Ako môžu rodičia svojich prváčikov čo najlepšie pripraviť na školu? Čo by mal budúci prvák zvládnuť, aby bol dostatočne samostatný?
V porovnaní s materskou školou vyžaduje všedný deň v škole od dieťaťa väčšiu mieru samostatnosti. Musí si zvykať na množstvo nových vecí. Okrem toho, že sa musí veľa naučiť na vyučovaní, nachádza sa pred ním aj množstvo iných výziev. Musí sa sám obliekať, musí si dávať pozor na svoju aktovku, musí si vedieť pripraviť pomôcky na hodinu, zjesť desiatu a podobne. Celkove môžeme povedať, že budúceho prváka čakajú približne tieto zmeny:
- zmena prostredia,
- noví učitelia a vychovávatelia,
- strata kamarátov, ktorí nemusia spolu s ním nastúpiť do tej istej základnej školy,
- náročnejšie povinnosti, napríklad písanie domácich úloh,
- zmena denného režimu (strata času na oddych – poobedný spánok),
- prispôsobenie sa školským pravidlám, systému a požiadavkám (hlásenie sa, čakanie na vyvolanie, systém aktívnej pozornosti počas hodiny a čas oddychu počas prestávky ...),
- zmena sústredenia pozornosti (dieťa musí pozornosť sústrediť na učiteľa, reagovať na otázky, často vydržať v lavici 45 minút...).
Aby dieťa zvládlo všetky tieto nové úlohy, musí sa naučiť byť sebestačné a niekedy aj organizovať si samo čas. Napríklad musí vedieť, kedy zjesť desiatu cez prestávku, kedy si pripraviť pomôcky, samostatne sa presúvať zo šatne do triedy, do telocvične a podobne. Budúci prvák sa musí vedieť sám najesť príborom, obslúžiť na WC, obliecť a obuť, zaviazať si šnúrky na topánkach či zapnúť gombíky. Tiež sa musí vedieť orientovať vo svojej školskej taške, vedieť si dať pozor na svoje veci, plniť si povinnosti, ktoré mu uloží pani učiteľka. Nebáť sa opýtať, keď niečomu nerozumie. Malo by tiež poznať svoje meno, adresu, cestu do školy, pravidlá cestnej premávky a základné dopravné značky. Predškolák vie pozdraviť, poprosiť aj poďakovať. Má základné hygienické návyky, vie sa vysmrkať a dokáže sa samostatne najesť s príborom. Ako toto všetko dieťa postupne naučiť?
Denne robte potrebné rituály
Vytvorte si rutinu počas dňa. Ešte pred nástupom do školy začnite robiť ranné rituály. Snažte sa o to, aby sa dieťa vedelo vychystať do školy, aby určitú dobu vedelo vo svojej izbe maľovať alebo si pozerať obrázky v knihe, dovoľte mu, nech pomáha pri upratovaní izby. Dodržiavanie rutiny pomáha deťom uvedomovať si určité povinnosti a zvykať si na ne. Pri nastavovaní rutiny je dôležité dbať na striedanie času pre povinnosti, relax a pohyb. Učte ho tiež ukladať si veci na jedno miesto. Neskôr sa mu to zíde pri ukladaní pomôcok do peračníka a aktovky. Porozmýšľajte, s ktorými každodennými úlohami má dieťa ešte problémy a trénujte ich hravou formou dovtedy, kým ani zips, ani šnúrky nebudú predstavovať väčší problém.
Vytvorte plánik pomocou obrázkov alebo symbolov
Pokiaľ musíte neustále opakovať svojmu dieťaťu, čo má robiť pri upratovaní hračiek alebo po príchode domov z materskej školy, vytvorte si plánik so symbolmi. Zaznačte postupnosť krokov pri komplexnejších úlohách, aby dieťa videlo postup. Tento plánik so symbolmi môžete maľovať aj spolu s deťmi. Skôr si ich zapamätajú. Vystavte ho na viditeľné miesto, aby dieťa dobre naň videlo. Rôzne symboly môžete využiť nielen pri plnení jednotlivých povinností počas dňa, ale napríklad aj pri upratovaní izby. Symbolmi môžete tiež označiť napríklad zásuvky, aby si dieťa dokázalo samo odložiť oblečenie, hračky, knihy a podobne. Využívajte farebné rozdelenie na usporiadanie jednotlivých vecí. Knihy môžu byť označené zelenou farbou, kocky modrou, autíčka červenou, oblečenie žltou farbou a podobne. Nezabúdajte dieťa oceňovať, ak splní úlohu. Takto si postupne zvyká, že má v živote aj nejaké povinnosti a keď príde do školy, v tomto postupe môžete pokračovať. K hračkám však pribudne aktovka, učebnice, zošity, perá, pastelky a podobne. K týmto pomôckam môžete priradiť ďalšie farby a dieťa len pokračuje v tom, čím začalo pri hračkách. Chváľte ho aj vtedy, keď nedosiahne úspech, ale vyvinulo poctivú a úprimnú snahu. Všímajte si aj malé úspechy a oceňujte ich. To je obzvlášť dôležité pre deti, ktoré denné povinnosti nezvládajú, nedarí sa im, zabúdajú alebo nemajú trpezlivosť.
