Jedno príslovie nám hovorí, že zvyk je železná košeľa. Ale kto z nás môže na sto percent povedať, že nemá žiadny zlozvyk? Ak sa takí ľudia aj nájdu, sú to naozaj šťastlivci, ktorí si vo svojom živote už urobili maximálny poriadok.
Ako bojovať so zlozvykmi?
Obmedzenie alebo odstránenie zlozvyku nie je jednoduchá záležitosť a neexistuje asi žiadny rýchly spôsob, ako by sme to mohli urobiť. Vedci zistili, že kým si vytvoríme zvyk, a teda aj zlozvyk, trvá to približne 21 dní. Prvým krokom je vždy uvedomenie si existencie zlozvyku. Niekedy je práve toto najťažšie, lebo človek je so svojím zlozvykom už tak silno stotožnený, že si ho v podstate ani neuvedomuje alebo mu vôbec neprekáža. Často nás na tento zlozvyk upozornia ľudia v okolí. Druhou fázou po uvedomení si zlozvyku je snaha urobiť zmenu. V tejto fáze je dobré myslieť na výhody, ktoré nám odstránenie zlozvyku prinesie. Môžu to byť ušetrené peniaze, posilnenie zdravia, lepšia postava, viac voľného času. Keď zvážime, že výhody po skoncovaní so zlozvykom sú väčšie ako nevýhody, dostali sme sa na správnu cestu. V tejto fáze je potrebné si uvedomiť, čím by sme starý zlozvyk mohli nahradiť. Napríklad fajčenie nahradiť bicyklovaním, jedenie čokolády nahradiť plávaním. Možností je naozaj veľa. Cesta k zmene býva dlhá. Prídu chvíle zlyhania i pochybovania. Príde veľa situácií, ktoré nás budú lákať k návratu. V tej chvíli si rýchlo spomeňme na to, čo sa stane, keď sa ku starému zlozvyku vrátime. Ak necháme prehovoriť rozum a logiku, zvíťazíme.
Poďme sa spoločne pozrieť na tie zlozvyky, s ktorými denne bojujeme a chceli by sme s nimi čo najľahšie zatočiť tak, aby sme sa ich zbavili. To, že si obhrýzame nechty, neustále surfujeme na internete, neskoro vstávame, často máme slúchadlá na ušiach, obed zhltneme za 10 minút alebo sa večer neodlíčime, to sú staré známe veci. Čo ďalšie nás však ešte trápi a radi by sme sa toho zbavili?
1) Vzdajme sa falošných presvedčení
Často žijeme v sebaklame, ktorý nás oberá o pozitívnu energiu. Čo tak sa tohto presvedčenia vzdať? Určite sa nám bude lepšie ráno vstávať a večer zaspávať. Skúsme sa pravdivo pozrieť na reálnu situáciu. Múdrym pohľadom oslobodíme sami seba.
2) Vzdajme sa trucovitosti
Niekedy niektoré rituály opakujeme len preto, lebo sme nahnevaní. Ak vyjde najavo, že sme nemali pravdu, priznajme si to a kráčajme novou cestou. Vzduch okolo nás bude čistejší a tiež sa nám dýchať bude lepšie.
3) Zbavme sa závisti
Niekedy môžeme mať pocit, že všetci okolo nás sa majú lepšie. Ak sa touto myšlienkou živíme veľmi dlho, naša nálada stále viac smeruje k bodu mrazu. Najlepšie zo všetkého ho prestať sa porovnávať a sťažovať sa. Najlepším liekom proti tomuto zlozvyku je pustiť sa do činnosti, v ktorej sme my dobrí a ktorá nám prináša radosť. Veď predsa každý z nás je jedinečný.
4) Zbavme sa neproduktívnych vecí z minulosti
V každej chvíli môžeme odložiť to, čo už nepotrebujeme, zhlboka sa nadýchnuť a začať od nuly. Odhoďme staré nápady, ktoré nám neprinášajú úžitok, staré veci, staré presvedčenia. Po určitej dobe je dobré sa naštartovať aj k novým aktivitám, pri ktorých máme nádej, že nás posunú vpred. Nemá zmysel venovať sa niečomu, čo nás už dlhé roky nemotivuje k rastu.
5) Prestaňme sa hrať na dôležitých a neprístupných
Všimli ste si v poslednej dobe, koľko ľudí aj na ulici hľadí na mobil alebo má v ušiach slúchadlá? Niekedy ste aj vy možno zažili pocit, že síce je nás na chodníku alebo v autobuse veľa, ale každý si žije sám pre seba. Niekedy mám pocit, ako by sme sa mali učiť nanovo vnímať okolie. Je najvyšší čas opäť sa učiť usmievať, pozerať do očí, počúvať príbehy, obyčajne ľudsky sa porozprávať.
