Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo by mali vedieť deti o láske?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Rodičia by mali deťom pomôcť vytvoriť si reálnu predstavu o láske. / Foto: Bigstock

Deti  si často na základe rozprávok či rôznych filmov vytvárajú predovšetkým romantickú predstavu o láske. Ideály o láske z rozprávok im ukazujú skreslený svet a je len na rodičoch, aby im vysvetlili, čo skutočne láska znamená.

 

Rozprávky vytvárajú dokonalý obraz lásky a vykresľujú hrdinov, ktorí so svojou láskou žijú šťastne až do smrti. Ak sa dieťa stretáva niekoľko rokov len s takýmto vnímaním lásky, môže sa stať, že nepochopí jej skutočnú podstatu. V súčasnosti deti v puberte už často riešia svet lások. O láske je však potrebné rozprávať už oveľa skôr, aby nedochádzalo k zbytočným a veľkým sklamaniam. Deti by mali vedieť, že láska to je aj strach, smútok, odpustenie, úcta, trpezlivosť, tolerancia...Tak, ako je to v iných oblastiach, tak aj v oblasti lásky, sú rodičia veľkým vzorom, a tak dobrý príklad pomáha deťom vnímať lásku cez vzťahy v rodine. Neznamená to však, že im musíte hrať divadielko harmónie. Deti by mali vidieť normálne vzťahy so všetkým, čo k tomu patrí. Vrátane konfliktov. Ideálne je, keď potom vidia ich múdre riešenie, pretože aj táto skúsenosť im môže v živote pomôcť. Mali by vedieť, že aj nezhody patria k životu a tiež by sa mali učiť spôsoby, ktorými ich dospelí riešia. S najväčšou pravdepodobnosťou ich  v dospelosti budú používať podobne. Samozrejme, dôležité je aj to, aby ste sa o láske s deťmi aj rozprávali a upozorňovali ich na reálne skutočnosti, ktoré s touto problematikou súvisia. O čom by malo dieťa vedieť?

 

Láska by človeka mala robiť lepším

Vaše deti sa musia zo všetkých druhov lásky naučiť, že si zaslúžia takú lásku, ktorá z nich robí lepšieho človeka. Povedzte im, že láska by ich mala viesť k svetlejšej budúcnosti a urobiť z nich lepšieho človeka. Je dobré vedieť, že vo dvojici žijeme aj preto, aby sme aj jeden druhého podporovali v tom, čo nás baví a napĺňa radosťou. Je fajn, keď je podpora vzájomná. Vzťah má existovať preto, aby sme sa cítili lepšie a nie horšie. Partner, ktorý nám berie energiu, odvahu či chuť žiť, nie je pre nás ten najvhodnejší. V takomto prípade je nám lepšie osamote. Partner, ktorý nás inšpiruje, podporuje a dáva chuť žiť, je pre nás veľmi dôležitý, pretože bez neho by sme nefungovali až tak dobre.

 

To, že niekoho ľúbime, neznamená, že seba musíme ľúbiť menej

Vaše deti by sa mali naučiť i to, že ak niekoho ľúbia, neznamená to, že by sa mali obetovať a urobiť úplne všetko pre svojich milovaných. Samozrejme, kompromisy sú pre vzťah dôležité, no osoba by sa nemala mať rada menej, aby ho ten druhý ľúbil. Deti by mali vedieť aj o tom, že je potrebná aj láska k sebe samému a že by mali  prijať samy seba takých, akí sú. Nemali by sa meniť kvôli tomu, aby boli niekým milované. Deti by sa teda mali naučiť milovať samých seba, ale nie byť sebecké. Znamená to, že by sa nemali obetovať, aby potešili svojho partnera, ani úplne nezabudnúť na potreby a priania svojich blízkych.

 

Urážanie nesúvisí s láskou

Keď vám vaše deti povedia, že ich niekto podpichoval, urážal alebo iným spôsobom zneužíval, nedovoľte im, aby si mysleli, že je to preto, lebo sa tento človek do nich zaľúbil. Keby ste im povedali, že urážky či údery súvisia s láskou, môžu si začať myslieť, že týranie je znakom lásky. Nedovoľte, aby sa vaše deti naučili akékoľvek negatívne správanie spájať s láskou.

 

Láska niekedy netrvá navždy

Romantické komédie väčšinou zanechávajú nesprávny dojem, že láska trvá večne. V reálnom živote nie všetky príbehy končia šťastne. Existujú ľudia, ktorí sa počas života raz zamilujú a táto láska im vydrží celý život. No väčšina hľadá lásku dlho a prežije aj niekoľko sklamaní. Ak je vzťah utrpením, je lepšie ho ukončiť. Nikto nie je povinný trpieť donekonečna. A potrebné je vážiť si aj nevydarené vzťahy, pretože prinášajú veľké množstvo skúseností a  nového poznania. Aj za nevydarené vzťahy je potrebné poďakovať.

