Sokrates i Platón uznávali myšlienku DOBRA za najvyššiu zo všetkých morálnych hodnôt. Platón ju dokonca vnímal ako najvyššiu hodnotu vôbec. V dnešnom článku sa pozrieme na niekoľko jeho myšlienok, ktoré práve i v tejto dobe majú mnohým čo povedať.
Platón je považovaný za najvýznamnejšiu postavu v oblasti filozofie. Najväčší vplyv na Platónovu filozofiu mal jeho učiteľ Sokrates, predovšetkým jeho dialogická forma riešenia problémov. Jeho spisy sú napísané formou dialógov. Platón bol presvedčený, že skutočné bytie možno pripísať iba ideám, ktoré sú večné, nemenné a dokonalé. Podľa neho konkrétni ľudia, rastliny, zvieratá sú nedokonalé, a tak sú iba tieňmi dokonalého sveta ideí. Platónova filozofia bezprostredne prinášala aj myšlienku o nesmrteľnosti duše. Nesmrteľnosť podľa Platóna vyplýva z toho, že duša, ktorá sa spája s telom, svojou podstatou neprináleží tomuto svetu - svetu vecí. Svojou podstatou duša patrí do sveta ideí.
Ako vnímal Platón štát?
Hlavnou zásadou Platónovho ideálneho štátu bolo, aby každý robil to, čo dokáže. Istým spôsobom ide o stavovské usporiadanie. Podľa neho vládnuť majú tí, u ktorých dominuje rozumová duša, teda filozofi. Tí, ktorí sú schopní udatnosti či chrabrosti, majú byť vojakmi. A napokon podľa neho existuje tretí početný stav výrobcov, teda remeselníkov, roľníkov, obchodníkov, námorníkov... Ich súlad je predpokladom spravodlivého štátu. Podľa Platóna iba tretí stav má nárok na súkromné vlastníctvo, pretože vidina možného rozšírenia vlastníctva poháňa príslušníkov tohto stavu dopredu. Naopak, vládcovia a obrancovia nárok na vlastníctvo nemajú, pretože úsilie obohatiť sa, by ich mohlo odvádzať od ich poslania a čo je horšie, mohlo by byť zdrojom korupcie a teda morálneho úpadku štátu.
Citáty o múdrom a šťastnom živote
Platón svoj život žil cieľavedome, spravodlivo,múdro a čestne. Preto mnohí dodnes vzhliadajú k jeho učeniu ako k modelu spravovania svojho vlastného života. I keď v súčasnosti žijeme spôsobom života, ktorý sa veľmi odlišuje od toho, akým žil Platón, jeho výroky založené na vlastných skúsenostiach sú nadčasové. Jeho poučenia sa vzťahujú aj na súčasnosť a môžu nám poskytnúť cenné rady pri dosahovaní toho, po čom všetci túžime, a to byť šťastnejšími a spokojnejšími vo svojom každodennom živote. Pozrime sa na 10 múdrostí, ktorých autorom je Platón a ktoré nám môžu pomôcť múdrejšie kráčať životom i v dnešnej dobe.
1. Dobré činy, ktoré vykonáme, nám dodávajú silu a inšpirujú dobré konanie v druhých ľuďoch.
Keď budeme robiť dobré a pozitívne veci druhým, pre druhých aj my sami sa budeme cítiť dobre. Nie je jednoduché byť k ľuďom neustále milý a dobrý, najmä v tie horšie dni. Avšak takéto správanie nám nielen podľa filozov, ale aj podľa vedcov ponúka množstvo benefitov. Mnohé výskumy dokazujú, že dobrota k iným ľuďom môže viesť aj k nášmu vlastnému šťastiu, a to dokonca rôznymi spôsobmi. Rozhodnutie byť štedrý či spolupráca s ostatnými vedú k aktivovaniu centra v mozgu, ktoré sa nazýva striatum. Toto centrum odpovedá na všetko, čo pokladáme za odmenu. Vytvára v nás dobré pocity. Podľa psychológov sa už odmalička vytvárajú spojenia medzi konaním dobra a blahom. Konanie dobra dokáže zlepšiť celkové prežívanie a môže viesť k väčšiemu šťastiu.
