Mladí ľudia sú často súčasťou rôznych subkultúr. Poznáte ich?

Subkultúry vznikajú z rôznych dôvodov, hlavne na základe určitého spôsobu a obsahu sebareflexie a reflexie sveta.
Subkultúry vznikajú z rôznych dôvodov, hlavne na základe určitého spôsobu a obsahu sebareflexie a reflexie sveta. / Foto: Unsplash

Subkultúry súvisia s kultúrou spoločnosti. Priamo sa z nej vyvíjajú alebo sa voči nej vymedzujú, prípadne proti nej bojujú. Subkultúra je súbor kultúrnych prvkov typických pre menej kultúrne vyhranené sociálne skupiny alebo spoločenstvá, odlišujúce sa od dominantnej (oficiálnej, hlavnej) kultúry.

 

Subkultúry vznikajú z rôznych dôvodov, a to hlavne na základe určitého spôsobu a obsahu sebareflexie a reflexie sveta. Identita mládeže je určitým spôsobom „pozliepaná“, keďže súčasná mládež si môže voliť prvky z veľkého spektra. Často sa menia ich hodnotové preferencie a normy správania. Vyberajú si zo subkultúr aspekty, ktoré sa hodia im individuálnym potrebám, neuvedomujúc si niekedy protirečivý charakter prvkov. Skoro každá generácia v posledných desiatkach rokov prichádza s novou alternatívnou kultúrou, ale aj v rámci jednej generácie vzniká viacero subkultúr. Termín subkultúra sme použili vo vzťahu k mládeži, pretože adolescenti i mladí dospelí sú výrazný dynamizačný prvok spoločnosti, avšak schopnosť vytvárať subkultúru nie je výlučne doménou mládeže. Pre subkultúru, vytvorenú mládežou, je výrazná vnútorná nejednotnosť, čo spôsobuje, že v spoločenskej realite je veľké množstvo rozličných  subkultúr mládeže. Štefan Strieženec v Slovníku sociálneho pracovníka definuje kultúru ako „súhrn výsledkov všeľudskej vzdelanosti, materiálnych a duchovných hodnôt, sociálnych hodnôt a procesov, sociálnych vzťahov utvorených v priebehu existencie ľudskej spoločnosti.“

 

Subkultúry mládeže sa zvyčajne navyše vyznačujú aj angažovanosťou v medzigeneračnom probléme. Mladí ľudia potrebujú ohraničiť samých seba vo vzťahu k svojim rodičom, hľadajú vlastné ideály a životné vzory. Zároveň však cítia potrebu niekam patriť, začleniť sa do skupiny ľudí s podobnými názormi a zážitkami.

 

Typy subkultúr

Nasledujúci prehľad nie je uceleným zoznamom subkultúr dnešnej mládeže, dokonca v niektorých prípadoch nie je zrejme ani možné hovoriť o subkultúrach. Je to len inšpirácia, ako sa zorientovať v tom, kde asi patrí ten, kto nejako vyzerá, počúva nejakú hudbu, vyznáva určitý životný štýl a možno sympatizuje s niektorými ideálmi.

 

Pro gamers

Pro gamers sú hráči PC hier. Sú organizovaní v herných klanoch, hrajú ligu v jednotlivých počítačových hrách, väčšinou strategických alebo bojových. Usporadúvajú rôzne súťaže a turnaje v počítačových herniach. Najlepší profesionálni hráči, ktorí hrajú na turnajoch, sú často sponzorovaní herňami alebo firmami, ktoré sa zaoberajú herným hardvérom či softvérom. Nespája ich spoločná ideológia, často patria k názorovo veľmi odlišným skupinám. Nekladú dôraz na to, ako kto funguje v bežnom živote, často sa vôbec osobne nepoznajú, nevedia, ako sa kto v skutočnosti volá, vystupujú pod prezývkami. Komunikujú spolu prostredníctvom internetu, reálne sa stretávajú väčšinou na turnajoch v herniach. Súťažné klany, pri ktorých je nutná zohratosť, sa niekedy stretávajú v sponzorských herniach, kde trénujú.

