Malé deti dokážu povedať iba veľmi obmedzene, či vidia dobre alebo zle, a do akej miery vidia ostro a jasne. Preto je nesmierne dôležité, aby ste zrak svojho dieťaťa nechali včas vyšetriť.
„To, že oči nafungujú tak, ako majú, môžu naznačiť aj časté pády, padanie predmetov z rúk, dvojité videnie, problémy s čítaním alebo nemotornosť. Ak rodič takéto niečo vidí, mal zájsť so svojím dieťaťom k lekárovi,“ upozorňuje v relácii Českého rozhlasu ortoptista Hana Adámková. Vyšetrením binokulárneho videnia a nápravou tupozrakosti či škúlením sa zaoberá ortoptista, ktorý je pravou rukou očného lekára. Keď zrak vyšetrí, lekár na základe toho napíše odporúčanie a navrhuje postup liečby. Čím skôr sa poruchy zraku zachytia, tým je väčšia šanca na ich vyliečenie. Vrodená škuľavosť (strabizmus) sa môže prejaviť hneď po narodení, niekedy aj neskôr, ale väčšinou do troch až piatich rokov. Ak pretrváva po 1. roku života, je potrebné očné vyšetrenie. U deti do 6 rokov života sa vyskytuje asi v 5 percentách. U niektorých detí prebieha nepozorovane, vidíme ho len pri veľkej únave alebo pri zápale dýchacích ciest. Hana Adámková upozorňuje však aj na to, že ľahká forma škúlenia je v určitých prípadoch v prvom polroku života prirodzená. Je to obdobie, keď sa binokulárny systém iba vyvíja. Mamičky by mali zbystriť pozornosť hlavne vtedy, ak sa oči vytáčajú nesprávnym smerom po uplynutí tejto doby.
Príčiny škúlenia
Škúlenie je porucha koordinácie pohybov očí. Obe oči by mali byť v tom istom postavení, no pri škúlení je ich pozícia rozdielna. Táto porucha sa prejaví tak, že dieťa sa na predmet pozerá iba jedným okom, kým druhé oko voľne zabieha. Pri škúlení môže oko zabiehať ku vnútornému očnému kútiku, ale aj k vonkajšiemu, môže škúliť vždy len jedno oko alebo obidve, oko môže zabiehať aj nadol, aj nahor. Oko, ktoré zabieha, sa nezúčastňuje na videní, časom zlenivie, stráca svoju zrakovú schopnosť a stáva sa tupozraké, to znamená menej vidiace. Neexistuje jednoznačná príčina vzniku škúlenia. Spôsobuje ho mnoho faktorov. Medzi hlavné príčiny škúlenia patria dioptrické poruchy (napríklad veľký dioptrický rozdiel medzi oboma očami) alebo poruchy okohybných svalov. Pohyb oka je ovládaný šiestimi okohybnými svalmi. Dva z týchto svalov ovplyvňujú pohyb oka do strán a štyri svaly pohybujú okom hore a dole. Presné zameranie oboch očí na jeden sledovaný predmet závisí na dokonalej súhre celkovo dvanástich okohybných svalov. Činnosť svalov je kontrolovaná zložitými mozgovými centrami. Škúlenie sa častejšie prejavuje u detí s chorobami postihujúcimi mozog ako sú: mozgová obrna, hydrocefalus, nádory na mozgu alebo Downov syndróm. Škúlenie môže vyvolať aj šedý zákal, úraz oka a ďalšie očné choroby, ktoré majú vplyv na videnie. Na druhej strane je tiež pravdou, že u veľkého percenta detí sa nepodarí nájsť žiadnu pridruženú chorobu, ktorá by mohla mať súvis so vznikom strabizmu. „Ak máte podozrenie, že dieťa škúli alebo by mohlo byť tupozraké, na prvú prehliadku nemusíte ísť hneď k očnému lekárovi. Aj skúsený ortoptista dokáže pomocou screeningového prístroja správne vyhodnotiť výsledky a postup ďalšieho vyšetrenia. Ak sa podozrenie potvrdí, až potom je nutná návšteva lekára, ktorý odporučí presnú liečbu,“ odporúča rodičom Hana Adámková.
Ako prebieha liečba škúlenia?
Liečba škúlenia je vždy komplexná. Je časovo náročná, trvá aj niekoľko rokov a predpokladom pre jej úspech je v prvom rade včasné zahájenie liečby. Poznáme dva druhy liečby, a to konzervatívnu a chirurgickú.
Konzervatívna liečba
Cieľom liečby je:
- upraviť svalovú koordináciu,
- upevniť pohyblivosť svalu postihnutého oka,
- zabrániť ,,lenivosti“ škúliaceho oka.
Pri tejto liečba sú dôležité okuliare, cvičenia okohybných svalov, zakrývanie zdravého oka a tým nútenie škúliaceho oka pracovať.
