Hry a aktivity na upokojenie žiakov

Len vtedy, keď je žiak  pokojný a šťastný, je pripravený na učenie, je pozorný a  dokáže si veľa  informácií zapamätať. V dnešnom článku vám ponúkame niekoľko hier a aktivít, ktoré sú vhodné na upokojenie žiakov.

Trasieme rukami a nohami

Žiaci sa rozptýlia po triede. Trochu sa rozkročia a ruky nechajú voľne visieť, dlane smerujú smerom k telu. Na pokyn učiteľa všetci začnú triasť rukami. Po 10 sekundách sa tempo zrýchli a k pohybu sa pripoja aj ramená. Celá polovica tela vibruje. Táto fáza trvá približne 30 sekúnd. Potom všetci pocítia v tele mierne chvenie. Podobne sa môže táto aktivita urobiť aj s nohami. Toto cvičenie predstavuje najjednoduchší spôsob, ako odbúrať napätie a cítiť sa zase dobre.

Pohybom znižujeme napätie

Žiaci stoja v kruhu a pod vedením učiteľa predvádzajú nasledujúce pohyby:

• Zdvihnú ľavú ruku nad hlavu a urobia úklon smerom doprava.
• Nadýchnu sa, zadržia dych a vydýchnu. Opakujú niekoľkokrát.
• Zdvihnú pravú ruku a uklonia sa doľava.
• Trikrát vydýchnu, zdržia dych a opäť sa nadýchnu.
• Celé cvičnie opakujú päťkrát.

Toto cvičenie posilňuje dýchacie cesty, odburáva stres a zároveň slúži k uvoľneniu chrbtového svalstva. Je dokázané, že aj krátke pohybové pauzy v škole vedú k odburávaniu stresu a k zlepšeniu koncentrácie.

Ako rastie strom

Túto aktivitu môžete využiť v školskom klube, kde si žiaci môžu aj ľahnúť alebo pokojne sadnúť. Pustite v triede relaxačnú hudbu. Povedzte žiakom, aby si predstavovali, že sú výhonkami, ktoré prechádzajú cez zem, aby sa z nich stali stromy. Pomaly hovorte: „Kľaknite si na kolená, hlavu si nasmerujte smerom nadol. Následne začnite „kvitnúť“. Roztiahnite ruky a potom ich ťahajte smerom nahor. Všetko robte pomaly. Nakoniec sa z vás stane veľký strom. Môžete sa postaviť aj na špičky.“

Papier vo vzduchu a dýchanie

Vyhoďte papier do vzduchu a snažte sa, aby nespadol na zem. Žiaci sa ho nesmú dotknúť ani rukami, ani nohami. Udržujú ho vo vzduchu len tým, že budú naň fúkať.  Aj prostredníctvom tejto hry sa  dokážu upokojiť. Je to hlavne preto, lebo používajú hlboké dýchanie na upokojenie svojho nervového systému. Ak nechcete, aby fúkali do papiera, tak im povedzte: „Dýchajte hlboko, môžete si dať ruku na brucho a predstavujte si, že váš prst je sviečka na torte, ktorú musíte sfúknuť.“

Počúvanie hudby

Žiaci si môžu zavrieť oči. Ak sú v školskom klube, môžu si aj ľahnúť, napríklad na koberec. Začnú počúvať relaxačnú hudbu.V tichosti ju len dlhšiu dobu počúvajú. Potom sa môžete porozprávať o tom, čo si predstavovali, ako na nich hudba vplývala a podobne. Môžu o svojich pocitoch napísať niekoľko viet alebo namaľovať obrázok.

Relaxujeme plecia

Žiak si pravou rukou chytí ľavé plece a jemne ho stláča, hlavu má otočenú na ľavú stranu. Pri výdychu pomaly otočí hlavou na druhú stranu tak, že sa bradou dotkne hrudníka, hlboko sa nadýchne a uvoľní sa. Cvičenia sa opakuje trikrát, potom si žiak ruku vymení a cvičenie zopakuje trikrát druhou rukou. Dôležité je zosúladiť dýchanie s pohybom hlavy.

Uvoľňovacie cvičenie

Žiaci sedia na stoličke alebo ležia na chrbte a majú zavreté oči. Učiteľka im pokojným hlasom hovorí: „Máš ťažkú ľavú ruku, máš ťažkú pravú ruku, máš ťažkú ľavú nohu, máš ťažkú pravú nohu, máš ťažké celé telo, máš ťažkú hlavu. Celá tvár ti oťažela. Hlboko dýchaš. Predstav si, že pravú nohu máš úplne uvoľnenú, pridaj ľavú nohu, potom pravú ruku, potom ľavú ruku, celé telo, hlavu, celú tvár. Si celkom uvoľnený.“

Voda

Deti sa prechádzajú po miestnosti, na voľnom priestranstve, nerozprávajú sa, vzájomne sa vyhýbajú, sústreďujú sa len na seba, pozerajú sa dolu pred seba. Učiteľ hovorí: „Chodíme po vode, ktorá je hlboká 2cm. Vody však pribúda, stúpa stále viac a už je po kolená. Vaša chôdza už nie je taká ľahká. A voda stále stúpa a už ste v nej po boky. Chcete si do nej ponoriť ruky? Aký silný odpor cítite, keď ňou idete? Voda vám siaha po pás. A teraz ste v nej až po krk. Aké to je? Ako sa vám chodí? Choďte opatrne, aby ste si nenamočili tvár. Vo vode máte celé telo, okrem hlavy. Kde máte ruky? Uvedomte si, koľko námahy vás stojí pohyb vo vode. Voda však stále stúpa, už ju máte nad hlavou. Vy máte dýchaciu trubicu, ktorou môžete dýchať ústami, nemusíte sa báť. Dýcha sa vám dobre. Voda začína pomaly klesať. Už môžete pomaly dýchať. Voda vám siaha už len po krk, po pás, po boky, po kolená. Otraste sa ako mokrý pes. Voda úplne opadla, zem je suchá.“ Po tejto aktivite sa môžete so žiakmi rozprávať o ich pocitoch.