Čo prežívajú deti, na ktoré rodičia nemajú čas?

Mnohí rodičia kvôli ekonomickému tlaku a kvôli tomu, že musia dlhé hodiny pracovať, nemajú čas a energiu na svoje deti. Ako sa cítia a čo prežívajú deti týchto rodičov?

Mnohí rodičia prichádzajú z práce veľmi unavení a niekedy je pre nich náročné sústrediť celú svoju myseľ a energiu na problémy, názory, otázky a potreby svojich detí. Deti očakávajú, že vydajú zo seba maximum. Ony netušia, že rodičia v práci  odovzdali zo seba takmer všetko a zostalo im málo, čo by im mohli venovať. Niektoré dni sú jednoducho také a je ťažké niečo v nich zmeniť. Malé deti však chcú, aby ich rodičia nosili na rukách a objímali, deti v strednom veku túžia po tom, aby sa niekto s nimi hral a veľké deti túžia po tom, aby sa niekto s nimi rozprával. Všetky tieto činnosti mobiluzujú aj detské emócie a pomáhajú stabilizovať emocionálny systém. Ak rodičia ponechajú v takýchto chvíľach deti samy, tie vydávajú zo seba to najlepšie bez rodičovskej pomoci. Deti sa však nerodia so zručnosťami, ktoré sú potrebné na rozumné rozhodnutia a správne závery. Tieto zručnosti ich učia rodičia v raných rokoch života. Ak tomu tak nie je v neskoršom veku sa môžu stretnúť s určitými problémami. Deti, ktoré sú so svojimi emóciami ponechané samy na seba, môžu prežívať niektoré z nasledujúcich pocitov:

Nezdravú závislosť

Môžu sa u nich prejavovať napríklad znaky nútenej osamelosti. Môžu sa tiež dostať do nezdravej závislosti alebo do nezdravej nezávislosti. Samozrejme, existuje aj normálny priebeh vývoja povahy detí, počas ktorého dochádza k dočasným fázam nadmernej závislosti alebo nadmernej nezávislosti. Normálne však je, keď po určitej dobe zmiznú. Ak tieto fázy trvajú pridlho, napokon sa premenia na životný štýl. Niektoré deti, ktoré sú so svojimi emóciami ponechané samy na seba, bývajú nadmieru zahĺbené, môžu často plakať a majú tendenciu lipnúť na rodičoch, ak ich rodičia niekde zanechajú. Nie je to nezvyčajné napríklad v prípade dieťaťa, ktoré po prvý raz zostalo samo v škôlke alebo ktoré po prvý raz zostalo doma s opatrovateľkou. Keď je už však dieťa staršie a stále nie je schopné správať sa pri bežných, opakujúcich sa činnostiach nezávisle, môže ísť o signál, že je to problém.

Nezdravú nezávislosť

Iné deti sa zase vyznačujú opačným extrémom. Niekedy sa ich nezdravá nezávislosť schováva za masku vyspelosti neprimeranej ich veku. Ich dospelácke sebavedomie môže byť iba zakrývaním zraneného ega. Jedným zo spôsobov, ako môžete rozlíšiť zdravú nezávislosť od nezdravej závislosti, je sledovať, ako deti reagujú napokyny. Ak je ich nezávislosť v skutočnosti ľahostajnosťou, prejaví sa to v ich neúspešnom plnení pokynu. Mnohí rodičia si uvedomia, že ich dieťa sa vyznačuje nezdravou nezávislosťou na základe sústavného vzdoru. Prehnané snaženie a stres, ktorý sa spája sú súťažou o prvé miesto, tiež môže byť znakom, že dieťa sa snaží chrániť si emócie. Ak sú deti v niečom výborné, zaručuje im to rodičovské uznanie a práve preto sa tak snažia.

