzbudzuje otázkami.

 

Pošta

Učiteľka vopred pripraví „poštársku tašku“, do ktorej vloží dostatočné množstvo obálok tak, aby si každé dieťa mohlo prísť aj viackrát vyzdvihnúť poštu. Do obálok sa vložia obrázky s rôznymi predmetmi (hračky, oblečenie, ovocie, zvieratá...). Deti si postupne vyberajú obálky z poštárskej tašky. Učiteľka navádza deti na odpoveď jednoduchou otázkou: „Čo máš na obrázku v obálke?“ Mladšie deti môžu odpovedať jednoslovne (napr. autíčko, bábiku, loptu...). Staršie deti treba nabádať k viacslovnej odpovedi: „Na obrázku mám autíčko. Na obrázku mám bábiku. Bábika má červené šaty. Autíčko je modrej farby.“

 

Čo ukrýva balík?

V papierovej škatuli (balík)  sú ukryté predmety dennej potreby a hračky. Dieťa má hmatom uhádnuť predmet, ktorý chytilo do ruky a následne ho opísať. Malo by povedať, čo to je,  na čo sa to používa, či je predmet mäkký alebo tvrdý, veľký alebo malý a podobne.

 

Povedz to opačne

Učiteľka pripraví súbor obrázkov - predmetov opačného významu. Napríklad veľké auto ‒ malé autíčko, biela mačka – čierna mačka, široký most – úzky most, teplý čaj – studená zmrzlina, sladká čokoláda – kyslý citrón a podobne. Pri mladších deťoch volíme rovnaké motívy obrázkov opačného významu (malé autíčko – veľké auto). Používame dvojice obrázkov, pri ktorých musí dieťa aktívne premýšľať (sladká čokoláda – kyslý citrón). Deti môžu dvojice slov s protikladným významom aktívne používať pri vymýšľaní jednoduchých viet, opise predmetov, rozprávaní na základe vlastných skúseností s predmetom a podobne.

 

Povedz to ináč

Učiteľka pripraví obrázky rôznych predmetov. Dieťa si z nich vyberie jeden, pomenuje predmet na obrázku a snaží sa ho pomenovať inak (synonymá). Napríklad: 

  • veľký, obrovský, veličizný...dom
  • studený, ľadový, mrazivý...nanuk
  • dom, budova, stavba...

 

Na písmená

Učiteľka pripraví veľké tlačené písmená abecedy. Potom vyberie jednu hlásku, ukáže ju deťom, ktoré vymenovávajú všetky mená detí v triede, ktoré sa začínajú na konkrétu hlásku. Deti môžu vymýšľať rôzne slová začínajúce sa na určenú hlásku.

 

Živé vety 

Učiteľka každému dieťaťu povie, ktoré slovo bude predstavovať. Deti stoja v rade a postupne každé povie svoje slovo. Spojením slov potom začnú tvoriť vety. Deti, ktoré utvoria vetu, urobia jednu skupinu. V ďalšej fáze môžu vymýšľať slová podľa svojej vlastnej fantázie, určovať a rozdeliť sa, kto bude predstavovať jednotlivé slová a postupne aj samostatne, bez pomoci učiteľky, tvoriť vety.

 


Zdroje:
MYDLOVÁ, M. : Komunikačné zručnosti v materskej škole
HOLÍKOVÁ, Z. : Rozvíjame jazykovú a literárnu gramotnosť
E. FÜLÖPOVÁ, M. ZELINOVÁ: Hry v materskej škole na rozvoj osobnosti dieťaťa
O. HOLÉCYOVÁ, Ľ. KLINDOVÁ, , J. BERDYCHOVÁ.: Hry v materskej škole

Čítajte viac o téme: Hry pre deti, Komunikácia
Zdieľať na facebooku