 

Graffiti

Graffiti je dnes chápané jednak ako životný štýl, jednak ako umenie a širokou verejnosťou ako vandalizmus. Slovo graffiti je odvodené pravdepodobne od talianskeho graffio, ktoré znamená škrabanie, čmáranie. Sú to nápisy a kresby alebo maľby objavujúce sa napríklad na stenách, múroch, v dopravných prostriedkoch. Graffiťáci za svoje prostredie považujú najmä mestá so svojimi prázdnymi betónovými plochami, ktoré priam vyzývajú na to, aby na nich bolo niečo napísané alebo nakreslené. Graffiti začalo v povojnovom New Yorku, kde si jednotlivé pouličné gangy značkovali svoje územia menami na stenách verejných budov. Neskôr sa tagy (podpisy) stali komunikačným nástrojom. Rozšírili sa do metra, pretože vlak sa pohybuje po celom meste a tag môže vidieť veľký počet ľudí. Výzorovo sú nápadní veľkými športovými topánkami, najmä značky Adidas, staršieho štýlu a s hrubými podrážkami. Nosia voľné oblečenie s množstvom vreciek, v ktorých sa pohodlne nosia spreje. Často nosia mikinu s kapucňou, aby si mohli pri nelegálnych akciách skryť tvár. Pri týchto akciách majú oblečenie ladené do tmavších nenápadných farieb. Z hudobných štýlov je im najbližší hip-hop a majú svoj vlastný slang.

 

Hooligans

Životným štýlom hooligans je fanúšikovanie najmä na futbalových štadiónoch,ktoré je často spojené s násilnými útokmi na fanúšikov súpera, ničením majetku, bitkami. S násilnosťami na futbalových štadiónoch začali anglickí rowdies. Dnes je to celosvetový úkaz. Skupiny fanúšikov jednotlivých klubov sú organizované, majú svoje vlajky, znaky, web stránky. Navzájom medzi sebou komunikujú, uzatvárajú dohody o vzájomnom fandení svojim klubom alebo si vyhlasujú nepriateľstvo a dohadujú si bitky na vopred určenom mieste, obyčajne v čase pred zápasom ich futbalových tímov.

 

Metrosexuáli

Táto skupina sa týka výlučne mužov, chlapcov, väčšinou žijúcich vo veľkých mestách. Pojem metrosexuál po prvýkrát použil britský žurnalista Mark Simpson a označil tak tento typ: „ Je to mestský muž bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, ktorý venuje obrovské množstvo času a peňazí svojmu vzhľadu a životnému štýlu”. Nemožno ich označiť ako subkultúru, pretože nemajú žiadnu organizovanú štruktúru, nevznikli ako protiváha k väčšinovej kultúre ani nemajú definované žiadne spoločné ciele. Ide skôr o vyznávačov určitého životného štýlu. Deti ich niekedy nazývajú „imidžáci”.

 

Hippies

Hnutie Hippies vznikalo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Nadväzovalo na beat generation. Od beatnikov prevzalo hlavnú ideu nesúhlasu s konzumným spôsobom života, revoltu voči rodičovskej generácii vyznávajúcej hodnoty amerického ideálu 50. rokov 20. storočia. Významne prispeli aj k protivojnovým protestom počas vojny s Vietnamom. K ich spôsobu života patrilo aj užívanie drog, najmä marihuany, halucinogénnych húb a LSD. Hodnoty vyznávané členmi hnutia Hippies sa odrážajú aj v obliekaní. Ich odev je voľný, nezviazaný módnymi predpismi, prevládajú kvetinové vzory a farby. Niekedy sa označujú aj za deti kvetov. Dnes už nie je toto hnutie natoľko silné, ale v každej generácii si nachádza svojich sympatizantov.

