Detská agresivita je istá forma sociálneho správania sa. Je to častá téma, ktorá sa spomína medzi rodičmi, psychológmi i pedagógmi. Čo si o nej myslí psychológ PhDr. Václav Mertin?
Množstvo odborníkov sa zaoberá problematikou detskej agresivity. O svoje názory sa podelil psychológ PhDr. Václava Mertina, ktorý prednáša na Katedre psychológie Univerzity Karlovej v Prahe, s redaktorkou českého portálu Šance dětem, ktorý sa špecializuje na deti v ohrození.
Sú dnešné deti iné?
Keby sme si nevšímali premeny v spoločnosti, mohli by sme povedať, že človek sa veľmi nemení. V každom období sa na agresivitu pozeralo trochu iným spôsobom, súviselo to predovšetkým s nastavenými hodnotami v spoločnosti. V súčasnosti predstavuje akýkoľvek stupeň agresivity problém, a to preto, lebo dnešný život je postavený hlavne na spolupráci a komunikácii. Samozrejme, existuje aj súťaživosť, ale tá neobsahuje priame násilie. Václav Mertin tiež hovorí: „Nárast agresivity u detí sa vníma okrem iného vo zvýšenej miere aj preto, lebo v súčasnej dobe sa oveľa viac zaujímame o prejavy akejkoľvek prehnanej aktivity detí. Napríklad krik, nadávanie, hlučné jednanie a podobne. Celá spoločnosť je na takéto jednanie oveľa citlivejšia a všetko sa vo veľkej miere hneď rieši. Tiež sme citlivejší aj na hyperaktivitu. V minulosti niektoré neadekvátne prejavy dieťaťa rodičia nechávali bez povšimnutia, v prípade vážnej potreby zasiahli výraznými trestami. O tom, že deti občas dostali výprask, sa väčšinou nikomu nepovedali, brali to ako súčasť života. Vedeli, že keby sa sťažovali, možno by bol trest ešte väčší.“ Platilo to, samozrejme, aj opačne. O mnohých priestupkoch rodičia nevedeli, lebo deti mnoho aktivít vykonávali bez vedomia rodičov. V minulosti deti oveľa viac voľného času prežívali bez dohľadu rodičov. Agesivita a násilie existovali aj v minulosti, ale podľa slov Václava Mertina, spoločnosť ich vnímala a hodnotila ináč.
Žijeme vo vzdelanejšej spoločnosti
V súčasnosti sú rodičia s deťmi oveľa viac, a tak si všímajú aj drobné udalosti, ktoré hneď aj riešia. Lepšie poznajú potreby detí a vedia, že negatívne udalosti v nich zanechávajú nepriaznivé stopy. Na druhej strane si uvedomujú, že konfliktná udalosť môže dieťa posilniť. Rodičia však vopred nevedia posúdiť, ktorá udalosť dieťa posilní a ktorá mu spôsobí traumu. A tak preventívne riešia aj také situácie, ktoré by sa riešiť nemuseli. Z tohto dôvodu sa potom celá spoločnosť javí ako úzkostná. Najmä ženy nemajú rady ani malé náznaky agresivity, a tak často potláčajú aj malé chlapčenské výmysly, hlučnosť, vzájomné pokúšanie či niektoré prejavy pri športe. Aj verejná mienka hodnotí akýkoľvek prejav násilia stále negatívnejšie. Jednanie dospelých, ktoré sa v minulosti prijímalo ako prijateľné, dnes je úplne odmietané. Určite však je veľmi dobré, že už takmer nikto nie je ochotný tolerovať akékoľvek násilie na ženách či deťoch. Tiež treba vyzdvihnúť aj tú skutočnosť, že rodičia si dávajú väčší pozor na svoje správanie pred deťmi, lebo vedia, že pre ne predstavujú veľký vzor.
