Dr. Ranko Rajovič, lekár, riaditeľ MENSA pre Srbsko a predseda svetovej komisie MENSA pre nadané deti, vo svojej prednáške hovoril o tom, ktoré hry, aktivity a činnosti spomaľujú rozvoj detí, obmedzujú ich v rozvoji a ktoré faktory zabezpečujú ich napredovanie.
PISA testy ukazujú, že žiaci v strednej a v južnej Európe patria medzi tých slabších. Ukazuje sa, že vedia dobre reprodukovať texty, ale čo sa týka funkčných vedomostí, tak je to slabšie. Ekonomické štúdie preukázali, že hrubý domáci produkt súvisí s vedeckou gramotnosťou a s tým, čo nazývame schopnosť riešiť problémy. Toto Ranko Rajovič nazýva funkčnými vedomosťami.
Európske štáty v roku 2004 zaviedli významné zmeny v školských vzdelávacích systémoch. V mnohých štátoch sa inšpirovali hlavne Fínskom alebo ázijskými štátmi, kde sú výsledky už dlhodobejšie dobré. Chceli zistiť, čo také majú tieto štáty, čo v ich krajinách nie je. V školských systémoch obrovské rozdiely nenašli, európske školy sú dobré. A tak začali premýšľať nad tým, či nebude problém zakotvený v stimulácii detí v ranom detstve.
Dieťa sa rodí s určitým množstvom synapsií, ale postupne zanikajú a vytvárajú sa nové
Ranko Rajovič hovorí, že na fungovanie synapsií existuje množstvo medicínskych argumentov. Veľa schopností sa rozvíja ešte pred narodením dieťaťa. Najlepšie podmienky mozgu na vnímanie jazyka, číslic a symbolov je od 1 – 4 rokov. Deti do materskej školy idú približne v 3 roku života. Väčšinou až v 10 roku sa začína stimulovať komplexné abstraktné myslenie. V tomto veku dokážu zdolať komplexné formy abstraktného rozmýšľania. „Keď sa dieťa narodí, má určité množstvo synapsií, teda nervových buniek alebo neurónov. Niekoľko mesiacov po narodení nepotrebné synapsie zaniknú (primitívne reflexy) a vytvoria sa nové,“ upozorňuje Ranko Rajovič.
Zánik prvých synapsií je dobrým znakom rozvoja mozgu. Jedným z najznámejších je Morov reflex. Mamičky o ňom väčšinou hovoria ako o vystreľovaní ručičiek. U detí sa väčšinou prejavuje vtedy, ak sa niečoho zľaknú. Vtedy v rýchlosti dieťa vystrie ruky aj nohy a často začne i plakať. Väčšinou sa u detí testuje tak, že lekár silno potiahne podložku pod dieťaťom. Moorov reflex nemusí však spustiť iba rýchly pohyb. Môže to byť aj nečakané ostré svetlo, silný zvuk či rýchly dotyk. Pri spustení Moorovho reflexu sa naštartuje celý nervový systém, dieťa je pripravené chrániť sa pred možným ohrozením. Tento reflex sa formuje už niekoľko dní po počatí a zaniká medzi štvrtým a šiestym mesiacom života. Vtedy sa už dieťa učí najskôr preskúmať situáciu, zistí, či mu naozaj hrozí nebezpečenstvo a až vtedy začne plakať. Po zaniknutí Moorovho reflexu sa vytvára tzv. dospelý úľakový reflex. Ďalším je sací reflex. Na základe neho je možné, aby sa dieťa prisalo na matkin prsník. Ak však nie je možné, aby dieťa pilo z prsníka, dokáže sa prisať v podstate na čokoľvek. Fľašu, cumeľ alebo prst. Tento reflex sa vyvíja už v brušku, keď si dieťatko cmúľa prst. Zaujímavé je, že sací reflex postupne zaniká okolo šiesteho mesiaca. Vtedy sa už nejedná o vrodený reflex, ale o vedomú činnosť. Ak novorodencovi vložíte do dlane prst, veľmi silno ho stisne a bude vás zaň držať. Zaujímavé je, že úchop je tak silný, že dieťa môžete zodvihnúť a dieťa vás nepustí. Úchopový reflex sa postupne mení na vedomú činnosť, keď dieťa postupne začne veci chytať do rúk. Okolo štyroch mesiacov by mal úchopový reflex úplne vymiznúť. Tieto reflexy sú nevedomé, pohyby robí mozog. Prvotné reflexy zanikajú preto, lebo keď mozog zistí, že nie sú potrebné, nemá dôvod ich ďalej rozvíjať, lebo zbytočne spotrebúvajú energiu, ktorá je potrebná na dôležitejšie činnosti.