 

Techno

Pre techno je typická hudba, pri tvorbe ktorej je dôležitý opakujúci sa rytmus, je to hudba z väčšej časti elektronická. Jej priaznivci usporadúvajú často nelegálne technopárty, hudbu mixuje DJ. S technopárty má väčšina ľudí spojené užívanie tzv. tanečných drog, medzi najznámejšie patrí extáza. Drogy väčšinou pomáhajú tým, ktorí ich užívajú, navodiť atmosféru spojenú s typickým rytmom techno. V oblečení je typický štýl unisex, industriálne prvky, topánky na vysokých podošvách. Oblečením chcú zdôrazniť nezávislosť na konvenčných štýloch, dovolené sú akékoľvek bláznivé kombinácie.Názorovo sa prikláňajú k ekologizmu, znášanlivosti rás a náboženstiev, nespokojnosti s autoritami.

 

Skinheads

Skinheads vznikli v polovici 60. rokov minulého storočia a tvorili akúsi protiváhu k hippies. Odmietali sexuálnu revolúciu, vyznávali tradičné anglické hodnoty, patriotizmus a poriadok. Nosili upravený pracovný odev, košele a džínsy, vlasy mali ostrihané. Ich hudbou bolo jamajské reggae a členovia pochádzali z robotníckeho prostredia. Mali radi box, pivo a futbal. Svoje myšlienky presadzovali aj násilným spôsobom, na futbalových zápasoch sa správali agresívne, bojovali proti intelektuálom, homosexuálom a ľuďom s odlišným náboženstvom a hodnotami. V Európe sa k skinheads pridávali mladí robotníci a nezamestnaní. V Nemecku, ale i v iných krajinách, sa z týchto skupín formovalo neonacistické hnutie, nadväzujúce na históriu 2. svetovej vojny, s idolom Hitlerom a kultovou knihou Mein kampf. Hudobne sa prikláňajú k hard rocku s nacionalistickými, rasistickými a xenofóbnymi textami. Táto podoba hnutia výrazne ovplyvnila aj našich skinheads, ktorí za príčinu zlej situácie na Slovensku označujú Rómov, Židov, ale bojujú aj proti anarchistom a iným odlišným skupinám, najmä tým, ktoré presadzujú individuálnu slobodu a voľný spôsob života. K základným znakom v obliekaní patrí letecká bunda (bomber), ťažké topánky, džínsy. Mávajú vyholenú hlavu alebo veľmi krátke vlasy.

 

Squotteri

Squotteri sú skupinky ľudí, ktorí obsadzujú neobývané domy. Pre niektorých je to spôsob života, pre iných, najmä mladých zo sociálne slabších vrstiev, východisko z núdze. Toto hnutie sa rozšírilo v 70. rokoch minulého storočia v západnej Európe, najmä v Holandsku. Skupina squotterov, ktorá obsadí neobývaný dom alebo byt, sa nespráva typicky bezdomovecky. Snaží sa zoficiálniť svoj pobyt v tomto priestore vyjednávaním s majiteľom. Často ponúkajú údržbu nehnuteľnosti ako protislužbu za možnosť zotrvania v nej. Squotteri bojujú proti súčasnému západnému štýlu života, hovoria o sociálnej nespravodlivosti a vykorisťovaní, politicky sa radia k ľavicovo zmýšľajúcim skupinám.

 

Punk

Punk vznikol ako mix rôznych štýlov, ktoré boli populárne v Británii v 70. rokoch minulého storočia. Prvou punkovou kapelou boli Sex Pistols. Nezávisle od nich vznikli podobne zamerané skupiny, napr. The Clash. Imidž formujú extrémne účesy, farebné vlasy, čierne vybíjané bundy, doplnky pripomínajúce sado-masochizmus, množstvo zatváracích špendlíkov, cvočkov, reťazí, obtiahnuté nohavice, vojenské topánky. Za punkové kapely na Slovensku sa považujú Davová psychóza, Zóna A, Ine kafe, Nonconformist a iné. Punk sa snažil byť šokujúcim výkričníkom upozorňujúcim na nedostatky systému, reflektoval nezamestnanosť, biedu, postupne sa pridávali protivojnové protesty a otázky ekológie.