6) Nehľadajme šťastie vo vonkajších vplyvoch a javoch
Naše šťastie vzniká v našom vnútri. Ako? Jednoduchými krokmi. Pokúsme sa každý deň urobiť niečo dobré a pozitívne, pred spaním si čítajme pozitívne veci. Keď svoje srdce a svoju myseľ upriamime týmto smerom, máme väčšiu šancu cítiť sa skvelo. A ten, kto sa cíti skvelo, má chuť robiť aj skvelé veci.
7) Nečakajme odmenu vždy a všade
Poznám veľmi veľa ľudí, ktorí cítia nespokojnosť kvôli tomu, lebo ich takmer nikto nechváli a nikto im neďakuje. Ich nálada je na bode mrazu, často majú chuť utiecť od toho, čo v dobrom úmysle konajú pre ľudí a svet. Keď si uvedomíme, že každá pozitívna vec, ktorú robíme pre iných, je zároveň aj pre nás veľkým prínosom, prestaneme sa zamýšľať nad tým, či nám niekto poďakoval alebo nie. Dávať sa vždy oplatí, buďme k dispozícii druhým, ale zároveň nedovoľme im, aby nás zneužívali.
8) Netrápme sa tým, keď všetko neurobíme hneď a na prvý raz
Niekedy nemá zmysel stresovať sa časom. Niekedy je najlepšie robiť veci tak, ako najlepšie to vieme. Nemusíme byť vždy vo všetkom prví. Niekedy možno stačí, že prídeme do cieľa. Aj vďaka tejto filozofii sa naučíme vyhýbať sa stresu. Je potrebné si užívať aj cestu a náš osobný rast. Nemusíme sa vždy sústreďovať len na cieľ. Spoločnosť je síce na ciele nastavená, ale práve toto nastavenie nemusí byť práve to najmúdrejšie. Na ceste rastu sa nenechajme príliš oslňovať úspechmi a zatemňovať srdce neúspechmi. Snažme sa kráčať v strede cesty. Táto trasa ponúka vyvážené pocity radosti a spokojnosti.
9) Vzdajme sa neprimeranej sebakritiky a kritiky druhých
Ľudia, ktorí nikdy ničoho nemajú dosť, ktorí neustále aj na úkor spokojnosti, vnútornej vyrovnanosti sa ženú neustále vyššie a ďalej, bývajú často na seba veľmi prísni, nič im nie je dobré a často sami seba kritizujú. Takíto ľudia nie sú inšpiráciou pre druhých. Podobne je to aj v prípade, keď kritizujeme všetko a všetkých okolo seba. Takto dávame najavo hlavne svoju vlastnú nespokojnosť a nevyrovnanosť. Ak chceme inšpirovať seba, ale aj druhých, snažme sa hľadať pozitívne stránky života. Prijmime nedostatky, odpúšťajme sebe aj iným, majme radi seba aj ľudí okolo nás.
10) Neodkladajme zbytočne veci
Ak už dlho nosíme v sebe nejaký sen, neodkladajme zbytočne jeho napĺňanie. Začnime jednoducho pracovať, učiť sa, cvičiť, cestovať...Nech je to už čokoľvek, začnime! Začnime robiť to, čo cítime, že máme urobiť, aby sme neskôr boli tými ľuďmi, ktorými sme si vždy priali byť.
Nemeňme sa preto, aby sme zapôsobili na druhých ľudí
Hlavne mladší ľudia často robia niektoré veci len preto, aby boli obľúbení v určitej komunite ľudí. Vyberajú si istý druh dovolenky, značku auta, oblečenie či nábytok podľa toho, čo si vyberajú aj ich rovesníci. Často však po takomto výbere sa necítia spokojní. Naopak pociťujú prázdnotu. Človek by mal byť sám sebou a vycítiť potreby svojho ja. Mal by sa meniť iba preto, lebo sa chce stať lepšou osobou, len vtedy, keď cíti, že zmena je správna pre neho a nie pre ďalších ľudí okolo neho. Tiež nie je dobré brať príliš vážne slová, ktoré o nás hovoria druhí. Veď to, čo hovoria, je predovšetkým odrazom ich osoby a máloktoré slová chcú vystihnúť práve naše ja. Preto nie je dobré trápiť sa, keď nás ľudia ohovárajú, hodnotia, kritizujú. Veď slová a myšlienky vychádzajú z nich a nie z nás. Je to síce ťažké, nedá sa to vždy brať na ľahkú váhu, ale možno, keď si spomenieme na starú pravdu o slovách, pomôže nám to. Aj podľa slov, ktoré ľudia vypúšťajú z úst sa môžeme zariadiť tak, že sa budeme obklopovať tými, ktorí nám pomáhajú v našom raste a nie s tými, ktorí nás tlačia smerom nadol.
Zdroj: Charles Duhigg: Sila zvyku // Foto: Bigstock
