Koľkokrát sme v živote stáli pred rôznymi dilemami? Učiť sa? Neučiť sa? Ísť na tréning alebo zabočiť do pivárne? Odpísať úlohu alebo ju vymyslieť sám? Uvariť zdravé jedlo alebo si kúpiť hamburger? Možností na výber sa nám denne naskytne neúrekom. Môžeme si vybrať čestnú a zároveň ťažšiu cestu alebo môžeme dôjsť do cieľa aj skratkou. No pravdou je, že vždy máme priestor na výber.
Hovorí sa, že každým podvodom alebo zjednodušením situácie prichádzame zároveň aj o svoje sny. Čo z takej radosti, ktorá nevznikla čestným spôsobom? Trochu zahreje, ale chvenie v duši veru nevyvolá. Ani úctu k sebe samému.
Hoci o tomto všetkom vieme aj napriek tomu často hľadáme jednoduchšie riešenia. A deň za dňom ubieha. Čo sa však deje s naším ja? Zvyká si. Výčitky svedomia sa zmenia na maličké červíčky a po čase už aj ani tie necítime. Okolie, ktoré žije často podobne, ba ešte horšie, nás len utvrdí v tom, že nerobíme predsa nič zlé. A tak pomaly a nebadane podvody, klamstvá, lenivosť a výhovorky prijmeme za svojich spoločníkov a prestaneme nad všetkým tým premýšľať. Veď predsa doba je taká rýchla a prečo práve my by sme mali premýšľať nad sebou?
V živote sú však aj chvíle, ktoré nás zastavia. Príde čas na spomienky, hodnotenie, analýzu. Zrazu sa ocitneme vo veku, keď sa máme stať vzorom pre iných. Ale naozaj všetci tým vzorom môžeme byť? A čo naše ja? Koľkokrát sme prekonali sami seba? Tak skutočne! Naozaj! Tak, že v nás rástla naša vlastná hodnota? Alebo sme svoje sny zahodili a nechali sme sa niesť prúdom?
Hovorí sa, že usmiati, vždy veselí deduškovia a babičky s otvorenou náručou a dobrou radou pre všetkých sú tí, ktorí v živote nekráčali skratkami. Títo milí ľudia patria do kategórie, ktorá kráčala priamo po svojej ceste. A samozrejme, často láska k Bohu, k životu, či viera v samých seba, modlitby alebo sen o spravodlivosti boli ich vernými priateľmi v tomto putovaní. Hoci aj mnoho razy spadli a boli na dne, nevzdali sa a vstali. Boli vždy sami sebou, túžba splniť si sen ich poháňala vpred a práve ich čisté svedomie je dnes silou aj pre iných.
Na čom teda v živote vlastne záleží? Ako nájsť ten najsprávnejší smer a cestu, ktorá nás privedie do skutočného cieľa? Vďaka čomu aj v starobe môžeme zažívať dobrý pocit sami zo seba?
1. Zamerajte sa na spokojnosť a naplnenosť
Čím je človek starší, tým viac sa vracia k svojim zážitkom. Rád rozpráva o chvíľach, kedy sa cítil šťastný, veselý, kedy sa skutočne radoval alebo niekomu nezištne pomáhal. Všimnite si, keď prídete na návštevu k starým rodičom, že najradšej spomínajú na tie momenty v živote, keď sa skutočne cítili šťastní. Keby človek aj v mladšom veku dokázal myslieť práve na túto skutočnosť, asi by mal šťastnejšie deti. Vzhľadom na to, že súčasná spoločnosť je zameraná na výkon a peniaze, niekedy je naozaj ťažké pustiť tieto skutočnosti z hlavy a žiť voľnejšie, nespútanejšie. Tak, ako nám to prikazuje aj srdce a nielen rozum. Stále totiž platí, že niekedy tie najobyčajnejšie situácie a chvíle sú pre nás cennejšie ako tie, za ktoré sme zaplatili veľa peňazí. Totiž to, čo má vysokú cenu, nemusí pre nás po rokoch mať aj vysokú hodnotu. Veľa ľudí po rokoch si radšej spomenie na dovolenku niekde ďaleko v horách s dobrou partiou ako na drahú exotickú dovolenku, na ktorej sa človek možno cítil občas aj sám alebo nepochopený. Aj takéto spomienky mávajú ľudia.