Naučte dieťa plniť úlohy v správnom poradí
V škole musí žiak plniť úlohy podľa určitej presne stanovenej schémy. To môžete doma cvičiť tak, že budete dieťaťu zadávať malé príkazy, ktoré musí urobiť bez prestávky a v správnom poradí: „Prines lyžičky a vidličky zo zásuvky, polož ich na jedálenský stôl vedľa tanierov. Do každého taniera polož bielu servítku.“
Motivujte dieťa k zodpovednosti
Dajte dieťaťu pocítiť primeranú zodpovednosť za rôzne úlohy, ktoré by malo plniť v rámci svojich povinností a postupne mu prideľte aj úlohy v domácnosti. Dieťa sa tak naučí vnímať sa ako niekto, kto má druhým čo ponúknuť. Deti zvládnu zodpovednosť vtedy, keď im rodičia veria. Keď dieťa vidí, že mu rodič verí a stále ho nekontroluje, začína mu viac veriť a kvalita vzťahu sa ešte viac zlepšuje. Odovzdanie zodpovednosti dieťaťu je veľká škola aj pre rodičov, ktorí si často myslia, že sú nezastupiteľní a že musia všetko riešiť za deti. Pre niektorých rodičov je naozaj náročné odovzdať deťom dôveru. Preberať zodpovednosť učte deti postupne. Niesť zodpovednosť za niečo sa dieťa nenaučí zo dňa na deň. Musíte na to ísť postupne. Odovzdávanie zodpovednosti by malo začať vo chvíli, keď má dieťa dostatočnú slovnú zásobu a chápe, čo od neho očakávate.Toto sa deje približne vo veku troch rokov. Ak výchovu k zodpovednosti zo začiatku podceníte, dieťa sa naučí, že všetko robia rodičia a ono nemusí nič. O pár rokov nebude chápať, že chcete, aby niečo urobilo. Požiadajte o pomoc svoje dieťa vždy, keď robíte nejaké domáce práce. Dieťa má väčšinou radosť, že ste s ním spolu, že niečo spolu robíte a že sa rozprávate. Toto je tá najprirodzenejšia cesta, vďaka ktorej môžete dieťa učiť zodpovednosti. Dieťa sa naozaj cíti dobre, že chcete pomoc práve od neho. Keď dieťa dokáže mať pocit zodpovednosti, automaticky ho to privádza aj k samostatnosti, ktorú tak veľmi bude potrebovať v škole.
Preskúmajte okolie školy
Nechajte dieťa počas prázdnin hrať sa častejšie na školskom dvore a spolu s ním preskúmajte v objekte školy všetky dostupné zákutia. Takto sa nebude budúci prváčik cítiť v novom prostredí úplne cudzo. Ak je to možné, skúste si ešte pred nástupom do školy prezrieť šatne, chodby, triedy, jedáleň. Dieťa sa bude cítiť istejšie. Prejdite s dieťaťom trasu, po ktorej bude chodiť do školy.
Naučte dieťa požiadať o pomoc
Rozšírte slovník dieťaťa tak, aby v škole vedelo správne formulovať otázky a cielene požiadať o pomoc. Môžete sa spolu hrať tak, že najprv vy dieťa požiadate o nejakú pomoc a potom mu poviete, aby ono sformulovalo správnu vetu.