V prvom roku života dochádza k rýchlemu rozvoju synapsií
Ranko Rajovič hovorí, že túto skutočnosť potvrdilo dôslednejšie sledovanie REM fázy spánku. REM fáza je najdlhšia u dieťaťa, keď sa narodí a pomaly klesá a približne v 12 roku sa stabilizuje. To znamená, že mozog formuje synapsie najintenzívnejšie po narodení. Ranko Rajovič pripomína, že existuje aj množstvo ďalších metód, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú. „Pred 40-50 rokmi sa hovorilo, že inteligencia je zdedená na 100 percent. Dnes už vieme, že tomu tak nie je. V súčasnosti už vieme, že počet mozgových buniek sa dedí, ale inteligencia závisí od niečoho iného. Závisí od množstva spojení medzi nervovými bunkami. A práve tieto spojenia sa volajú synapsie. Intelektuálne schopnosti súvisia s množstvom synapsií,“ upozorňuje Ranko Rajovič.
Ako si dieťa utvára synapsie?
Ranko Rajovič uviedol niekoľko príkladov. Keď sa malé dieťa naučí chodiť, často robí aj také veci, ktoré rodičom prekážajú. Napríklad osemnásťmesačné dieťa sa postaví uprostred izby a začne sa točiť do kruhu 2 – 3 minúty. Robí to väčšinou dovtedy, kým nespadne na podlahu. A keď spadne, roztiahne ruky i nohy a smeje sa. Rodičia mu často nedovolia takto dlho sa točiť, aby sa neporanilo. Mnohí ľudia často hovoria, aby to nerobilo, lebo si poškodí mozog. Na pokusoch v oblasti medicíny sa však dokázalo, že pri rotácii sa aktivuje takmer celý mozog. Máme 12 kraniálnych nervov. Tieto prinášajú všetky informácie z nášho tela a z vonkajšieho prostredia na spracovanie. Pri otáčaní dieťa aktivuje 3 – 4, závisí to od toho, či má oči otvorené alebo zatvorené. Dieťa si točením vytvára synapsie a my mu v tom často bránime.
Deti tiež veľmi rady skáču. Najprv skáču v postieľke, potom idú skákať k rodičom na väčšiu posteľ, hádžu sa na bruško či chrbát a robia to s chuťou a radosťou aj 10 minút. Dospelým toto skákanie často prekáža, lebo sa boja, že si dieťa ublíži. Ranko Rajovič hovorí, že dieťa pri každom skoku posúva svoje ťažisko o 5 – 6 milimetrov vpravo alebo vľavo a musí koordinovať všetky svoje svaly. Všetko koordinuje mozog a aj pri tomto pohybe si vytvára nové synapsie. „Znamená to, že viac nemôžeme oddeľovať motorický a kognitívny rozvoj dieťaťa, lebo je to jedno a to isté. Totiž synapsie tvoria mozgovú kôru (kortex) a v kortexe sú kognitívne schopnosti. Keď hovoríme o kortikálnych schopnostiach v medicíne, tým v pedagogike a v psychológii myslíme na kognitívne schopnosti,“ upozorňuje vo svojej prednáške lekár. Takže vidíme, že niekedy si dieťa vytvára synapsie na základe jednoduchých a na prvý pohľad obyčajných činností, ktorým nepripisujeme takmer žiadny význam. Rodičia často nevedome bránia deťom v rozvoji tým, že im bránia robiť inštiktívne veci.
