Novoročné tradície a zvyklosti. Poznáte ich?

Koniec starého roka a začiatok nového roka bývajú spájané hlavne s predsavzatiami, ktoré sa snažíme počas ďalších mesiacov splniť. Naši predkovia ale aj v tomto období dodržiavali veľké množstvo tradícií, ktoré ich mali ochrániť pred zlým osudom. Ktoré sú tie najznámejšie?

Silvester a  Nový rok každý oslavuje po svojom. Niekto má rád program v televízii, niekto chodí do hôr a niekto sa rád zabáva v spoločnosti priateľov. V súčasnosti sa rozmedzie dvoch rokov spája hlavne so zábavou. V minulosti sa naši predkovia okrem zábavy venovali aj rôznym magickým úkonom. Poďme sa bližšie pozrieť, čo sa dialo na Slovensku v dávnej minulosti.

Čo robili naši predkovia na Silvestra?

Na Silvestra naši predkovia vykonávali množstvo rôznych úkonov a zvykov. Známy bol napríklad zvyk chodenia tzv. „ometačiek“. Ometačky boli chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli. V minulosti, ale aj v súčasnosti, sa v podvečer na Silvestra schádzajú veriaci v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok. Po 2. svetovej vojne sa po omši zvyčajne konala veselica. Pred 2. sv. vojnou  boli zábavy až do Troch kráľov zakázané. Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Aj na stole bol rovnaký obrus, ale aj chlieb. O polnoci sa pre šťastie jedli jablká a chren, niekde tiež krúpy. V niektorých rodinách sa usktočňovalo aj obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat. Noc, ktorá predchádzala Novému roku, mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa napríklad, že čo sa v tú noc sníva, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpoveď počasia. Napríklad červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou hustých plných obilných klasov. 31. december bol aj dňom, keď sa poriadne muselo pozametať. Do nového roku sa totiž malo vstúpiť s čistým štítom, aby ľudia mohli začať pekne od začiatku robiť čo najlepšie. So Silvestrom sa spájali aj rôzne veštby a povery. Jedna napríklad hovorí o tom, že počas poslednej decembrovej noci nesmela v domácnosti byť praná a vyvesená žiadna bielizeň. To malo rodinu ochrániť pred úmrtím v novom roku. Atmosféru večera posledného dňa v roku už v minulosti dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom.

A čo sa dialo na Nový rok?

Hlavnou novoročnou poverou bola nepochybne tá, ktorá pripomínala, že tento deň má vplyv na celý začínajúci rok. Preto sa všetci snažili vyhnúť hádkam, obyčajne si priali navzájom všetko len to najlepšie  a snažili sa byť čo najlepšie naladení. Každý sa snažil mať na Nový rok niečo nové na sebe, aby bol po celý rok ako nový a lepší človek. Kto mal tento deň pri sebe peniaze, mal ich podľa ľudovej tradície aj po celý rok. Za dobré znamenie sa považovalo, ak do domu na Nový rok vstúpila mladá žena alebo dieťa. Stará žena znamenala nešťastie. Nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu. V každom dome však boli vítaní malí chlapci – vinšovníci. Ak do domu prišil niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a priniesť aspoň koláče, resp peniaze, čo znamenalo, že prináša hojnosť a nie škodu. Navyše musel zaželať: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“ Každá gazdiná si tento deň dávala pozor na hrnce. Keby sa jej nejaký rozbil, celý rok by bol problémový. Cez prah dverí  sa položila metla a kto prišiel do domu prvý, mal ju zobrať a upratať na miesto, inak by sa z neho stal nenapraviteľný leňoch.

V prvý deň nového roka sa neodporúčalo jesť hydinu, respektíve nič okrídlené. A to kvôli tomu, aby im v ďalšom roku neuletelo šťastie. Bravčové mäso na tanieri znamenalo blahobyt. Novoročné menu muselo byť bohaté, aby ste počas roka nehladovali. Blahobyt a peniaze malo pričarovať aj jedlo. Takže okrem bravčového mäsa sa jedla šošovica, hrach krúpy alebo jedlá s makom.

Rovnako si ľudia dávali pozor na to, čo v prvý januárový deň robia. Ženy chodili do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Držali sa pranostiky ako na Nový rok, tak po celý rok. Práca sa neodporúčala, aby nehrozilo, že pracovať budete bez oddychu celý rok. Nesmeli sa vynášať  smeti, aby sa nevynieslo šťastie z domu. Naši predkovia kedysi verili, že pokiaľ vynesiete smeti počas nového roka, môže vám hroziť, že si vyženiete niekoho z rodiny, dokonca si môžete nechtiac privolať do rodiny chorobu alebo nebodaj smrť. Na Nový rok by ste nemali ani prať, vešať bielizeň a šiť. Práve šitie kedysi znamenalo, že sliepky by vám počas roka zle znášali vajíčka. Prvého januára by ste mali mať doma poriadok a čisto, aby ste takto mali po celý rok nielen v domácnosti, ale aj vo vašich vzťahoch. Človek sa mal  tiež vyhnúť zlej nálade, hádkam a intrigám.

Tí, ktorí sa báli duchov, robili ďalšie rôzne rituály. Nabrali do dlane soľ a rozprášili ju okolo domu. Ďalší spôsob, ako odohnať zlých duchov, súpočíval v tom, že sa vylialo vedro vody z balkóna. Prípadne naši predkovia zvonili v miestnosti zvončekom. Novoročné trieskanie ohňostrojov má svoj pôvod v starých tradíciách. Naši predkovia tak totiž vyháňali spomínaných zlých duchov, ktorí vyvádzali najviac práve v období zimy. Búchacie guličky a iné petardy však vtedy nemali, takže používali staré známe práskanie bičom.