Radkin Honzák, známý psychiater, ktorý sa zaoberá psychosomatikou a psychoterapiou, vo svojej prednáške radí, ako so strachom bojovať. On sám tvrdí, že nie je dôležité nemať strach, ale dôležité je vedieť si s ním poradiť.
Strach je prirodzená odpoveď na ohrozenie telesné alebo psychické. Je to jedna z dvoch najstarších emócií, ktoré sa na Zemi objavili. Tou druhou je zlosť. Vzhľadom na to, že strach v nás existuje už 250 miliónov rokov, už sa to veľmi dobre udomácnil. Strach a zlosť sú súčasťou dinosaurieho mozgu a práve tento existuje už vyše 250 miliónov rokov. Potom existuje tigrí mozog, ktorý obsahuje 6 základných emócií, a to sú strach, zlosť, radosť, smútok, údiv a odpor. No a nakoniec je to ľudský mozog, ktorý obsahuje ego, ktoré si myslí, že všetko riadi. Radkin Honzák však hovorí, že je to omyl: „Dve percentá psychických aktivít sú vedomé, zvyšok prebieha nevedome. Emócie sú rýchlejšie, ale my ich často veľmi zle počúvame a vnímame.“
Emócia je telesný dej, ktorý v prípade strachu spúšťa poplachovú stresovú reakciu. Jej úlohou je pripraviť organizmus na útok alebo útek. Aby mohol človek s emóciami začať pracovať, musí im najskôr rozumieť. V časti mozgu nazývanej gyrus cinguli sa stretáva mozog s emóciami a človek sa prostredníctvom mozgu dozvedá, či sa cíti dobre alebo zle. Emócie sú vo vedomí vnímané ako pocit. Pocit môže mať rôznu intenzitu, a to od malého nepokoja až po stav paniky. „Úzkosť sa nedá len tak jednoducho potlačiť. Treba s ňou narábať rafinovane. Napríklad musíme odpútať pozornosť iným smerom, koncentrovať sa na nové témy a keď sa telesná reakcia zmierni, musíme racionálne zvážiť, či ten poplach vôbec stál za to,“ upozorňuje Radkin Honzák. Sme vybavení rôznou dávkou úzkostnej pohotovosti. Asi pätina populácie trpí občas chorobnou úzkosťou, ktorej intenzita zďaleka nezodpovedá reálnej situácii. Je to reakcia na vnútorný spúšťač, na poplachové centrum, ktoré mobilizuje človeka, aby reagoval niekedy aj na nepodstatnú udalosť, situáciu alebo vec.
Ako si uvedomovať emócie?
Emocie predstavujú telesný dej, ktorý v prípade strachu od určitého stupňa spúšťa poplachovú stresovú reakciu. Jej úlohou je pripraviť organizmus na útek alebo útok. Napnú sa svaly, čo vnímame ako napätie, môžeme sa začať napríklad aj triasť. Do svalov priteká krv. Odkrvia sa ostatné časti organizmu, koža zbledne, cítime napätie v bruchu, nutkanie na močenie a sucho v ústach. Zorničky sa rozšíria.
Strach v dnešnej dobe má inú podobu ako v minulosti
Strach vo všeobecnosti nie je zlý. Problémom sa stáva, keď ho prestávame zvládať. Tiež je potrebné si uvedomiť, že strach a depresie sú emócie veľmi nákazlivé a pretože žijeme v spoločenstve ľudí, neovplyvňujú len nás, ale aj celú skupinu ľudí, ktorá je okolo nás. Spoločenský život je dnes veľmi náročný, a tak človek cíti, ako keby mal nepriateľov všade. Pred miliónmi rokov nebezpečenstiev bolo menej a boli iného charakteru. Dnes už človek nemá strach z tigra, ale napríklad zo svojho nadriadeného. V súčasnosti majú ľudia strach, ktorý súvisí so životom v spoločnosti. Boja sa nezamestnanosti, chudoby, vojny, ekologických problémov.
Čo robiť, keď cítime strach?
„Strach sa nedá zahnať a nedá sa povedať – neboj sa! My musíme urobiť niečo, čo maximálne odpúta našu pozornosť od strachu a potom si môžeme začasť klásť otázky, či ten strach za to všetko vôbec stál,“ hovorí Radkin Honzák. Človek má síce amygdalu, v ktorej cíti strach alebo hnev, ale nemusí hneď útočiť ako dinosaurus, lebo má aj frontálnu mozgovú kôru, vďaka ktorej môže povedať STOP. A takto môžeme zastaviť neadekvátnu aktivitu mozgu zapnutím šedej kôry mozgovej. V závere Radkin Honzák radí: „ Ak vás niekto niečím straší, najprv si povedzte STOP. Potom myseľ sústreďte iným smerom. Vypočítajte si nejaký príklad, pomodlite sa, povedzte si básničku alebo čokoľvek iné. Hlavne nemyslite na to, čo vo vás strach vyvolalo. Toto vám zaručene pomôže.“