Rané obdobie života dieťaťa má obrovský význam vo vývoji mozgu
Mozog si nevytvára synapsie, ktoré potrebujeme, ale tie ktoré používame. Ranko Rajovič v prednáške okrem iných uviedol tento príklad: V Taliansku začalo chodiť do školy dieťa, ktoré bolo na jedno oko slepé. Niketorí lekári sa viac začali zaujímať o to, prečo dieťa na jedno oko nevidí. Nakoniec zistili, že chlapček ešte v dojčenskom veku mal infekciu na oku. Infekcia nemôže spôsobiť stratu zraku, ale matka ho chcela ochrániť, a tak mu dala na 10 dní obväz na oko. Keď odstránila obväz, dieťa už bolo slepé. Mozog pochopil, že keď nemá stimuláciu, tá časť mozgu nie je dôležitá a synapsie sa spojili iným spôsobom. Na tomto príklade vidíme, že stačí len pár dní a mozog začína situáciu vnímať novým spôsobom.
V čom sa líšia dnešné deti v predškolskom veku od detí spred 30 rokov?
Keď majú deti 2 – 3 roky a idete s nimi na prechádzaku, tak najradšej chodia po obrubníkoch a nie po chodníku. Rodičia sa však väčšinou ponáhľajú a takáto chôdza ich zdržuje, a tak dieťaťu túto činnosť zakazujú. Alebo sa obávajú, že dieťa spadne a zašpiní sa. A keď prší, deti milujú mláky. Vždy sa k nim rozbehnú. Dospelí ich v tejto činnosti však brzdia. A keď uvidia blato, tak im oči žiaria tým najväčším šťastím. Ale takmer ani jeden rodič nepodporuje dieťa v tom, aby sa vybláznilo v blate. Je potrebné si uvedomiť, že tieto inštiktívne aktivity vyžaduje mozog kvôli svojmu vlastnému vývoju. V súčasnosti sa veľmi málo detí môže hrať voľné hry niekde v parku alebo na ulici, ako tomu bolo v minulosti, keď deti len tak voľne behali po dedine. Deti boli celé dni vonku, vymýšľali si rôzne hry a aktivity. Boli v neustálom pohybe. Dnešný svet sa zmenil. Základnou činnosťou človeka je pohyb a hlavne chôdza. Mozog sa vyvíjal milióny rokov hlavne vďaka tomu, že človek veľa chodil. Keď si predstavíme dnešné deti predškolského veku, tak niektoré z nich 3 – 4 hodiny presedia pri počítači alebo pri televízore. Tieto deti urobia o 40 000 motorických pohybov menej ako dieťa spred 30 rokov. Ako si mozog takéhoto dieťaťa môže vytvárať synapsie? Ako sa môže vyvíjať mozog dieťaťa, ktoré nebehá, netočí sa a neskáče? A ak náhodou aj skákať začne, rodičia mu v tom bránia. Mnohí dokonca kvôli tomu, aby zabránili zbytočnému pobehovaniu a skákaniu, kúpia dieťaťu do izby televízor a počítač. Ranko Rajovič uvádza, že podľa jednej zo štatistík UNICEF 70 až 80 percent detí má priamo vo svojej izbe počítače, televízor a iné elektronické zariadenia. Akonáhle toto rodičia urobia, deti trávia vo svojej izbe 2 – 3 hodiny denne. „Televízor (dokumentárne programy) aj počítač sú užitočná vec. Dôležité je však vedieť dieťaťu určiť hranice. Je rozdiel stráviť pri nich 30 minút denne alebo 3 hodiny,“ radí rodičom Ranko Rajovič. Ďalej uvádza: „ Ak dieťa hrá 3 – 4 hodiny videohru vzdialenú 15 cm od očí, nerozvíja si veľmi dôležitý pohyb a tým je akomodácia oka. Akomodácia oka kontroluje veľký počet synapsií. Vo fyziológii je to najzložitejší pohyb v ľudskom organizme. Ďalší problém sa týka aj prstov. Keď sa dieťa hrá na mobile alebo na tablete, dlhé hodiny drží prsty v neprirodzenej polohe. A tak v prudkom období rozvoja mozgu zasiela doň nesprávne impulzy. Najväčší počet synapsií formujú prsty. Evolučne a