Správanie ľudí nie je vecou náhody, ako by sa mohlo zdať. Niektoré vzorce správania sa dajú predpokladať, ak máme k dispozícii určité poznatky, ktoré nám ich pomôžu odhaliť.
Správanie človeka sa dá predpokladať a vedci objavili niekoľko teórií, na základe ktorých sa dá správanie ľudí odhadnúť. Pozrime sa na osem teórií, ktoré sa podarilo vedcom odhaliť.
1.Teória naučenej bezmocnosti
Naučená bezmocnosť je jav, keď človek nerobí nič, aby sa dostal z ťažkej a nepríjemnej situácie napriek tomu, že tá možnosť existuje. Vedci tvrdia, že nikto sa nerodí s vrodenou myšlienkou, že nemá význam pokúšať sa svoju situáciu napraviť. Zvyčajne sa bezmocnosti naučíme vtedy, ak sme už v minulosti zažili veľa nepríjemných situácií a veľakrát sme zlyhali. Ľudia po takýchto skúsenostiach začnú veriť, že situácia a jej zmena nezávisia od nich.
Príklad:
Podľa tejto teórie sa správa človek, ktorý dvakrát neuspel na prijímacích skúškach na vysokú školu, žije v zlom manželstve, má prácu, ktorú nemá rád a zarába v nej málo peňazí. Riešenie určite existuje a postupnými krokmi sa dá zrealizovať. Mnoho ľudí si však povie, že to nie je také jednoduché a nerobia nič. Ako sa naučenej bezmocnosti zbaviť? Najprv zmeňte svoje očakávania, a to aj tie negatívne. Nebojte sa situácie, ktorá ešte ani nenastala. Po druhé, zvyknite si na to, že nič nie je absolútne dokonalé.A po tretie, rovnako, ako existuje naučená bezmocnosť, existuje aj naučený optimizmus. Pozitívna energia a optimizmus sú kľúčom k úspechu. Optimisti s chuťou začínajú svoju prácu, trpezlivo pracujú na plnení jednotlivých úloh a s určitou dávkou energie ju aj dokončia. A ak aj niečo nevyjde na sto percent, z nedostatkov si berú ponaučenie a otvorení sú aj konštruktívnej kritike. Oni dobre vedia, že vďaka nej sa najviac učia a že len vďaka nej v budúcnosti úlohy splnia ešte lepšie. Pozitívni ľudia sú predurčení k úspechu.
2. Teória rozbitých okien
Teóriu rozbitých okien ako prví aplikovali dvaja americkí sociológovia L. Kelling a James Q. Wilson. Ich cieľom bolo zistiť, prečo sa v 80. rokoch začala v Amerike zrazu zvyšovať kriminalita. Ukázalo sa, že vplyv na celkovú úroveň kriminality mali najmä malé priestupky ako napríklad grafity či rozsypané smeti po ulici.
Príklad:
Predstavte si, že idete okolo budovy, na ktorej je jedno rozbité okno. Predpokladáte, že o budovu sa zrejme nikto nestará, a teda nie je nikto, kto by okno opravil a pozbieral neporiadok. Čoskoro preto pribudne rozbitých okien viac, ľudia totiž budú predpokladať, že nech urobia akýkoľvek priestupok, nikto ich za to nebude stíhať a od malých priestupkov je jednoduché prejsť k závažnejším. Takéto pravidlá neplatia len na ulici, ale všade, kde človek nadobudne pocit, že ho nikto nemôže potrestať. Primátorovi New Yorku R. Giulianimu sa v roku 1994 vďaka poznaniu tejto teórie podarilo dvojnásobne znížiť kriminalitu v meste.
3.Teória tunelového vnímania reality
Táto teória tvrdí, že každý vníma realitu cez filter osobných zážitkov a skúseností. Teóriu vytvoril Timothy Leary a ďalej ju rozvinul Robert Anton Wilson ktorý o nej písal vo svojej knihe Prometheus Rising, ktorú vydal v roku 1983. Tunel, cez ktorý vnímame realitu, je ovplyvnený výchovou, vzdelaním a všetkým, čo sme kedy dosiahli a v čom sme zlyhali. Na rovnakú vec preto každý reaguje iným spôsobom.
Príklad:
Napríklad, ak sa budú traja ľudia pozerať na Mona Lisu, jeden uvidí záhadný úsmev, druhý matematickú dokonalosť a tretí jednoducho ženu bez obočia. Ani jeden sa nemýli, pretože je to ich spôsob vnímania. V mnohých prípadoch neexistuje jedna univerzálna pravda.
