Shopoholizmus je psychickou poruchou modernej doby

Existuje rozdiel medzi tým, keď sa nakupovaniu venujeme preto, lebo musíme, lebo je súčasťou nášho života a nakupovaním, ktoré je už nutkavou potrebou.
Existuje rozdiel medzi tým, keď sa nakupovaniu venujeme preto, lebo musíme, lebo je súčasťou nášho života a nakupovaním, ktoré je už nutkavou potrebou. / Foto: Pexles

Pojmom shopoholizmus označujeme chorobné nakupovanie či závislosť od nakupovania. Môžeme sa stretnúť aj s výrazom „obsessive shoping“ a v medicínskom názvosloví sa používa pojem oniománia.

 

Pre väčšinu ľudí predstavuje  nakupovanie istý spôsob relaxu. Navodzuje pocity uspokojenia, zvyšuje sebavedomie, pre niekoho znamená aj príjemne strávený voľný čas. Existuje však rozdiel medzi tým, keď sa nakupovaniu venujeme preto, lebo musíme, lebo je súčasťou nášho života a nakupovaním, ktoré je už nutkavou potrebou. Shopoholizmus je totiž diagnóza, ktorú sprevádza nutkavá potreba nakupovať. Shopoholik často nakupuje  i veci, ktoré nepotrebuje alebo na ktoré nemá peniaze. Takýto jedinec sa ocitá v podobnej sieti problémov ako alkoholik či patologický hráč. Hovoríme o chorobnom nakupovaní, teda o závislosti. Shopoholizmus je považovaný za návykovú poruchu, ktorá sa radí medzi nelátkové závislosti, podobne ako závislosť od internetu či mobilného telefónu. Niektorí odborníci zaraďujú oniomániu medzi impulzívno-kompulzívne poruchy, keďže ide o nutkavú potrebu dané správanie opakovať. Keďže oniománia nie je zatiaľ oficiálne zaradená do medzinárodnej klasifikácie chorôb, viaceré odborné kruhy v zahraničí, ako aj na Slovensku ju akceptujú pod diagnostickou kategóriou iné návykové a impulzívne poruchy, kde sa zatiaľ zaraďujú všetky typy tzv. novodobých nelátkových závislostí.

 

Ako sa prejavuje shopoholizmus?

Závislý človek má silnú potrebu neustále nakupovať, a to bez ohľadu na to, či kupované veci potrebuje. Keď nakupuje, jeho mozog uvoľňuje endorfíny a dopamín a postupom času sa tieto pocity stávajú návykovými. Táto forma závislosti sa týka predovšetkým žien, ktoré nakupujú oblečenie, topánky, kozmetiku, šperky, no vyskytuje sa aj u mužov. Tam sa predmety záujmu pohybujú v oblasti elektrotechniky či športových potrieb. Nakupovanie sa uskutočňuje nielen v kamenných obchodoch, ale aj cez internet. Cieľom shopoholika je veci vlastniť, mať ich pre seba. To, že sa mu potom doma hromadia a mnohokrát ich ani nevyužíva, pre neho nie je podstatné. Spúšťačmi môžu byť samota, stres, partnerské nezhody, ale aj voľné finančné prostriedky. Príkladom sú napríklad aj ženy, ktoré po prevalení nevery manžela nachádzajú útechu práve v obchodoch. Takéto správanie môže byť nebezpečné, ak sa nepodchytí včas. Existuje niekoľko typov shopoholikov.

1.Shopoholici, ktorí nakupujú kvôli emocionálnym problémom. Nakupovanie im „lieči“ dušu a často idú nakupovať, keď cítia úzkosť alebo depresiu. Často pred príbuznými skrývajú veci, ktoré nakúpili alebo klamú, koľko peňazí minuli.Často majú väčšie výdavky, ako si môžu dovoliť a na nákupy si požičiavajú peniaze.

2.Shopoholici, ktorí využívajú zľavy a tešia sa z toho, že nakúpili veľa vecí za dobré ceny.

3. Shopoholici - zberatelia, ktorí sa necítia úplní, pokiaľ nemajú jednu položku v každej farbe.

 

Ako odlíšite bežné nakupovanie od shopoholizmu?

Ako ale rozlíšiť, či len radi nakupujeme od skutočného problému? Chorobné nakupovanie sa prejavuje týmito črtami:

  • pred samotným nakupovaním človek pociťuje veľkú neodolateľnú chuť vlastniť vyhliadnutú vec,
  • v čase nákupu pociťuje veľkú eufóriu,
  • môžu nasledovať krátkodobé výčitky,
  • človek si vyhliadne v obchode ďalšiu vec, ktorú musí mať,
  • nakupuje aj tovar, ktorý nepotrebuje ani nevyužije, v byte má sklad,
  • neustále hľadá prostriedky na kúpu vyhliadnutých vecí,
  • často je neúmerne zadĺžený, zhoršujú sa rodinné vzťahy, klame a zavádza, trpí depresiami, môžu sa pridružiť aj poruchy príjmu potravy či iné závislosti.
     

