Články: Pre študentov
O projekte

 

Tri spôsoby, ako v deťoch prebudiť to najlepšie, čo v nich je

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Poskytovanie pozitívnej spätnej informácie má pre deti obrovský význam. Vďaka nej sa nielen dozvedia pozitívne veci o sebe, ale zároveň vzniká aj výborný vzťah medzi nimi a rodičmi. / Foto: Bigstock

Poskytovanie pozitívnej spätnej informácie má pre deti obrovský význam. Vďaka nej sa nielen dozvedia pozitívne veci o sebe, ale zároveň vzniká aj výborný vzťah medzi nimi a rodičmi.

 

Existuje niekoľko veľmi účinných spôsobov, ako sa dá proces odovzdávania pozitívnej spätnej väzby uskutočňovať. Pozrime sa na tri jednoduché, ale účinné spôsoby.

 

1. Využívajte čas pred spaním

Výborný spôsob spočíva napríklad vtom, keď deťom oznamujeme pozitívne veci aj v neprítomnosti druhých ľudí. Keď je spolu osamote rodič a dieťa.  Osobná komunikácia je pre deti niečím jedinečným. Je správne robiť to kedykoľvek, ale obzvlášť vhodná je doba pred spaním. Keď vaše dieťa leží v posteli, je pokojné, cíti vašu prítomnosť, vychutnáva si ju a keď mu v tejto chvíli poviete niečo pozitívne, bude si vaše slová v mysli stále opakovať. Keď sa ráno prebudí, opäť si na tieto slová spomenie a bude sa od rána tešiť na to, že pozitívnu vlastnosť alebo činnosť, ktorú ste večer spomenuli, bude môcť zrealizovať aj počas ďalšieho dňa.

 

2. Hovorte o dieťati pozitívne veci pred inými ľuďmi

Druhý účinný spôsob, ako deťom oznamovať pozitívne informácie, je hovoriť o nich s niekým iným tak, aby to aj ony počuli. Niektorí rodičia to robia tak, že to hovoria nahlas napríklad starým rodičom, tetám, ujom, susedom, návšteve takým spôsobom, aby to deti, ktoré sa napríklad hrajú vo svojej izbe, počuli.

 

Napríklad:

„Janka sa k tomu chorému chlapcovi od susedov, čo teraz nemôže chodiť do školy, zachovala veľmi pekne. Bola som na ňu skutočne hrdá. Pomohla mu urobiť úlohy z matematiky a dokončiť projekt z prírodovedy. Je vidieť, že je všímavá. Naozaj si to na nej vážim.“ Keď  deti o sebe nejaké informácie získavajú „akože tajne“, nasávajú ich do seba veľmi rýchlo a hneď si ich prisvojujú. Prijímajú ich ako veľmi pravdivé a konajú tak, aby o ich platnosti poskytli ďalší dôkaz.

 

3. Píšte deťom pozitívne odkazy

Počkajte, kým dieťa odíde do postele, potom si vezmete pero a papier a pozitívnu  informáciu napíšte.

 

Napríklad:

„Milý Jakubko! Keď som sa ťa dnes spýtal na problém, ktorý si mal v škole, povedal si mi pravdu. Viem od tvojej učiteľky, že si sa k tomu, čo si urobil, priznal, hoci si vedel, že kvôli tomu budeš mať problémy. Je vidieť, že si čestný mladý muž. Veľmi si to vážim. Mám ťa rád. Tvoj otec. " Tento odkaz sa dostane hneď priamo do srdca vášho dieťaťa. A odtiaľ už nikdy nezmizne. Takéto veci robia vo výchove úplné zázraky. Vždy, keď túto metódu použijete, nielen deťom vštepujete pozitívne predstavy o sebe, ale aj posilňujete váš vzájomný vzťah.

 

Pri deťoch v puberte môže nastať problém, ale nevzdávajte to

Mnohí rodičia zistili, že aj keď tieto metódy skúšali, nepomáhalo to. Snažili sa jednať s deťmi pozitívne, ale ony reagovali negatívne. Môže to mať niekoľko príčin. Vaše deti sú pravdepodobne v pubertálnom veku a myslia si, že to nemyslíte vážne a že hráte s nimi nejakú hru. Pravdepodobne si myslia toto: „Neverím tomu, čo hovoríte, a preto si vás vyskúšam. Zistím, či to myslíte vážne, alebo nie! " Deti svojich rodičov často skúšajú. A rodičia v týchto skúškach často takmer ihneď prepadnú. Konajú s deťmi pozitívne  a keď  dostávajú negatívnu odozvu,  znovu sa vrátia do víru negatívnych spätných väzieb. Deti potrebujú, aby ich rodičia skúškou prešli. Môžete napríklad reagovať takto: „To je v poriadku, že sa takto správaš. Iba som chcel, aby si vedel, že tvoje pozitívne správanie zo včerajška ma veľmi potešilo." Ani v prípade, že vám neveria,  neprestávajte vyzdvihovať ich pozitívne správanie a zodpovedajúce vlastnosti. Ak vytrváte vo svojom pozitívnom pôsobení, v hĺbke ich duše možno zaznie hlas: „A čo ak je to pravda? Možno som naozaj milý (pozorný, pracovitý, zodpovedný).“ Ak je správanie dieťaťa prevažne negatívne a dieťa v zlom správaní bez ohľadu na nápravné snahy rodičov pokračuje, tí  sa často stanú precitlivenými na negatívne prejavy správania a zároveň necitlivými k čomukoľvek pozitívnemu. Stále vidia len negatívne prejavy a tie pozitívne buď nevidia, alebo sa im zdajú slabé. Výsledok je ten, že dieťaťu neustále vytýkajú zlé správanie, ale ignorujú správanie dobré. Čím viac kritiky rodičia vyslovujú, tým horšie sa dieťa správa, čo vyvoláva ďalšiu  kritiku. Jediným východiskom z tohto deštruktívneho vzorca je to, že rodičia sa svojou kritikou prestanú. Musia začať vyhľadávať aj tie najmenšie príklady dobrého správania a zameriavať sa na ne. Nezmení sa to hneď, je potrebná trpezlivosť, ale ak dieťa nemá ďalšie výraznejšie problémy, väčšinou k určitej náprave dôjde.

 

Zdroj:
Larry J. Koenig: Chytrá výchova

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Disciplína detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.