Existujú ľudia, ktorí trpia rôznymi poruchami osobnosti. Jednou z týchto porúch je aj sociopatia, ktorú si mnohí zamieňajú so psychopatiou. Najväčší rozdiel medzi psychopatom a sociopatom je ten, že psychopatia je považovaná za ochorenie genetického pôvodu, kým sociopatia je niečím, čo bolo počas života získané a naučené.
Kľúčovou charakteristikou sociopatov je skutočnosť, že na ostatných berú len veľmi malý ohľad. Sociopatické rysy človek získava vplyvom prostredia alebo zlou výchovou, ktorá často zahŕňa týranie či iné traumy. Z človeka však môže sociopata spraviť aj trauma v dospelosti. Sú známe prípady, kedy sa vlastnosti sociopatie pozorovali u ľudí, ktorých zmenila náhla životná zmena, strata členov rodiny, prílev veľkých peňazí, krivé obvinenie alebo dokonca zlé podmienky v práci.
Rozdiely medzi psychopatmi a sociopatmi
Psychopatiu spôsobujú biologické (dedičné) a psychosociálne vplyvy. Okrem toho môže byť psychopatia aj následkom perinatálneho poškodenia mozgu, zápalu mozgu v detstve, úrazov hlavy, endokrinných a iných ochorení. Poruchy osobnosti môžu byť aj involučné (zmeny súvisiace so starnutím). V starobe sa môžu niektoré pôvodne kompenzované asociálne vlastnosti (napr. agresivita) zvýrazniť. Prvé prejavy psychopatie sa objavujú už v predškolskom veku, ale najviac sa prejavia v období puberty. Tento typ ľudí nereaguje na tresty, strach alebo nesúhlas. Je to chladný a vypočítavý typ ľudí, ktorý môže v istých chvíľach potláčať svoje asociálne impulzy. Chýba im emocionálna empatia, môžu zrkadliť emócie navonok, ale nie sú schopní ich cítiť.
Sociopati sú produktom prostredia a zvyčajne predpubertálneho zneužívania. Sú menej nebezpeční, náchylní k normálnemu stresu a úzkosti. Sú to „nahnevaní lúzri“, ktorí na problémy reagujú väčšinou tak, že sa obrátia proti celému svetu. Majú takmer normálny temperament a sú schopní cítiť emócie aj sa vcítiť do druhých. Sociopati majú tendenciu byť oveľa impulzívnejší a nevyspytateľnejší ako psychopati. Aj napriek citovým problémom, sociopati dokážu vytvárať vzťahy. Na rozdiel od psychopatov sú sociopati menej stáli v zamestnaní a viac sa dostávajú do konfliktu s okolitým svetom. Sociopat sa dokáže ľahko rozrušiť, vybuchnúť alebo zaútočiť. Odborný termín pre sociopatiu znie antisociálna porucha osobnosti. Ide o duševný stav podobajúci sa narcistickej a hraničnej poruche osobnosti. Ľudia, ktorí trpia antisociálnou poruchou osobnosti, ignorujú pojmy dobré a zlé a ignorujú tiež pocity druhých. Títo ľudia sa často správajú drsne, impulzívne a niekedy aj násilne. A čo je na tom najhoršie? Väčšinou nemajú žiadne výčitky. Sociopatia môže byť diagnostikovaná profesionálmi v oblasti duševného zdravia, ako sú psychiatri, psychológovia a sociálni pracovníci. Pri diagnostikovaní si odborníci všímajú rodinnú anamnézu, životné prostredie a správanie v detstve. Problém môže byť spôsobený aj iným duševným ochorením, ako je napríklad bipolárna porucha osobnosti alebo schizofrénia.
Znaky, na základe ktorých spoznáte sociopata
Ľudia, ktorí trpia antisociálnou poruchou osbnosti, sa dajú najčastejšie rozoznať podľa týchto znakov:
- ignorovanie sociálnych noriem,
- trestné správanie a problémy so zákonom,
- arogancia,
- klamstvo,
- nezodpovednosť,
- vysoká mienka o sebe,
- využívanie iných pre osobný zisk,
- impulzivita a neschopnosť uvažovať dopredu,
- podráždenosť, nepriateľstvo, nepokoj,
- agresivita, fyzické napádanie,
- nefunkčné vzťahy,
- neschopnosť poučiť sa z negatívnych dôsledkov svojho správania,
- bezohľadnosť,
- neschopnosť udržať si prácu alebo finančné zázemie,
- absencia výčitiek svedomia.
Nádej, že by sa sociopat mohol zmeniť, je skutočne veľmi malá. Podľa odborníkov existuje malá až žiadna možnosť antisociálnu poruchu osobnosti vyliečiť. Podľa Jamesa L. Griffitha, profesora psychiatrie a behaviorálnych vied, sa totiž jedná o komplexný stav duševného zdravia, ktorý je ovplyvnený viacerými faktormi a doteraz nebol dobre pochopený. „Problém s diagnózou spočíva hlavne v tom, že táto choroba poskytuje širokú paletu príznakov, ale nevysvetľuje presne, čo túto poruchu spôsobuje a ako ju liečiť," upozorňuje Griffith. Pretože sociopati sami netušia, že trpia nejakou poruchou osobnosti, môžu hľadať liečbu pre iné súvisiace symptómy, ako je úzkosť, depresia alebo ťažkosti vyplývajúce z ich správania. Najčastejšie je to používanie návykových látok alebo časté vyhľadávanie právnej pomoci súvisiace s ich kriminálnou činnosťou. Podľa názoru psychiatričky Holly Crisp-Hán v súvislosti s touto chorobou dnes odborníci čelia veľkej výzve a je potrebné urobiť v tejto oblasti veľké množstvo výskumov, aby sa prišlo hlavne na to, ktorá forma liečby je tá najlepšia.
