Tvorivé formy hodnotenia žiakov

Každú cieľavedomú ľudskú činnosť tvoria tri prvky: plánovanie činnosti, vlastná činnosť a kontrola činnosti. Samozrejme, toto platí aj pre  vyučovací proces. V tomto článku si priblížime niektoré tvorivé formy hodnotenia žiakov.

Hodnotenie nám pomáha priraďovať určitú hodnotu tomu, čo sme vykonali. Môže nám povedať, do akej miery sa nám niečo podarilo alebo nepodarilo, aký prínos to malo pre tie oblasti, ktoré sme chceli našou prácou ovplyvniť. Je dôležité rozumieť tomu, čo hodnotením chceme dosiahnuť a podľa toho sa rozhodnúť, čo, prečo, kedy, s kým a ako chceme hodnotiť, aby učenie bolo efektívne pre nás i pre žiakov.

V súčasnosti sa do popredia dostáva konštruktivistický princíp. Základom takejto koncepcie je žiakova aktivita, pretože sa vychádza z predpokladu, že žiak si zapamätá viac informácií, ak pracuje s materiálom samostatne a v procese zážitkového učenia. Je vhodné, keď vyučovací proces je orientovaný na žiaka a zohľadňuje jeho potreby a pocity. Žiak sa stáva subjektom vyučovacieho procesu. Ak chceme dosiahnuť, aby sa žiak skutočne učil, musíme mu dať možnosť byť na hodinách aktívnym. Učenie sa takto stáva viac humanisticky orientované, dodržiava sa individuálny prístup v hodnotení – žiak porovnáva rozvoj svojich zručností so sebou samým v určenom čase. Hodnotenie je všestranné, hodnotí sa kognitívna, afektívna i psychomotorická stránka osobnosti, teda ide o komplexné hodnotenie žiaka. Učiteľ pri hodnotení uprednostňuje pozitívne prvky, vychádza z kladov žiaka, povzbudzuje ho, čiže ide o pozitívne orientované hodnotenie.

Individualizovaný spôsob hodnotenia je úzko spojený s novými spôsobmi hodnotenia. Napríklad:

Open-book exam

Je to skúšanie, pri ktorom žiaci môžu používať akúkoľvek literatúru a iné pomôcky. Takéto skúšanie a následne hodnotenie je zamerané na vyššie poznávacie procesy, schopnosť riešiť problémy, tvoriť a navrhovať projekty, získavať rôzne druhy informácií a pod.

Samostatná práca žiakov

V rámci tejto činnosti žiaci zostavujú úlohy (otázky), ktorými skúšajú svojich spolužiakov. Ide o zmenu role učiteľa a žiaka. Žiak sa na istý čas dostáva do pozície učiteľa. Podobný princíp sa uplatňuje aj pri tom, keď žiaci hodnotia kvalitu práce učiteľov, napríklad prostredníctvom anonymných dotazníkov. Žiaci sa môžu tiež stať partnermi pri hodnotení, ak ide o tzv. vrstovnícke hodnotenie, ktoré je spojené so sebahodnotením žiakov a ich hodnotením ostatnými žiakmi.

Formatívne hodnotenie

Jedným z účinných postupov vedúcich k efektívnemu vzdelávaniu žiakov je aj formatívne hodnotenie. Učitelia, ktorí ho používajú, neporovnávajú žiakov medzi sebou, ale sa zameriavajú na dosahovanie učebných cieľov pri každom z nich. Toto okrem iného umožňuje každému študentovi zažiť spokojnosť z vykonanej práce a získať náležitú dôveru vo svoje schopnosti. Formatívne hodnotenie je založené na:

• dôraze na komunikáciu medzi žiakom a učiteľom a žiakmi navzájom,
• pravidelnom a častom  vyhodnocovaním práce žiakov (poskytnutie spätnej väzby – informácie o tom, čo sa podarilo, na čo je potrebné sa zamerať v budúcnosti a ako pritom treba konkrétne postupovať),
• stanovenie výučbových cieľov a sledovanie pokroku každého žiaka na ceste k týmto cieľom,
• podporovanie zodpovednosti študentov za svoje vlastné učenie.

Najznámejšie techniky formatívneho hodnotenia:

Spýtaj sa troch a potom mňa

Skôr ako požiada žiak o pomoc učiteľa pri riešení úloh, musí sa spýtať troch spolužiakov, či poznajú správne riešenie.

Vzájomná kontrola domácej úlohy

Domácu úlohu je možné využiť nielen pre opakovanie učiva, ale aj pre vedenie žiakov k vzájomnému hodnoteniu a sebahodnoteniu. Namiesto toho, aby učiteľ kontroloval domácu úlohu, napíše výsledky na tabuľu a žiaci si vo dvojiciach alebo v skupinách vymenia zošity a skontrolujú domácu úlohu.

Dve hviezdičky a jedno želanie

Pri hodnotení domácich úloh žiaci označia dvoma hviezdičkami to, čo bolo v úlohe dobré a zároveň navrhnú, čo je potrebné zlepšiť a zopakovať.