2. Veľkosť človeka sa meria podľa toho, čo robí s mocou, ktorú má.
V každom z nás je niečo, čo svet potrebuje. Niekto pomáha ľuďom bez toho, aby ďalší o tom vedeli, niekto si vyberie zamestnanie v sociálnej sfére, v zdravotníctve a ďalší má až takú moc, že sa dostane do politiky. V čomkoľvek spočíva naša moc, mali by sme ju použiť na to, aby sa svet stal lepším miestom pre život.
3. Keď človek zanedbáva vzdelávanie, bude do konca svojho života kráčať ako chromý.
Vzdelávanie robí život lepším, skvalitňuje ho. Nie je to len o formálnom vzdelávaní, ale aj o záujme učiť sa nové veci. Vzdelávanie nás robí šťastnejšími, rozumnými a v neposlednom rade aj lepšími ľuďmi. Pri vzdelávaní si však treba viac ako inokedy uvedomovať, že inteligencia a citovosť by mali kráčať ruka v ruke. V dnešnom svete sme však často svedkami toho, že výchova je zameraná hlavne na výkon, zisk a materiálny úspech. Ak je však všetko prísne zamerané len na výkon, ľudia sa často cítia nepochopení, deprimovaní a vystresovaní. Treba si uvedomiť, že existujú dva základné druhy inteligencie: emocionálna (EQ) a racionálna (IQ). Úspech v živote človeka závisí na obidvoch druhov. Bez emocionálnej inteligencie nie je intelekt schopný využívať celý svoj potenciál. Je jedno z verejných tajomstiev psychológie, že podľa školského prospechu, podľa IQ alebo podľa výsledkov psychologických testov nie je možné navzdory popularite týchto hodnotení spoľahlivo predpovedať úspech v živote. IQ prispieva k faktorom určujúcich úspech v živote len 20%. Zvyšných 80% tvoria ďalšie vplyvy. Podľa niektorých štúdií vyplýva, že EQ má niekoľko násobne väčší vplyv na úspech ako IQ.
4. Začiatok je najdôležitejšou časťou práce.
Ľudia majú vo zvyku odkladať konanie skutkov a vecí. Odkladajú napríklad aj konanie dobra na neskôr. Takto strácajú príležitosti, ktoré im ešte zostali. Namiesto toho sa držia niekde na polceste, pretože ešte nikdy nezačali niečo skutočne robiť. Strach je to, čo stojí v ceste väčšine ľudí. Platón nás pobáda k tomu, aby sme boli aktívni a nebáli sa urobiť to, po čom tak veľmi túžime. A keď sa to aj nepodarí, aspoň budeme vedieť, kam sme sa dostali a že sme sa vôbec niekam dostali. Aj to je úspech. Keď nikdy nič nezačneme, nič nás to nenaučí.
5. O tom, aký je ten druhý človek, zistíte viac za hodinu strávenú hrou, než za rok strávený rozhovorom.
Súťaž je dobrým spôsobom, ktorým sa dá zistiť, ako ľudia reagujú vtedy, keď ide o vysoké výhry alebo zisky. Pridanie prvkov súťaže do určitej situácie, môže z človeka vyniesť na povrch to najlepšie alebo naopak to, čo je v ňom najhoršie. Ak chcete vedieť, aký je niekto v skutočnosti, motivujte ho k tomu, aby si s vami zahral hru.
6. Múdri muži hovoria, pretože majú čo povedať. Blázni hovoria, pretože niečo musia povedať.
V súčasnosti máme k dispozícii mnoho príležitostí na to, aby sme vyjadrili svoje názory, online aj verejne. Preto môže byť ťažké len tak sedieť a byť sami so svojimi vlastnými myšlienkami. Platón nám pripomína, že by sme mali hovoriť iba vtedy, keď to bude prospešné, keď to je potrebné a nehovoriť za každú cenu len preto, že chceme počuť znieť svoj hlas.