Násilie plodí násilie
Dnes tiež takmer každý vie, že násilie podporujú aj telesné tresty. „Mnohé výskumy potvrdili, že ak deti vo veku troch rokov boli bité viac než dvakrát mesačne, vo veku päť rokov mali vyššiu mieru agresivity. Podobný vzťah bol zistený pri telesných trestoch v piatich rokoch a poruchami správania v deviatich rokoch,“ upozorňuje Václav Mertin. Každá negatívna interakcia posilňuje minulé negatívne interakcie a vytvára komplexnú negatívnu špirálu. Rodičia niekedy tolerujú krik. Veď oni samotní niekedy kričia. Ďalší ku kriku pirdávajú aj vulgárne výrazy. Aj keď deti sú väčšinou veľmi hlučné, vo všeobecnosti krik dospelých nemajú rady. Václav Mertin však dodáva, že existujú v živote situácie, v ktorých je lepšie využiť krik, pretože v určitej chvíli môže dieťa zachrániť pred oveľa horšími vecami.
Súvisí pôvod zvyšujúcej sa se agresivity s liberálnou výchovou?
Václav Mertin je presvedčený, že určité druhy agresitivity súvisia s liberálnou výchovou. Dieťa sa v praxi učí, ako efektívne komunikovať s druhými ľuďmi a tiež ako sa vysporiadať s problémami. Dospelí však musia počítať s tým, že robí aj chyby. Jednou z reakcií na konflikt, môže byť aj agresivita. Z hľadiska dieťaťa je to rýchla a efektívna forma. Typická je hlavne u malého dieťaťa. Vyjednávanie, verbálne odmietnutie, nevšímavosť či úprimný rozhovor dokážu uskutočniť len staršie deti.
Virtuálny svet a agresivita
Násiliu vo virtuálnom svete sa dieťa môže vyhnúť len veľmi ťažko. Počas svojho detstva pozerá množstvo filmov a hrá rôzne hry. Pre deti môže predstavovať násilie v hrách uvoľnenie napätia, ale nemali by sme ich význam preceňovať. Hlavne deti, ktoré sa aj v bežnom živote stretávajú s násilím a ich vnímanie sveta nie je vyvážené s oveľa väčšou mierou pozitívnych skúseností, môžu byť násilím vo virtuálnom svete ovplyvňované ešte viac. Václav Mertin je presvedčený, že keď vyrastajú v láskyplných rodinných vzťahoch s najväčšou pravdepodobnosťou žiadny zásadný a dlhodobý negatívny efekt na dieťati nezanechajú.
Škola a agresivita
Trieda je prostredie, v ktorom väčšinou okolo 20 detí prežíva stovky hodín ročne. Je logické, že v takýchto podmienkach dochádza aj ku konfliktom a k násiliu. Aj v minulosti sa to prejavilo, ale v súčasnosti rastie aj agresivita voči učiteľom. Prečo k tomu dochádza? „V súčasnosti niektorí rodičia nemajú problém vystupovať agresívne na rôznych úradoch, u lekára či v obchode. Deti sa na ich komunikáciu pozerajú a citlivo ju vnímajú. A keď vidia, že takto reagujú rodičia, nerobí im problém tiež takto reagovať,“ tvrdí Václav Mertin. Tiež upozorňuje na to, že agresivitu podporuje aj súťaživosť. Myslí si, že každé dieťa je jedinečné, a tak porovnávanie je úplne nelogické.
S agresivitou sa dá pracovať
Určitá miera agresivity je súčasťou každého človeka. Nedá sa úplne odstrániť, to je nereálne. „Nemali by sme uvažovať nad tým, ako agresivitu úplne z človeka odstrániť, ale mali by sme premýšľať nad tým, ako ju kultivovať,“ tvrdí psychológ. Odporúča rodičom, aby učili dieťa dávať agresivitu najavo prijateľným spôsobom na určitom mieste a v správnom čase. Napríklad v škole a na krúžkoch musia deti dodržiavať jasné pravidlá, ale napríklad vo voľnom čase, keď behajú po lese, môžu sa správať prirodzenejšie. Tiež by mali deťom vytvoriť dostatok príležitostí na športovanie, turistiku, pobyt vonku a podobne. Mali by si tiež uvedomiť, že dieťa sa učí len s agresivitou pracovať, a tak môže občas aj zlyhať. Dôležité je o probléme komunikovať a veci vysvetľovať. Postupne si dieťa dokáže veľa vecí uvedomiť a jeho agresivita sa väčšinou zmenšuje. Rodičia by mali deti odmalička učiť, že agresivita ako reakcia na zlosť nie je niečo, čo prichádza samo od seba, ale ide o jednu z možných reakcií, pre ktorú sa rozhodujeme.