Portfólio

Je to súbor prác žiaka zozbieraných za určité časové obdobie učenia sa žiaka, ktoré poskytuje rôzne informácie o skúsenostiach a jeho pracovných výsledkoch. Zachytáva a uchováva celý rad informácií o vývoji a pokroku žiakovej práce. Slúži ako pomôcka na sledovanie, dokumentáciu a hodnotenie procesu učenia sa v komplexnej povahe, kde ide nielen o vedomosti, ale aj zručnosti žiaka. Má slúžiť predovšetkým na ocenenie žiakovho pokroku a úsilia, má ho povzbudzovať k posudzovaniu vlastného pokroku a obohatiť spoluprácu učiteľa a žiaka na hodnotení. Vedie sa predovšetkým na sledovanie autentického učenia, vedie žiaka k zamýšľaniu sa nad jeho vlastnou prácou a ponúka mu možnosť rozhodnúť o kvalite vykonanej práce.

Autentické hodnotenie

Cieľom hodnotenia by malo byť prispieť k úspechu výchovno-vzdelávacieho procesu a zároveň k rozvíjaniu schopností a osobnosti žiakov, preto stratégie hodnotenia smerujúce k týmto cieľom nazývame aj rozvíjajúce hodnotenie. Typ uvedeného hodnotenia je tvorený za účelom zviditeľniť poznatok, ktoré má byť žiakom osvojený a učiteľ má rozhodovať o tom, akým spôsobom pomôže svojim žiakom v učebnom progrese. Učiteľ môže použiť rozvíjajúce hodnotenie v učebnom procese ako výskumný nástroj, pomoocou ktorého sa môže dozvedieť čo najviac o vedomostiach, schopnostiach a zručnostiach žiakov. Niektoré zahraničné zdroje rozvíjajúce hodnotenie charakterizujú aj prívlastkom autentické hodnotenie a popisuje ho ako súbor nástrojov istej skupiny rozvíjajúcich hodnotení, ktoré slúžia na jednoduché testovanie skrytých alebo efektívne ťažko merateľných schopností, zdatností žiakov, ktoré sa prejavujú počas výchovno-vzdelávacieho procesu konštruktivistického charakteru, ako je napríklad skupinové vyučovanie formou kooperácie alebo kolaborácie, aktivizujúce formy a metódy vyučovania alebo formy a metódy umelecko-tvorivého charakteru. Autentickosť rozvíjajúceho hodnotenia spočíva hlavne v oboznámení žiakov s výzvami reálneho sveta, ktoré vyžadujú od neho použitie poznatkov a schopností. Zároveň má tendenciu poskytnúť celkový obraz o žiakovej zdatnosti. Má teda aj holistický charakter. Učiteľ organizuje vyučovací proces tak, aby bol čo najbližšie reálnemu životu. Pri tomto spôsobe hodnotenia sa nehodnotí umelá školská úloha, ale najmä výkon žiaka, ktorý má význam v bežnom živote (napríklad pri príprave na školský výlet je potrebné naplánovať jeho rozpočet, vytvoriť plagát na Deň otvorených dverí a podobne). Súčasťou autentického hodnotenia môže byť aj sebahodnotenie žiakov ako nástroj zlepšovania žiaka.

Sebahodnotenie žiaka

Sebahodnotenie žiaka je podmienené vopred premyslenými postupmi, formami učebných činností, pri ktorých žiaci budú mať možnosť kontrolovať, porovnávať a opravovať túto činnosť a výsledok činnosti. Rozvoj sebahodnotenia a hodnotiaceho myslenia žiaka predpokladá aktívny podiel žiaka na hodnotení, sebahodnotení a regulácii vlastnej učebnej činnosti. Zmyslom sebahodnotenia je naučiť žiakov, aby vedeli hodnotiť vlastné učebné výkony, posúdiť vlastné sily a schopnosti. Sebahodnotenie žiakov patrí k humanisticky chápanému hodnoteniu žiakov, kde ide o:

• individuálny prístup v hodnotení,

• komplexnosť hodnotenia,

• pozitívnu orientáciu hodnotenia,

• otvorenosť hodnotenia,

• sústavnosť a variabilnosť foriem hodnotenia.
 

Hodnotenie podporujúce učenie

Cieľom tohto učenia je monitorovať a hodnotiť proces metakognitívneho poznatku žiaka. Centrom procesu hodnotenia podporujúceho učenie sa je žiak, ktorý sa v danom kontexte stáva kritickou spojkou medzi hodnotením a učením. Ak žiak je aktívnym, zainteresovaným a kritickým hodnotiteľom, tak pochopí informácie, pospája ich s predchádzajúcimi informáciami, s existujúcim poznatkom a adaptuje ich do ďalšieho procesu učenia. Je to regulovaný proces, ktorý prebieha vtedy, keď žiak sleduje a pozoruje svoj proces učenia sa a spätnoväzbové výsledky použije a včleňuje na vytvorenie zmien vo svojom poznatku. Hodnotenie podporujúce učenie žiaka aj učiteľa podnecuje a aktivizuje k sebareflexii, posúdeniu činnosti a výkonu, ako aj plánovaniu ďalších krokov v pokroku vzdelávacieho procesu. Idea hodnotenia podporujúceho učenia vychádza z presvedčenia, že žiak je schopný stať sa adaptabilným, flexibilným, nezávislým a zodpovedným za svoje rozhodnutia počas svojho procesu učenia.