 

Anarchizmus

Anarchizmus vznikol už v 19. storočí a jeho najznámejšími ideovými vodcami boli Bakunin a Stirner. Znovuoživenie nastáva v druhej polovici 20. storočia, kedy si myšlienky anarchizmu osvojujú príslušníci viacerých subkultúr (hippies, punk). Anarchisti sú odporcovia súčasného systému, vo svojej krajnej polohe až zástancovia chaosu a absolútneho bezvládia. Väčšina anarchistov považuje za ideálne voľné usporiadanie spoločnosti na základe slobodnej spolupráce slobodných indivíduí. Obliekajú sa väčšinou do čierneho, majú svoj typický znak a hudobne je im najbližší punk.

 

Tanečné subkultúry

Z hľadiska záujmových preferencií mládeže momentálne zažívame v celoeurópskom kontexte boom moderného tanca, ktorý je v ostatnom čase pomerne výrazne medializovaný (rôzne tanečné súťaže, kultové filmy a podobne). Tento boom zachytávajú tak organizácie voľného času, nízkoprahové centrá, ale aj rôzne centrá špecializujúce sa výhradne na tento typ aktivity (tzv. tanečné akadémie), ktoré zakladajú aktívni tanečníci, čiže členovia tanečnej subkultúry. Samozrejme, že existuje aj autonómna scéna, keď tento záujem spontánne spája rovesníkov na rozličných verejných priestranstvách v rozličných mestských lokalitách. Predmetom záujmu súčasnej mládeže sú predovšetkým dva druhy moderného tanca: Streetdance a Breakdance. Streetdance je tanec zložený z mnohých tanečných štýlov, pri ktorom je kľúčové najmä synchronizované skupinové tancovanie založené na skupinovej choreografii. Breakdance je viac individualistický, pohybovo založený na tzv. powermoves – dynamických pohyboch vzťahujúcich sa na tanečnú plochu, ktoré sú akrobaticky náročné. Breakdance sa považuje za viac mužský ako ženský tanečný štýl. Hip-hop ako subkultúra vznikol v New Yorku v 70. rokoch 20. storočia v prostredí štvrtí obývaných prevažne černoským obyvateľstvom. Počas rokov sa vyvinul do svojej dnešnej podoby - celosvetovej mestskej subkultúry mládeže. V počiatkoch sa ako hlavné zložky tejto subkultúry uvádzali tzv. „4 elementy“ tj. rap, DJing, Break-dance a graffiti. Ako tzv. piaty element sa uvádza beatbox. V priebehu rokov sa tieto viac špecifikovali a pribudli ďalšie. Dnes hip - hop zahŕňa špecifický štýl produkcie hudby, slang, módu atď. Hip-hop sa začal počúvať a tancovať na Slovensku už v prvej polovici 80. rokov. Náznaky tohto štýlu v oficiálnej hudobnej tvorbe sa u nás objavili napr. v skladbe Petra Nagya „Taxis“ z roku 1984 či vo filme Fontána pre Zuzanu (výstup prvej slovenskej breakerskej skupiny „Gumení chlapci“).

 


Zdroje:
Súčasné subkultúry mládeže: Zborníkov príspevkov zo seminára Sekcie sociologickej teórie Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV
Radovan Klein: Kultúrna identita príslušníka subkultúry graffiti
M. Režná, H.Zeleňáková, M. Malíčková, M. Boszorád: Praktická estetika – tínedžerské subkultúry
Barbora Voříšková: Mládežnické subkultury, životní styl a hodnotový systém jejich sympatizantů
Barbora Kučerová: Subkultury jako jev ovlivňující psychosociální vývoj mládeže
Zdieľať na facebooku