Môžu mať pocit, že ich rodičia nemajú radi

Keď rodičia trávia málo času s dieťaťom, môže nadobudnúť pocit, že ho nemajú radi. Deti sú veľmi citlivé na množstvo času prežitého s rodičmi. Ak majú pocit, že ho s rodičmi prežívajú málo, nadobudnú pocit, že pre rodičov nie sú dôležité a že im až tak na ňom nezáleží. Problém súčasnosti podľa psychológov spočíva hlavne v tom, že síce rodičia sú v miestnosti s dieťaťom, ale neustále pozerajú do mobilov, majú zapnutý televízor alebo počítač. Deti sú veľmi citlivé na to, či im rodičia venujú sústredenú pozornosť alebo je ich záujem len povrchný a oni sú rozptýlení. Problém teda nie je v nedostatku času, ale v tom, akými činnosťami je naplnený. V minulosti rodičia robili spoločne domáce práce s deťmi. Či už to bolo v záhrade, na dvore, na poli a podobne. Deti takto mali pocit, že sú neustále s rodičmi. V súčasnosti práve tieto obyčajné  činnosti deťom chýbajú, a preto často u nich vzniká dojem, že si ich rodičia nevšímajú. Mnohé deti pravidelne počúvajú z úst rodičov aj tieto vety: „Teraz ma neotravuj. Nevidíš, že teraz telefonujem? Čo zase chceš. Nevidíš, že pracujem?“ Nemôžeme byť potom prekvapení, keď čoraz viac detí nadobúda dojem, že sú pre rodičov len príťažou. Deťom nestačí len fyzická prítomnosť rodičov, potrebujú hlavne ich psychickú prítomnosť. V minulosti sa rodičia menej ponáhľali, deň plynul pomalšie a pokojnejšie. Dnes sú v rodine takmer všetky činnosti na minútu naplánované, každý rodič sa snaží vyplniť rodine program veľmi zmysluplne a práve preto je tých činností príliš veľa, a to je často viac na škodu ako na úžitok. Keď do toho prirátame neustále napojenie na sociálne siete a zvoniaci mobil, často je rodina v chaose, v nervozite a v pocite uponáhľanosti. A tak rodičia sú síce fyzicky spolu s deťmi v miestnosti, ale psychicky nie. V mnohých rodinách chýbajú spoločné body, témy, rituály, ktoré by jej  členov spájali. Veď určite aj vy poznáte rodiny, kde sa už spolu ani neobeduje a každý jej člen je s mobilom zavretý vo vlastnej izbe. Pohoda dieťaťa sa nezvyšuje množstvom času, ktorý prežíva s rodičmi. Pohoda dieťaťa súvisí s tým, ako kvalitne prežíva čas so svojimi rodičmi. Deti sú najšťastnejšie, keď sa môžu s rodičmi voľne a v radostnej atmosfére voľne porozprávať na bežné témy. Učia sa takto správne komunikovať, aktívne počúvať a spoznávajú aj svet dospelých. Rozvíjajú sa tiež ich emócie a sú šťastné.

Môžu mať pocit, že ich zrádzate

Niekedy dieťa raní, keď dostane jednotku a rodičia, keď večer prídu z práce domov, ho ani nepochvália. Alebo pochvalu vyslovia len tak, pomedzi zuby, akosi bez nadšenia a záujmu. Inokedy pri tých slovách ešte píšu SMS alebo pozerajú na internet v mobile. Takýto prístup deti veľmi bolí. Deti tiež dokáže veľmi zradiť to, keď im  niečo sľúbite za veľkú snahu a potom sľub nedodržíte. Napríklad sľúbite dieťaťu, že ak nebude mať na vysvedčení trojku, pôjdete k moru. Dieťa sľub splní, robí všetko preto, aby malo na vysvedčení jednotky a dvojky, ale odmena neprichádza. Toto je pre dieťa obrovská zrada. Asi sa viac už snažiť nebude. Väčšinou rodičia naozaj deťom nechcú ubližovať, niekedy si to, že ubližujú, vôbec neuvedomujú a niekedy sa situácia vplyvom rôznych okolností vyvinie tak, že musia konať tak, ako nechcú. V takomto prípade je potrebné dieťaťu situáciu podrobne vysvetliť. Môže sa tým jeho bolesť aspoň trochu zmierniť.

Detstvo ja krásne obdobie, ktoré si treba navždy zapamätať. Ak svojmu dieťaťu venujete pozornosť, veľmi mu tak pomôžete v jeho napredovaní a v postoji ku svetu i ku sebe samému. Rozprávajte sa s deťmi čo najviac a podporujte ich. Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne dôvera, spolupráca, tolerancia a vernosť, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie podobného vzťahu. V priateľskom a harmonickom prostredí sú šťastné aj deti a dostávajú do vienka zdravé základy svojich budúcich vzťahov. Deti totiž kopírujú správanie svojich rodičov i bez toho, aby si to rodičia vôbec všimli.