Posilnite sociálne kompetencie dieťaťa
Dieťa si nájde v novej skupine rýchlejšie kamarátov vtedy, ak sa k nim priblíži a vie s nimi komunikovať a nevysmieva sa z chýb, výzoru alebo oblečenia svojich spolužiakov. Je dobré, keď aj v tejto oblasti je smelé a samostatné, lebo len tak si nájde dostatočné množstvo kamarátov. Dieťa by sa malo vedieť hrať s inými deťmi a tiež riešiť prípadné problémy. Tým, že sa deti hrajú s ostatnými, učia sa vyjednávať, riešiť problémy, striedať sa, zdieľať a experimentovať. Môžete pomôcť svojmu dieťaťu vybudovať si tieto zručnosti tak, že budete podporovať jeho slobodnú hru s inými deťmi. Deti potrebujú dostatok času na zapájanie sa do hry s inými deťmi, v ktorej môžu rozvíjať svoju fantáziu a kreativitu.Takže, podporujte dieťa v týchto činnostiach a vytvárajte mu také podmienky, aby malo dostatok priestoru na hranie. Keď má dieťa problém, namiesto ponúknutého riešenia ho vyzvite, aby sa zúčastnilo na procese riešenia. Požiadajte svoje dieťa, aby opísalo, čo sa deje, hľadajte spoločne riešenia a vyskúšajte si niektoré z nich. Ste stále aktívnym hráčom, ktorý podporuje vaše dieťa počas celého procesu, ale namiesto toho, aby ste sami riešili všetko, nechajte svoje dieťa vlastniť problém tým, že sa ho opýtate: „Čo si myslíš, že s tým môžeš urobiť?“ Naučiť dieťa ako riešiť problémy tiež znamená, že ho naučíte, ako zlyhať a skúsiť to znova. Keď sa opýtate detí, ako ich riešenie funguje, dávate im možnosť zhodnotiť svoje skúsenosti a v prípade potreby vykonať vylepšenia. Aby bolo vaše dieťa obľúbené v kolektíve a aby vedelo aj samostatne nadväzovať kontakty so spolužiakmi, veďte ho k tomu, aby:
- vedelo používať kontakt pohľadom,
- vedelo sa prihovoriť, ponúknuť hračky ako spôsob oslovenia iného dieťaťa,
- zapojiť sa do hry iného hrajúceho sa dieťaťa,
- nerušiť iné deti pri hre, ak si to neželajú,
- naučiť dieťa vyhýbať sa agresívnym spôsobom kontaktu ako napr. vytrhnúť hračku z rúk, pokaziť inému dieťaťu, čo postavilo,
- nebrať veci bez opýtania.
Rozvíjajte sebavedomie dieťaťa
Aby dieťa zvládlo všetky zmeny súvisiace s nástupom do školy potrebuje k tomu určitú dávku sebavedomia. Tú získava najmä vďaka tomu, že vyrastá v harmonickej rodine. Stabilné zázemie dodáva dieťaťu zdravé sebavedomie, ktoré mu pomôže ľahšie si zvyknúť na novú etapu v jeho živote. Sebavedomie dieťaťa zvyšujeme tak, že ho necháme voľne prejavovať svoje emócie – ako kladné tak aj záporné. Pri záporných emóciách je potrebné najskôr vyjadriť ich pochopenie a až potom začať radiť a vysvetľovať. Sebavedomie dieťaťa budujeme aj tým, že mu dôverujeme. Necháme ho rozhodovať samostatne za seba a pýtame sa ho na riešenie skôr, ako mu začneme radiť.
Dieťa by sa malo s novou rolou školáka stotožňovať postupne. Príprava na školu začína už zápisom do školy, neskôr môžete spoločne nakupovať pomôcky a čo najčastejšie sa rozprávať o škole. Môžete si napríklad pospomínať na vaše chvíle v škole a rozprávať o tom vášmu budúcemu prváčikovi rôzne príbehy. Práve tieto spomienky a veselé príbehy mu pomôžu zmierniť obavy z neznámeho. Rozprávajte mu o tom, ako to v škole vyzerá, čo sa tam nachádza, že čas sa môže deliť na hodiny a prestávky. Rozprávajte mu o predmetoch, ktoré sa v škole učia a nalaďte dieťa na to, čo ho baví. Môže to byť napríklad kreslenie, spievanie, telocvik. Motivujte dieťa aj tým, že sa v škole naučí čítať a bude si môcť prečítať samo čokoľvek, čo ho zaujíma. Tiež je dobré spomenúť, že si nájde nových kamarátov a spolužiakov a že do školy budú chodiť aj niektoré deti zo škôlky. Môžete sa napríklad aj hrať na školu.
Zdroje:Tereza Brníšková: První třídou bez pláčeĽudovít Repáň: Psychológ bez čakárneKoenig, Larry J.: Chytrá výchova