Jednoduchý test, ktorý vám napovie, či ste shopoholik

Ak sa snažíte zistiť, či ste shopaholik,  môžete si položiť nasledujúce otázky. Ak na mnohé z týchto otázok odpoviete ÁNO, môžete mať závislosť. Sú to tieto otázky:

Nakupujete, keď sa cítite nahnevaní alebo sklamaní?

Spôsobili nadmerné výdavky vo vašom živote problémy?

Máte konflikty so svojimi blízkymi v súvislosti s vašou túžbou nakupovať?

Cítite pri nakupovaní euforické návaly alebo strach?

Máte po nakupovaní pocit, že ste práve dokončili niečo divoké alebo nebezpečné?

Cítite niekedy po nakupovaní vinu alebo sa cítite v rozpakoch z toho, čo ste urobili?

Nakupujete často veci, ktoré ste nikdy nevyužili?

Myslíte si, že peniaze sú vždy k dispozícii?
 

Krátkodobé a dlhodobé účinky závislosti na nakupovaní

Krátkodobé účinky závislosti na nakupovaní sa môžu prejavovať tak, že krátku dobu sa cítite úžasne a ste šťastní. Tieto pocity sa však po určitej dobe zmiešajú  s úzkosťou alebo vinou a vo väčšine prípadov vás môžu práve tieto pocity priviesť späť do obchodu, aby ste mohli nakupovať ešte viac. Dlhodobé účinky závislosti na nakupovaní sa môžu líšiť v intenzite a rozsahu. Mnoho závislých na nakupovaní čelí finančným problémom a môžu mať veľké dlhy. Ak ste sa dostali do takéhoto štádia  môžu sa zhoršiť vaše vzťahy v rodine.Človek trpiaci shopoholizmom míňa bez uváženia. Túžba vec vlastniť je silnejšia ako skutočnosť, či si to môže vôbec dovoliť. Shopoholici sa často dostávajú do zložitých finančných problémov, ocitajú sa v začarovanom kruhu pôžičiek. To majú spoločné s patologickými hráčmi. Všetky tieto okolnosti závislému nepridajú na psychickej pohode. Shopoholici často podliehajú depresiám, výkyvom nálad a emočným problémom.
 

Liečba shopoholizmu

Vzhľadom na to, že ide o silnú závislosť, človek si väčšinou neporadí sám. Jednoznačne je namieste, aby vyhľadal odbornú pomoc. Prostredníctvom terapie, ktorá zahŕňa viacero postupov, dochádza k analýze problému a hľadaniu riešení. Najbežnejšie liečebné postupy sú tieto:

1. Priznanie si problému – najpodstatnejší krok pri každej závislosti.

2 .Zvládanie nepriaznivých duševných stavov, akými sú  sebaľútosť, pocit viny, nuda, samota, ktoré bývajú spúšťačom pre chorobné nakupovanie.

3. Uvedomovanie si rizík nezodpovedného nakupovania. Zlyhania v minulosti berieme ako odstrašujúci príklad.

4. Využívanie  relaxačných techník na zmiernenie napätia, stresu, nutkavých myšlienok.

5. Upriamovanie pozornosti na niečo iné. Napríklad na fyzickú aktivitu, nové záľuby a podobne.

6. Posúvanie rebríčka hodnôt iným smerom. Človek sa učí odkláňať  od typických materiálnych hodnôt, hľadá iný zmysel života ako konzum a peniaze.

7. Človek sa učí nakupovať so zoznamom v ruke.

8. Nevšímajte si reklamné plagáty a iné reklamy.

9. Ak je to možné, chodievajte do obchodov menej a poproste niekoho, nech nakupuje namiesto vás.

10. Nechodievajte do svojich najobľúbenejších obchodov.

11. Zbavte sa vecí, ktoré nepotrebujete.

12. Chodievajte do menších obchodov.

13. Viackrát si odpovedajte na otázku, či nejakú vec naozaj potrebujete.

14. Nechoďte nakupovať, keď sa necítite dobre.

15. Učte sa šetriť peniaze.

16. Sledujte každý deň, koľko peňazí ste minuli.

17. Buďte vďační za to, čo už všetko máte.

18. Píšte si, na čo všetko míňate peniaze.

Zdieľať na facebooku