4. Teória ježkovej dilemy
Túto teóriu objavil a pomenoval nemecký filozof Arthur Schopenhauer. Človek je tvor sociálny, väčšinou sa preto zdržiavame v spoločnosti iných ľudí. V každom vzťahu to však občas škrípe a spôsobuje nám to bolesť. Niekedy sa rozdiely stanú neprekonateľnými a ľudia sa od seba vzdialia. Niekedy si však nedáme povedať a opäť sa priblížime, aj keď vieme, že to bude zase bolieť. Obrazne povedané, keď je ježkom zima, pritúlia sa jeden k druhému, začnú sa však navzájom pichať a tak musia odísť. Po určitej dobe im je však opäť zima, a tak sa opäť k sebe vrátia. Aj v partnerstve je ideálne byť spolu a zdieľať ľudské teplo, no zároveň si dopriať dostatok priestoru, aby sme mohli v slobode rozvíjať svoje ľudské potreby. Hovorí sa, že skutočne milujeme vtedy, keď tomu druhému dávame zo seba to najlepšie a doprajeme mu slobodu na vlastný rozvoj. Mnohí však lásku chápu v tom zmysle, že patrí iba im a majú k nej vlastnícky postoj. Často vo svojom zovretí svoju partnerku alebo partnera dusia ako obeť, ktorá musí robiť presne to, čo si oni želajú. Zo začiatku sa táto skutočnosť môže javiť ako sympatická, lebo človek nadobudne pocit, že je veľmi milovaný, ale po určitej dobe práve tento postoj je jedným z dôvodov rozchodu. Keď si jeden z dvojice začína uvedomovať, že vzťah pre neho znamená hlavne odriekanie a neustále prispôsobovanie, hodí spiatočku. Nikto nemá rád pocit stiesnenosti. Človek, ktorý žije vo vzťahu s týmto pocitom, sa začína uzatvárať do seba a už nemá potrebu na vzťahu pracovať a rozvíjať ho. Prečo by to aj robil? Veď málokoho baví dobrovoľne si priťahovať pomyselnú uzdu na krku. Takmer každý chce hlavne slobodne dýchať. Práve slobodou dávame najavo pocit lásky. Ak si partneri navzájom dávajú priestor na roztiahnutie svojich krídel a na svoj rozvoj, dávajú si tak najavo skutočnú lásku.
5. Teória nohy vo dverách
Predstavte si, že vás niekto dopraje drobnú láskavosť. Časom sa však „láskavosti“ stávajú neúnosné, no vy nedokážete povedať nie. Ide o trik, ktorý sa často využíva v marketingu a hovorí sa mu „noha v dverách“. Napríklad, keď vám operátor ponúkne mesiac služieb zdarma, je náročnejšie odmietnuť predĺženie služieb po mesiaci za poplatok ako hneď na začiatku. Mnohí ľudia sa preto nechcene dostanú do pasce. Alebo si objednáte výživové doplnky, ktoré v reklame ponúkajú zadarmo a potom vám každý deň z firmy telefonujú, kedy si už konečne objednáte ďalšie prípravky.
6. Teória meniacej sa normality
Hovorí sa, že človek si zvykne na všetko a skutočne to aj platí, ak sa zmeny dejú pomaly a postupne. Všimnite si napríklad, že si spokojne nažívame v mestách zamorených smogom, nevadí nám postupné zvyšovanie cien a podobne. Je to preto, lebo zmena sa udiala pomaly, realita sa nevytvorila zo dňa na deň. Táto teória poskytuje odpoveď na mnoho otázok. Napríklad aj na tú, prečo Nemci tolerovali nacizmus, či prečo ľudia žijú v nešťastnom manželstve alebo zotrvávajú v práci, ktorá ich vôbec nebaví.
7. Teória anonymnej autority
Táto teória ukazuje, aké je ľahké zmanipulovať ľudí niekoľkými čarovnými slovíčkami. Stačí povedať „experti tvrdia“, „uvažuje sa nad tým, že“ alebo „vedci zistili, že“. Takéto tvrdenia často vnímame ako pravdivé bez toho, aby sme si ich pravdivosť overili na základe relevantných zdrojov. Jednoducho sa spoliehame na to, že anonymná autorita, v tomto prípade vedci, majú pravdu. Kritické myslenie spočíva aj v tom, že v akejkoľvek situácii sa dokážete nad informáciami zamyslieť, žiadate dôkazy a nenecháte sa oklamať nepotvrdenými tvrdeniami a hlavne reklamou.
8. Syndróm káčatka
Keď sa káčatko vyliahne, dôjde k tzv. imprintingu a káčatko začne prvý pohybujúci sa objekt, ktorý uvidí, považovať za svoju matku. Niečo podobné sa však deje nielen u kačiek, ale aj u ľudí. Napríklad, keď sa ocitneme v novom prostredí, zvyčajne sa zamerime na to prvé, čo vidíme, a považujeme to za to najlepšie a najkrajšie. Je ťažké odhodlať sa skúšať nové veci a je takmer nemožné pripustiť, že o niečo ďalej môžu byť aj lepšie.
Príklad:
Napríklad, keď človek dostane do ruky dotykový telefón, začne sa sťažovať, že tie predošlé boli lepšie. Alebo keď vyjde nová verzia nejakého počítačového programu, nadávame na nový dizajn a tvrdíme, že ten predošlý bol lepší. Tento syndróm spôsobuje, že osoba je zaujatá a bráni sa využívať nové veci. A to niekedy nie je správne, lebo práve tie nové veci môžu byť oveľa lepšie.
