Ako naučiť deti, aby samy seba vnímali ako silných ľudí?

V živote to funguje tak, že len málokedy môžeme ovplyvňovať a kontrolovať svoje okolie. Čo však môžeme ovplyvňovať, to sú naše myšlienky a postoje. Ako to naučiť deti?     

Život nie je priamočiary a neprežívame v ňom len pozitívne pocity. Svoje o tom vedia už aj deti. Musia zápasiť s mnohými strachmi, s problémami v škole, s kamarátmi či rodičmi. Niektoré z týchto problémov sú reálne, iné sídlia len v  hlave. Rodičia by mali deti oboznamovať s tým, že  len preto, že si niečo myslia, to ešte neznamená, že je to skutočne tak. Keď má dieťa za sebou zlý deň alebo má zlú náladu, vidí pravdepodobne všetko v prehnene čiernych farbách. A ak týmto svojim negatívnym myšlienkam uverí, nielenže mu zhoršia náladu, ale môžu v ňom navyše posilniť presvedčenie, že je obeťou.

Ako sa prejavujú deti, ktoré sa stavajú do pozície obete?

Deti, ktoré sa stavajú do pozície obete buď prehnane reagujú na to, že im niekto ukrivdil, alebo sú príliš utiahnuté a dovolia, aby sa im ubližovalo.

Hádžu vinu na iných

Ak majú napríklad zlé známky, vinu hádžu na učiteľov.

Vyhľadávajú zlé správy

Deti s mentalitou obete dávajú bokom všetko dobré, čo sa im stalo a sústreďujú sa len na to negatívne. Namiesto toho, aby sa dieťa tešilo z toho, že si ide s rodičmi zaplávať, je nespokojné preto, lebo prší a ono musí ísť v daždi na plaváreň.

Do budúcnosti sa pozerá pochmúrne

Takéto dieťa vždy pred písomkou hovorí, že dostane zlú známku. Nemôže sa sústrediť na pozitívny výkon.

Zbytočne zveličujú problémy

Dieťa, ktoré je v pozícii obete dokáže po hádke s dvomi spolužiakmi tvrdiť, že sa proti nemu postavila celá škola.

Ako deťom pomôcť?

Keď sa vaše dieťa začne ľutovať, zistite najprv, či je problém skutočný alebo má len zlú náladu. Naučte ho rozpoznávať zlé myšlienky, ktoré v ňom podporujú mentalitu obete a pripomeňte mu, že hoci časť problémov môže byť skutočná, nemusí to vždy odhadnúť presne. Vysvetlite mu, že prekrúcať prvadu, hoci len v duchu, nemá zmysel a pomôžte mu priblížiť predstavu, ktorú si v hlave vytvorilo, čo najviac k realite. Naučte ho, že vinu za neúspechy nenesú len iní ľudia, ale aj ono samotné. Nie vždy sú pôvodcami nešťastia spolužiaci, súrodenci, kamaráti alebo učitelia. Spolu s dieťaťom hľadajte pozitívne veci a situácie, ktoré má okolo seba. Je ich určite veľa. Pomôžet mu pochopiť, že v živote sa proste dejú zlé aj dobré veci. Učte ho, že existuje veľa vecí, ktoré môže zmeniť a veľa výsledkov má vo svojich rukách. Nemôže napríklad zmeniť to, že prestane pršať a vyjde slnko, ale môže zmeniť to, že sa napríklad začne učiť dejepis. Často si spoločne pripomínajte tie situácie, v ktorých sa dieťa cítilo príjemne, bolo šťastné a spokojné. Za tieto chvíle ho naučte ďakovať. Môžete sa rozprávať alebo si aj zahrať vo forme scénky také situácie, ktoré sa mu môžu prihodiť. Prediskutujte spoločne, čo je vhodné urobiť a čo nie, ako čo najlepšie reagovať. Pozorne si vypočujte názory dieťaťa, poraďte mu, v ktorej situácii by ste sa vy ozvali a v ktorej by ste boli radšej ticho. Môžete si vyskúšať napríklad tieto situácie:

• nesúhlasíš s rozhodnutím rozhodcu,
• učiteľ ťa ohodní známkou, ktorú si si podľa teba nezaslúžil,
• uráža ťa niekto na sociálnej sieti,
• neurobil si si domácu úlohu, učiteľ sa hnevá,
• priateľ ti nevrátil tvoju vec,
• tréner do teba kričí, lebo sa nedokážeš sústrediť.
   