 

Láska nielen berie, ale aj dáva

Rodičia väčšinou vyjadrujú svojim deťom bezpodmienečnú lásku. Deti tak vedia, čo je to prijímať lásku. Väčšinou automaticky vedia, ako ju vracať späť. Ak to tak však nefunguje, je vhodné ich upozorniť, že láska sa nielen prijíma, ale aj dáva. Kto vie nielen brať, ale aj dávať, učí sa základné zákonitosti zdravého vzťahu.

 

S láskou súvisí aj úcta

Deti by mali vedieť, že úcta veľmi úzko súvisí s láskou. Mali by tak byť rešpektované, a tak isto by mali vedieť rešpektovať aj iných. Láska bez úcty je toxická. Niekedy si rodičia neuvedomujú, že deti je potrebné vychovávať i k úcte a k zdvorilosti.  Akosi sa popri iných veciach na toto zabúda. Ale tak, ako je to v iných prípadoch, tak i v oblasti úcty deti prejavujú len to, čo vidia. Čiže, ak je úctivý rodič, úctivé je aj dieťa.

 

Niekedy sa stáva, že my ľúbime, ale nás neľúbia

Táto skutočnosť predstavuje veľkú bolesť, ale niektorí ľudia ju prežívajú aj viackrát za život. Neopätovaná  láska je jednou z najsmutnejších vecí, ktoré človek môže zažiť. Ale je veľmi dôležité, aby deti o tejto skutočnosti vedeli. Ak o tom nevedia, môžu sa v určitom období života cítiť zmätené, dlhodobo nešťastné a prestanú chápať lásku. Deti sa musia naučiť, že jednostranná láska nielen existuje, ale musia sa tiež naučiť, ako ju nechať zo života odísť aj keď to veľmi bolí. Tento druh zážitku ich bude menej bolieť, ak budú vedieť, čo môžu čakať a že im v tomto procese budete pomáhať.

 

Dlhotrvajúca láska existuje vtedy, keď sa o ňu staráme

Deti by mali vedieť, že taká krehká vec, ako je láska, potrebuje, aby obaja zaľúbenci do svojho vzťahu vložili snahu. Ak niekto, koho ľúbia, je ochotný do ich vzťahu vložiť rovnakú mieru snahy ako ony, dlhotrvajúca láska nie je nedosiahnuteľná.  „Keď niekoho milujeme, nie je to vždy dostatočné rozhodnutie na to, aby sme s ním žili. Spoločne žiť a založiť si rodinu predpokladá viac než lásku. Partneri si musia vedieť aj pomáhať, rešpektovať sa a tolerovať,“ upozorňuje filozof Aaron Ben-Ze'ev.

 

Láska dieťaťa je taká, akú prejavujeme my jemu aj sami voči sebe. Nielen láska medzi otcom a mamou, ale aj to, ako hovoríme o babke, dedkovi, strýkovi a o všetkých, s ktorými sa sa stretávame. Dieťa ovplavňuje aj naše rozprávanie o kamarátoch, hodnotenie kolegov a známych. Najcitlivejšie deti vnímajú pretvárku. Preto je dobré si uvedomiť, že ak chceme, aby sa deti učili skutočnej láske, musíme ju predovšetkým my dospelí  mať v sebe a vedieť ju iným nefalšovane prejavovať. Ak  je dieťa obklopené láskyplnými vzťahmi a láskavými ľuďmi, postupne sa takým stane aj ono. Psychologička L.Pekařová odporúča rodičom, aby sa s deťmi o láske rozprávali nenútene v bežných situáciách. Je dôležité si uvedomiť, že vychovávajú naozaj stále, a to napríklad aj pri jednoduchých domácich prácach. Keď robia niečo spoločne s deťmi a pri tom sa napríklad aj rozprávajú, tak sú vo výchove na veľmi dobrej ceste. Práve pri takýchto činnostiach sa deti vedia úprimne prozprávať. Nedokážu to robiť na rozkaz, keď si niektorý z rodičov zmyslí, že nastal čas na rozhovor. Takto to veľmi nefunguje. Nedá sa odtrhnúť každodenná práca od citu. Ideálne je každodenný život obohacovať o rozhovory na zaujímavé témy.

 


Zdroje:
L.Pekařová: Ako žiť a nezblázniť sa
R. Posse, J. Melgosa: Umenie výchovy

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.