Medzi najčastejšie poruchy psychického zdravia patrí aj depresia. Je to závažná choroba, ktorá sa môže prejaviť u kohokoľvek. Dnes sa už toho o depresii vie veľmi veľa, ale aj napriek tomu si ju ľudia mýlia napríklad so smútkom, negatívnou náladou alebo mrzutosťou. Existuje niekoľko príznakov, ktoré naznačujú, že ide pravdepodobne o depresiu.
Celosvetovo trpí depresiou podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) viac ako 264 miliónov ľudí. Adekvátnej lekárskej starostlivosti sa však dočká iba necelá polovica chorých. Tí ostatní nie sú správne diagnostikovaní alebo správne liečení. Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti. Bežný smútok nie je depresia. Smútok vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho,alebo niečoho dôležitého. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu alebo ako neadekvátne vyústenie dlhotrvajúceho smútku. Existujú špecifické symptómy, ktoré určujú, či sa jedná práve o depresiu alebo len o obdobie smútku, ktorým si občas prechádzame všetci. Pripustiť si, že môžeme mať depresiu a potrebujeme pomoc, je jedna z najťažších vecí pri rozpoznávaní vlastnej depresie. Keď človek začne prežívať príznaky depresie, vysvetľuje si ich ako zhoršenie nálady, lenivosť alebo bežnú únavu. Snaží sa ich premôcť, nabrať energiu a optimizmus. Až neskôr prichádza na to, že je to vážnejšie a snaží sa hľadať pomoc u odborníkov. Podľa čoho teda túto rozšírenú civilizačnú chorobu spoznať? K odhaleniu choroby vám môže pomôcť týchto sedem príznakov.
1. Beznádej a strata radosti
Depresia má vplyv na to, ako uvažujeme o živote a o svete. Jej najbežnejším prejavom je beznádejný pohľad na svet. Veľmi typické sú aj pocity menejcennosti, sebanenávisť alebo neopodstatnené pocity viny. Svet okolo vás sa nezmenil. Máte stále tých istých priateľov i záľuby. Rodinu a blízkych, ktorí vás majú radi. Ale zároveň cítite, že už vás nič z toho neteší a možno sami seba sa pýtate, kde sa podela radosť. Depresia odoberá pocity radosti a šťastia, človek sa nedokáže radovať z vecí, ktoré kedysi miloval. Nemá na nikoho náladu a uzatvára sa stále viac sám do seba. Podobné stavy nie sú ničím výnimočným, pokiaľ však netrvajú príliš dlho. Môžete mať tiež pocit, že už sa vám ani nechce nikde chodiť, s nikým hovoriť, ba dokonca vám robí problém zdvihnúť telefón. Potom už zrejme nepôjde o nejaký prechodný splín, ale o niečo oveľa vážnejšie.
2. Strata záujmov
Prestáva vám robiť radosť to, čo ste mali veľmi radi. Či už sa jednalo o šport, umelecké aktivity, chodenie na stretnutia s priateľmi a podobne. Pacient s depresiou o toto všetko stráca záujem. Ďalšou oblasťou, kde sa môže depresia prejaviť, je aj strata záujmu o sex.
3. Únava a problémy so spánkom
Jedným z dôvodov, prečo sa depresívni ľudia nevenujú aktivitám, ktoré milovali, môže byť tiež vysoká únava. Depresia ide často ruka v ruke s nedostatkom energie a zaplavujícími pocitmi únavy. Tiež je spojená s nespavosťou, čím môže vzniknúť bludný kruh, pretože všetky tieto príznaky sa vzájomne ovplyvňujú a posilňujú. Mnoho ľudí žijúcich s depresiou máva ťažkosti s ranným vstávaním a zisťujú, že spia viac než zvyčajne. To často znamená, že sa cítia vyčerpaní a že sa im zvládanie bežných aktivít zdá ťažšie než inokedy. Ľudia s úzkosťou často uvádzajú, že sa im ťažko zaspáva, pretože sa pred spánkom majú strach z rôznych vecí. Uvádzajú tiež, že majú počas spánku zovretú sánku alebo škrípu zubami. Medzi spánkom a mentálnym zdravím je úzky vzťah a nedostatok spánku len psychický problém zhoršuje.
4. Problémy s jedlom
Zmeny v príjme potravy mávajú za následok podvýživu alebo nárast hmotnosti, čo prehlbuje zlé pocity zo seba samého. Tieto symptómy sa u každého líšia. Zatiaľ čo niektorí ľudia s depresiou majú zvýšenú chuť do jedla a tendenciu priberať na váhe, niektorí naopak chudnú. Pokiaľ teda svoje diétne návyky nemeníte úmyselne, ale jednoducho sa dejú, potom je možné, že sú spôsobené práve počiatočnými depresiami.
5. Emočné problémy
Depresia sa môže prejavovať napríklad smútkom, hnevom, plačom, častou zmenou nálad. Ľudia môžu pociťovať neustálu nervozitu, silný vnútorný nepokoj, ktorý im nedovolí odpočívať a často ani dlhšiu dobu zotrvať na jednom mieste pri jednej činnosti. Mnohí majú tendenciu stále dookola premýšľať nad vecami, ktoré sú mimo ich kontroly alebo pociťujú úzkosť na miestach, kde sa nachádza väčšie množstvo ľudí. Ich emócie sú ako na horskej dráhe.
6. Zhoršená pamäť a problémy s koncentráciou
Možno sa vám stáva, že márne hľadáte slová alebo si nemôžete spomenúť na informácie, ktoré vám predtým prišli na um celkom pohotovo. Depresia spôsobuje, že mozog nefunguje tak, ako by mal a niekedy práve zhoršená pamäť býva jedným z častých symptómov. Ak je myseľ zaneprázdnená problémami, môže byť zložité jasne premýšľať či hovoriť. Môže sa vám tiež zdať, že máte problémy s koncentráciou. Ak zisťujete, že je vaša koncentrácia horšia než zvyčajne alebo máte problémy s dôslednosťou a rozhodovaním v práci či v škole, môže ísť o depresiu.
7. Zlé telesné pocity
Ľudia pri depresii mávajú príznaky, ako sú závraty, búšenie srdca, ťažoba na hrudníku, pocit nedostatočného dychu, sťažené dýchanie Tieto príznaky sa nespájajú so žiadnym somatickým ochorením. Mnoho ľudí môže zažívať nevoľnosť, trasenie sa, potenie či záchvaty paniky. Ľudia s depresiou majú menej energie, kvôli čomu sa im zdá ťažké starať sa o seba. Nechce sa im napríklad pripravovať si pre seba jedlo alebo starať sa o osobnú hygienu.
Skoré varovné signály sú veľmi individuálne a čím skôr ich dokážete rozoznať, tým skôr sa k vám môže dostať pomoc. Depresia je liečiteľná a pri včasnom diagnostikovaní môže byť liečba veľmi účinná. Vo väčšine prípadov sa nezaobíde bez špecializovaných liekov, antidepresív, ktoré ovplyvňujú hladinu nervových prenášačov. Nástup účinku liekov trvá spravidla 14 dní. Zo skúseností je známe, že po preliečení depresie je vhodné ich užívať minimálne ďalších šesť mesiacov, než bude telo znovu schopné samo ovplyvňovať hladiny jednotlivých prenášačov. Po preliečení akútneho stavu je možné tiež podporne využiť psychoterapiu. Tá je vhodná najmä z dlhodobého pohľadu na ochorenie a jej cieľom je predovšetkým naučiť človeka žiť tak, aby sa mu depresie nevracali.