Chirurgická liečba
Chirurgickú liečbu nie je možné urobiť laserom. Pri operácii sa používa klasická metóda. Dieťa musí byť v celkovej anestézii a musí byť krátko hospitalizované. Ide o jednoduchý zákrok, avšak často je potrebné ho opakovať. Vystihnúť presnú úpravu svalu tak, aby sa dosiahlo stredové postavenie zreničky, je niekedy na prvýkrát ťažké. Robí sa vždy menšia úprava, aby sa nevyrobilo škúlenie opačným smerom. Operáciu je vhodné urobiť až po 18. roku života, kedy je odchýlka istá a je tiež istota, že postavenie oka sa už nebude vekom meniť. Do 18. roku života je ešte stále nádej, že sa odchýlka môže zmenšiť.
Za škúlením je často ukrytá tupozrakosť
Tupozrakosť alebo amblyopia postihuje takmer 4 percentá detí a je spôsobená nedostatočnou stimuláciou zraku v období, kedy sa zrak vyvíja. Ide o zníženie zrakovej ostrosti rôzneho stupňa bez viditeľných známok ochorenia. Závažnosť tejto očnej vady spočíva v riziku trvalého poškodenia zraku. Riziko je tým väčšie, čím skôr chyba vznikla a čím neskôr sa začne s liečbou. Ak je videnie bezproblémové, mozog obrazy pozorovaného predmetu z oboch očí spája do jedného priestorového obrazu. Ak je však jedno oko odchýlené od druhého, mozog získava dva rozdielne obrazy. Jeden správny a druhý neostrý či inak zmenený. Aby obraz zo slabšieho oka nerušil obraz vytvorený zdravým okom, mozog obraz zo slabšieho oka vyradí. Potláča tak dvojité videnie, ktoré pri nespolupráci očí vzniká. Aktívne utlmenie obrazu postihnutého oka je možné len v detstve, kedy mozog slabšie oko postupne potlačí a prestane ho používať. Zrakové funkcie postihnutého oka sa tak prestávajú vyvíjať a zhoršujú sa. Tým dochádza k narušeniu spolupráce oboch očí a dieťa stráca schopnosť priestorového videnia a oko sa stáva tupozrakým. Tupozrakosť väčšinou postihuje len jedno oko, pri vysokej refrakčnej chybe oboch očí môže tupozrakosť vzniknúť obojstranne. Príčinou tupozrakosti býva najčastejšie dioptrická chyba oka, ďalekozrakosť, niekedy aj astigmatizmus, veľký rozdiel v dioptrických vadách oboch očí, vrodená katarakta a iné ochorenia oka, ktoré brzdia alebo úplne znemožňujú vývoj zrakových funkcií. Tupozrakosť často vedie k vzniku škúlenia. To je väčšinou chvíľa, kedy rodičia dieťaťa zaznamenajú problém s očami a navštívia lekára.
Príznaky a prejavy tupozrakosti
Tupozrakosť nie je na prvý pohľad zreteľná. Dieťa vidí zdravým okom normálne a hoci mozog obraz z postihnutého oka ignoruje, dieťaťu vnem tupozrakého oka nechýba a vôbec si neuvedomuje, že jedno oko vôbec nepoužíva. Vzhľadom na to, že používa len jedno oko, stráca schopnosť priestorového videnia, zle odhaduje vzdialenosti a má horšiu priestorovú orientáciu. K prejavom tupozrakosti preto patrí nemotornosť dieťaťa, časté zakopávanie, vrážanie do vecí, vyhýbanie sa niektorým hrám a podobne. U tupozrakého dieťaťa možno pozorovať časté skláňanie hlavy do strany, žmúrenie očí, privieranie jedného oka a podobne.
Ako prebieha liečba tupozrakosti?
Základom liečby je odstránenie príčiny, ktorú tupozrakosť spôsobila. Je teda nutné pri dioptrickej chybe predpísať okuliare, operovať sivý zákal, niekedy je dokonca nutné operačné riešenie škúlenia. Dôležité je aj to, aby dieťa začalo postihnuté oko používať. Preto sa zdravé oko dočasne zakrýva. Mozog tak nemá možnosť používať a uprednostňovať obraz zo zdravého oka a núti pracovať postihnuté oko, čo pomáha obnoviť jeho zrakové funkcie. Dôležitou súčasťou liečby sú tzv. pleoptické cvičenia, ktoré sa zameriavajú na rozvoj zrakových funkcií postihnutého oka, teda vnímanie svetelných podnetov, rozvoj farbocitu, zlepšenie orientácie v priestore, výcvik zrakovo-motorickej orientácie a podobne. Cvičenie prebieha nielen v ordinácii lekára, ale aj doma pomocou rôznych hier, pri ktorých musí dieťa namáhať tupozraké oko. Liečba tupozrakosti je dlhodobá a vyžaduje úzku spoluprácu medzi rodičmi a lekárom. Podmienkou úspešnej liečby je nutnosť začatia liečby najlepšie do piatich rokov veku dieťaťa, kedy ešte nie je dokončený vývoj zrakového systému. Čím je dieťa staršie, tým pomalšia je obnova zrakových funkcií a tým viac klesá pravdepodobnosť úplného vyliečenia. Ak sa tupozrakosť nelieči včas, dochádza k trvalému postihnutiu zraku, pričom vada je v dospelosti neodstrániteľná. Dochádza k strate priestorového videnia, človek často vidí ako cez matné sklo a prakticky sa stáva jednookým.