7. Buď milý, lebo každý, koho stretneš, bojuje svoju vlastnú ťažkú bitku.
Platón nás pobáda k tomu, aby sme boli v každej chvíli ohľaduplní. Pod touto ohľaduplnosťou rozumel dobrotivosť, schopnosť byť milým voči iným ľuďom aj keď to nemá pre nás hlbší zmysel a často to ani nikam nevedie a nič z toho nemáme. Jednoducho nabádal k takémuto správaniu preto, lebo nevieme, kto čím práve prechádza, v akej životnej situácii sa nachádza, čo ho trápi a čo všetko musí riešiť. Stretnutie s nami by mu nikdy nemalo životnú situáciu ešte viac zhoršiť.
8. Ak nebudete očakávať veľa, budú sa vám zdať aj malé veci veľkými.
Skromnosť môže znamenať viacero vecí, napríklad neprítomnosť namyslenosti či márnivosti a odmietanie vystatovať sa vlastnými schopnosťami, úspechmi a majetkom. Skromnosť tiež znamená rešpektovanie hraníc. Skromný človek rešpektuje hranice dobrého správania. Uznáva tiež, že existujú hranice, pokiaľ ide o to, čo by mal robiť a čo je schopný urobiť. Vie, že sú veci, na ktoré nemá právo. Skromní ľudia nás nepochybne priťahujú. Platón hovoril, že skromnosť nie je prirodzenou črtou nedokonalých ľudí. Na pestovanie tejto vlastnosti musíme vynakladať úsilie. Skromní ľudia sa vedia tešiť aj z maličkostí a vďaka tomu prežívajú nádherný život.
9. Nezáleží len na rodičoch a učiteľoch, ale aj na celej obci, ako sa dieťa vyvíja.
Tento výrok potvrdzuje skutočnosť, že pri výchove nestačia len slová. Deti si všímajú hlavne to, ako sa my dospelí k sebe správame, ktoré hodnoty uznávame a čím sa v živote riadime. Rodinní príslušníci, učitelia i ďalší dospelí v komunite boli, sú aj budú tvoriť skupinu reálnych vzorov, ktorá nikdy zo života detí nevymizne a ktorá sa podiela na tom, akí dospelí z nich napokon vyrastú.Veľkú úlohu v dnešnej dobe v tomto smere zohráva aj internetové prostredie a médiá.
10. Kedysi pradávno sme boli jedno. A tá mučivá túžba vrátiť sa k jednote, to je láska.
Nenávisť, ohováranie, neúcta, povyšovanie sa a pýcha vyháňajú pokoj a radosť z nášho života. Takéto vlastnosti pôsobia ako jed v našich vzťahoch. Láska je obeta, sila, nádej, odpustenie, láska je zmyslom všetkého a bez nej nič nemá zmysel. Keď si túto skutočnosť ľudia uvedomia, môže sa reálne zmeniť život na zemi. Ideálne by bolo, keby sa ľudia dopracovali k láske bez podmienok a dokázali by každého vnímať takého, aký je. Táto láska nie je na nič viazaná. Jednoducho existuje, plynie v čase a v priestore. Pri tomto druhu lásky môžeme niekoho milovať aj vtedy, keď si to ničím výnimočným nezaslúžil a tiež vtedy, keď pre nás nič výnimočné neurobil. Osobu milujeme preto, lebo existuje. Pri tejto láske má pre nás človek mimoriadnu hodnotu len preto, že sme ho mali šťastie stretnúť. Túto lásku prežívajú zrelé osobnosti, ktoré do vzťahu veľa dávajú a nič nevyžadujú. Táto láska dokáže motivovať k najlepším skutkom a dokáže naštartovať tvorivú energiu, ktorá je odpoveďou na nepodmienečnú lásku. Niekto povie, že je to vlastne Božia láska pôsobiaca v človeku. Každý človek ju má ukrytú hlboko v srdci a jej brány sa otvoria vtedy, keď po nej úprimne túži a zbaví sa zbytočnej pýchy. Práve tento druh lásky tvorí pevné základy nielen partnerských vzťahov, ale dokáže vytvoriť pevné základy aj v celej spoločnosti, v krajine, na celom svete.
ZDROJ: Platón: Štát