Doprajte deťom voľnosť

Podľa názoru psychológa Stevena Horwitza príliš veľká organizácia voľného času, napríklad formou krúžkov, spôsobuje vytváranie pozície obete u detí. Lawrence E. Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligence dítěte a její rozvoj uvádza: „Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že vytvorenie pocitu, že niečo zvládneme, je to isté ako zvládať nové zručnosti. S touto predstavou ženú svoje deti do nekonečného množstva mimoškolských aktivít, čím v nich vyvolávajú pocit, že sú ovládané rozvrhom svojich činností. Ale toto hektické tempo môže pôsobiť paradoxne proti tomu, aby sa deti naučili sebestačnosti. Je to preto, lebo pocit že sme ovládaní vonkajšími silami, často vedie k strate vnútornej motivácie.“ Tiež nie je dobré, aby dospelí všetko riešili za deti. Ak tomu tak je, namiesto toho, aby sa naučili vyjednávať, vytvárali si vlastné pravidlá a riadili sa spoločenskými normami v rámci skupiny, pri prvom príznaku nesúhlasu sa obracajú na dospelých, aby ich rozsúdili. Takto očakávajú, že sa ich aj niekto zastane. Nechajte dieťa osamote, keď sa hrá s kamarátmi a neriešte prípadné problémy pri hre za neho. Zasiahnite len vtedy, keď sa opakovane dieťaťu výrazne ubližuje. Ak umožníte deťom získať skúsenosť, že niečo zvládnu, ako nájdu odpoveď alebo si na niečo našetriť, posilňujeme v nich vieru v samých seba. Spoznávajú tak, že ich skutky môžu priniesť predvídateľné výsledky a že cesta k úspechu vedie cez ich vlastné rozhodnutia a vytrvalosť.

Nehovorte stále len NIE a dávajte dieťaťu na výber z dvoch možností

Samozrejme, existuje množstvo situácií, v ktorých hlavne predškolákom musíte povedať NIE. Je úplne samozrejmé, že dieťa musí mať nastavené hranice a musí si osvojovať množstvo pravidiel. Ale ak mu vždy budete hovoriť len NIE, vaše dieťa nadobudne pocit, že nemá právo nikdy povedať svoj názor. Skúste to preto urobiť tak, že mu budete čo najčastejšie dávať na výber z dvoch možností. Napríklad:

• Dáš si hrášok alebo mrkvičku?
• Oblečieš si skôr bundu alebo topánky?
• Chceš si obliecť modré alebo červené tričko?
• Chceš sa hrať s kockami alebo si budeš vystrihovať obrázky?

Výber z dvoch možností pomáha dieťaťu formovať myslenie a zároveň si myslí, že je schopným človekom, pretože do určitej miery dokáže kontrolovať svoj osud.

Naučte staršie deti pozerať sa na veci z lepšej stránky

Deti v školskom veku sa môžu naučiť, že aj neľahké situácie nemusia byť vždy na škodu a že aj v tých najťažších momentoch sa môžu naučiť niečo pozitívne. Dôležité je teda učiť deti hľadať pozitíva. Povedzte im, že nie všetky situácie v živote dokážu ovplyvniť. Keď ho vyhodia z krúžku alebo spolužiak ho nepozve na oslavu, s tým proste neurobí nič. Záleží však na ňom, ako sa k danej situácii postaví. Pomôžte dieťaťu zmeniť postoj tak, že sa na veci pozrie aj zo svetlejšej stránky. Napríklad ak ho vyhodia z plaveckého klubu, vysvetlite dieťaťu, že bude mať aspoň viac času na bicyklovanie. Pozitíva sa ťažko hľadajú vtedy, keď je rana veľmi čerstvá. Niekedy potrvá niekoľko hodín, ba i dní, kým sa dokáže na veci pozrieť z perspektívy. Keď prejde dostatok času na to, aby dieťa spracovalo svoje pocity, opýtajte sa ho:

• Povedz mi aspoň jednu dobrú vec, ktorú by si mohol nájsť na tom, čo ťa zarmútilo.
• Ako sa dá táto situácia vnímať pozitívne?
• Ako môžeš hľadať svetlú stránku, keď sa ti stane niečo podobné?

Ak vidíte, že vaše dieťa nevie povedať odpovede na otázky, ponúknite mu svoje. Postupne sa aj samo naučí hľadať v každej situácii niečo dobré. Dieťa, ktoré sa aj v náročnej situácii snaží hľadať pozitíva, sa nezvykne správať ako obeť. Namiesto toho vidí aj v ťažkých časoch príležitosť niečo sa naučiť a rásť.

Ako dieťa naučiť postaviť  sa v triede samo za seba?

Jednou z najťažších vecí počas školskej dochádzky  je zvládnuť tlak vrstovníkov. Dieťa je často ochotné urobiť čokoľvek len preto, aby nebolo vylúčené z kolektívu. Neustále odovzdávajte dieťaťu pocit, že ho máte radi takého, aké je, bez ohľadu na jeho školské výsledky. Vďaka tomuto postoju sa bude mať aj dieťa rado a skôr si dokáže v triede obhájiť aj svoj názor a nestane sa obeťou. Aj v týchto situáciách majú významnú úlohu rodičovské vzory. Keď dieťa vidí, že rodičia si vedia obhájiť svoj názor, tak aj ono sa v určitej situácii o to pokúsi.