Uznanie má pre každého človeka veľký význam. Väčšinou je však ukryté v mysliach ľudí, no z úst vyjde len málokedy. Niekedy neuznáme iných kvôli tomu, že im závidíme, inokedy preto, lebo na to zabudneme, nepovažujeme to za potrebné a podobne. Je to škoda, pretože na to, aby sme niekomu prejavili uznanie máme mnoho príležitostí. Vždy, keď si dá niekto s niečím námahu, keď človek vykoná dobre svoju prácu, je spravodlivý, usilovný, empatický, flexibilný, láskavý, tvorivý alebo odvážny.
Ocenenie môže poslúžiť všade. Doma, v práci i v škole. Je jedno, koho oceňujeme. Či už žiakov v škole, deti, partnerov, zamestnancov v práci. Je veľmi milé, keď podriadení ocení svojho nadriadeného alebo žiak ocení svojho učiteľa. Malo by sa stať samozrejmosťou, že študenti by mali oceniť svojich prednášajúcich alebo veriaci svojho kňaza. Často sa domnievame, že ľudia vedia, čo si o nich myslíme. Myslíme si, že stačí, keď im to naznačíme tým, že sa o nich zaujímame alebo že sme k nim pozorní. Hoci to druhí ľudia cítia, potrebujú to niekedy aj počuť. Ocenenie má pre človeka najväčší význam vtedy, keď má podobu konkrétnych slov. Niekedy sa nám slová uznania však veľmi ťažko dostávajú z úst. Akosi sa nám lepšie kritizuje. Na vyjadrenie uznania sa musíme niekedy premôcť, ale stojí to za to.
Sebaúcta a ocenenie iných
Pri ocenení hrá dôležitú úlohu sebaúcta. Psychológovia zistili, že ľudia, ktorí sú sebavedomí, poznajú sami seba, dôverujú si, dokážu ľahšie druhým povedať, ako veľmi si ich cenia. Totiž, kto si neváži sám seba, nemôže si vážiť ani iných. Či však ocenenie prijímame alebo dávame, pocit sebaúcty narastá rovnako v oboch prípadoch. Človek, ktorý dokáže oceniť iných, je tiež spokojnejší, šťastnejší a v neposlednej rade i obľúbenejší.
Ocenenie zohráva dôležitú úlohu najmä v práci. Prináša totiž ľuďom spokojnosť so sebou, či so svojím výkonom, podporuje motiváciu, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť na väčšej chuti človeka presadiť sa. Dokonca sa zistilo, že zamestnanci, ktorých si nadriadený váži a prejavuje im uznanie a vďaku, radi chodia do práce aj vtedy, ak ich zárobok nie je vysoký. Produktivita, rentabilita a lojalita narastajú. Človek teda svoju prácu robí lepšie, s väčšou chuťou a firme ostáva verný. Tu vidíte, že peniaze nemajú absolútnu moc. Existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré robia človeka spokojným a šťastným.
Učme sa prijímať ocenenie
Určite aj vy poznáte ľudí, ktorí akoby nechceli počúvať nič pozitívne na svoju osobu. Nevedia prijať darček, uznanie, ocenenie či pochvalu. Bránia sa, zahadzujú rukami, tvária sa, že sa ich to netýka. Cítia silné rozpaky. I toto je prejav nízkej sebaúcty a prejav toho, že sami seba neuznávame. Neveríme tomu, že si to zaslúžime. Máme pocit, že musíme dotyčnej osobe niečo splatiť. Pri zdravej sebaúcte takéto pocty človek nemá. Aj na tomto príklade vidno, že budovanie sebaúcty a spoznávanie svojho JA od útleho detstva má svoje opodstatnenie a je veľmi dôležité.
Ocenenie zvyšuje našu imunitu
O imunite sa už toho popísalo veľa. Vieme, že jej napomáha smiech, zdravé potraviny a rôzne vitamíny. Ale realita je taká, že našu imunitu zvyšujú aj ocenenie, ktoré dostávame od iných. Keď človek necíti uznanie, môže naňho doľahnúť frustrácia a bezmocnosť. Stres zvyšuje krvný tlak. Tak isto môže nastať syndróm vyhorenia alebo depresia.
Ocenenie a deti
Schopnosť oceniť iných ovplyvňuje aj výchova od detstva. V dnešnej dobe, ktorá je zameraná na výkon a vlastnenie, sa na empatiu často v rodinách zabúda. To však nie je dobré. Ľudstvo už dávno vie, že len IQ na dobré vzťahy a úspech v spoločnosti nestačí. Stále viac sa kladie dôraz na EQ. A do oblasti EQ patrí aj schopnosť oceniť iných. A tak rodičia by mali oceňovať nielen výkony svojich potomkov, ale aj schopnosť vcítiť sa do iných, prejaviť im úctu, uznanie a vďaku. Ak dieťa toto všetko ľuďom prejavuje, nezabudnime ho za to pochváliť. To isté by malo platiť v školách. Žiaci sa predbiehajú na olympiádach, športových či umeleckých súťažiach, ale oceňujeme ich aj za to, že vytvárajú dobré vzťahy v kolektíve? Za to, že pomáhajú spolužiakom? Za to, že šíria pokoj a pochopenie? Myslím si, že keď deti budú v rodine, v spoločnosti aj v školách cítiť, že správať sa týmto spôsobom je hodnotné a prináša to do spoločnosti ľudí pozitívnu energiu, tak sa začnú na tieto javy pozerať s rešpektom a budú ich automaticky uplatňovať aj v dospelosti. Nejde to ľahko, ale naučiť sa to dá. Začína to priateľským pozdravom, pokračuje slovami prosím a ďakujem. To je dobrý základ, na ktorom sa dajú stavať ďalšie zručnosti, ktoré môžu končiť aj takými krásnymi vetami ako:
„Si skvelý človek. Som šťastná, že si súčasťou môjho života. Si výborná kamarátka. Vďačím životu za chvíľu, keď som ťa mohla spoznať.“
Bez ohľadu na to, čo robíme a či máme 50 alebo 5 rokov, každý sa cíti lepšie a robí veci radšej, ak si ho druhí všimnú a ocenia jeho úsilie. Uznanie totiž vyzdvihuje silné stránky človeka, dodáva novú energiu a ukazuje nám, že ideme v živote správnym smerom. Určite aj vy máte vo svojom okolí človeka alebo ľudí, ktorí si vaše ocenenie zaslúžia. Čo keby ste ich práve dnes ocenili? Tak neváhajte a povedzte im, že sú skvelí a že ste šťastní, že sú súčasťou vášho života. Možno zistíte, že deň je zrazu naozaj krajší!
Zdroj: Alan Loy McGinnis: Ako sa stať sám sebou // Foto: Shuterstock, Tumblr