2. Skúšajte nové príležitosti
Niekedy sa stáva, že človeku je ľúto, že v mladšom veku neskúsil zmeniť povolanie, nenavštívil vysnívané miesto, nevyskúšal adrenalínový šport, nenaučil sa ďalší jazyk a podobne. Aby ste sa vyhli podobným pocitom, vyskúšajte to, po čom veľmi túžite. Pripravte sa na to, že vždy bude v okolí niekto, kto vás bude od vášho sna odrádzať, ale aj napriek tom nevzdávajte sa! Neskôr už možno nebude príležitosť alebo vhodné podmienky. Ono je to tak, že neprajní a závistliví ľudia si vždy nájdu cestu, ako vás odsúdiť alebo ohovoriť. Tí dobrí vás vždy podporia. Nemá zmysel robiť niečo len preto, aby ste niekoho očarili, o niečom presvedčili alebo urobili dojem. Robte to, na čom vám naozaj záleží. Vytvoríte si tak nielen dostatočnú sebaúctu, ale aj krajší život.
3. Odhoďte závisť
Keď ľuďom niečo chýba a nepracujú na tom, aby sa im to splnilo, sú negatívni a rozladení. Neskôr začnú ostatným závidieť a niekedy aj ubližovať. Vďaka závisti sa nikto ešte ďalej neposunul. Možno len vďaka závisti v dobrom slova zmysle, pomocou ktorej sa človek motivuje. Závisť je sebazničujúca aj preto, lebo ľudia, ktorí len závidia a nepodnikajú žiadne kroky pre svoj rozvoj, nevytvárajú žiadne hodnoty. Je to začarovaný kruh okorenený akýmsi druhom prázdnoty. Ale každý môže na sebe pracovať. Je to síce ťažšie ako len závidieť, ale prináša to so sebou spokojnosť. Vďaka práci na sebe sa prestanete porovnávať s inými. Začnete sa porovnávať sami so sebou. A viete, čo je na tomto všetkom najkrajšie? Svojou prácou na sebe sa stávate užitočnými aj pre iných. Ako? Ukazujete im správnu cestu!
4. Venujte sa tým, na ktorých vám záleží
Človek často žije v presvedčení, že svoju energiu musí venovať len tomu, za čo je platený. Lenže toto naozaj nie je záruka skutočného šťastia a naplnenosti. Tí najbližší, teda rodina a priatelia, ktorí vás majú naozaj radi, si zaslúžia vašu najväčšiu pozornosť. Tým, že im dávate svoju lásku a pozornosť, robíte aj sami seba šťastnými.
5. Buďte sami sebou
Odborníci tvrdia, že spokojne a šťastne môžu žiť len tí ľudia, ktorí sú sami sebou. V opačnom prípade napĺňajú šťastím len inú osobu a nie seba. Každý človek je jedinečný a dáva svetu to, čo tu ešte nebolo. Tak prečo napodobňovať iných? V rámci svojej jedinečnosti každý človek kráča po svojej špecifickej ceste, a tak nečakajte, že vás všetci budú chápať. Dôležité je, aby ste rozumeli sami sebe a cítili pri tom radosť. Zároveň sa učte rešpektovať aj cesty iných ľudí. A keď urobíte chyby, nevracajte sa k nim často. Boli súčasťou vašej cesty. Dôležité je, aby ste kráčali pozitívnym smerom, to je kompas, ktorý vás aj po páde privedie späť do správnych koľají.
7. Buďte optimisti! Prehra neznamená vždy pád
Najsilnejší ľudia nie sú tí, ktorí nikdy neprehrali. Často sú to práve tí, ktorí prekonali najviac prekážok. Optimistami neostávajú preto, lebo sú si istí svojím víťazstvom, ale preto, lebo sú odhodlaní nikomu a ničomu nedovoliť, aby ich zastavil na ich ceste. Vždy nachádzajú v sebe silu zdvihnúť sa a zapracovať na sebe ešte viac.
Takže, ktorú cestu si vyberiete? Boj alebo výhovorky, že sa to nedá? Nie je jednoduché kráčať priamo za svojím snom, ale stojí to za to. Výber však zostáva len na vás.
Foto: Bigstock