biologicky rozvoj našej inteligencie podnietili prsty a reč,“ konštatuje Ranko Rajovič. Keď dieťa nepohnute celé hodiny drží v ruke mobil, formuje si menej synapsií rozvíjajúcich jemnú motoriku. Hranie hier alebo sledovanie napríklad videí negatívne ovplyvňuje aj reč dieťaťa. Veď ak takto nepohnute sleduje obrazovku aj 3 – 4 hodiny, ako sa môže jeho reč rozvíjať? Ranko Rajovič uviedol, že napríklad v Srbsku 40 – 50 percent detí má niektorú z rečových porúch. Ďalších 50 percent detí do 6 rokov nemá rozvinutú jemnú motoriku. No a ďalších 50 percent detí má spomalenú akomodáciu oka. V najdôležitejších častiach mozgu odborníci nachádzajú nejakú poruchu u každého druhého dieťaťa. To, že evolučne nenapredujeme, dokazuje aj to, že deti majú vo veľkej miere ploché nohy. 70 percent detí v strednej Európe má ploché nohy. V čase, keď sa deti väčšinu dňa hrávali vonku, to bolo 10 -14 percent. Podľa výskumov z roku 2010 a 2011 sú hlboké štruktúry v mozgu u súčasných detí zmenšené. Napríklad bazálne ganglie, to sú akési prijímacie antény, ktoré z kôry veľkého mozgu prijímajú informácie, spracúvajú ich a posielajú ďalej.Tieto prijímacie antény sú u detí zmenšené. To znamená, že sú zmenšené aj kognitívne schopnosti. „Celkove môžeme povedať, že deti, ktoré idú do školy, majú menej synapsií v rečovom centre, v centre pre prsty, v centre pre akomodáciu a v centre pre rovnováhu. Kvôli tomuto sa zhoršujú mnohé schopnosti súčasných detí. Sú to predovšetkým čítanie, písanie a počítanie. V kôre veľkého mozgu sa tak vytvárajú predpoklady pre vznik dysgrafie, dyslexie, dyskalkúlie. Samozrejme, svoje tu zohráva genetika, ale počet týchto detí narastá v takom veľkom množstve, že sa to nedá vysvetliť už len genetikou,“ vysvetľuje Ranko Rajovič.
Deti vstupujú do školy nepripravené na učenie
Ďalej uviedol, že s takýmto nepripraveným mozgom vstupujú deti do školy. Tam sa potom učia hlavne reprodukovať. Mozog takto nemôže fungovať. Mozog pracuje fyziologicky na základe systému asociácií a systémom asociácií pracujú tie národy, ktoré majú obrázkové písmo. To sú napríklad Číňania. A to je aj jeden z dôvodov, prečo majú dobré výsledky vo vzdelávaní. Obrázkové písmo si vyžaduje iný spôsob čítania. Napríklad už trojročné deti dokážu rozoznávať mnohé symboly. A naučia sa to úplne spontánne. Obrázkové písmo vo veľkej miere stimuluje rozvoj mozgu aj u tých najmenších detí. Podporuje asociácie a tie sú základom funkčných vedomostí. Preto je také dôležité rozvíjať asociácie v učení. Ak majú deti problém s pochopením, rodičia alebo učitelia by im mali vysvetliť veci na príkladoch, ktoré obľubujú. Ak dieťa obľubuje šport, ale má problém s matematikou alebo fyzikou, ľahšie niečo pochopí, ak si pri rátaní rýchlosti predmetu vo vzduchu predstaví, ako kopol loptu a teraz letí na bránu. Všetko sa ľahšie chápe, ak vieme nájsť prepojenie medzi teóriou a našimi skúsenosťami.Pri asociatívnom učení používame 30 percent mozgu. Pri klasickom reprodukčnom učení sa využíva menej ako 10 percent mozgu.
Vedci postupne zisťujú, prečo sa súčasná generácia detí líši od tej predchádzajúcej. Rozdiely medzi generáciami boli vždy. Aj v minulosti. V súčasnosti sa však ako problém začína javiť to, že rozdielov nie je len viac, ale vyskytujú sa aj vo väčšej miere.
