Josh McDowel, medzinárodne uznávaný prednášateľ a spisovateľ raz prednášal študentom na strednej škole v Arizone. Prednášal v prírode a okolo neho si posadali stovky študentov. Punkáči i rockeri s prefarbenými vlasmi a ovešaní reťazami si sadli priamo pred neho. Niektorí profesori a študenti sledovali túto extravagantnú skupinu v strachu, aby nevyvolali nejaký konflikt. Josh prednášal o otcovskej láske k deťom. Po celý čas všetci pokojne počúvali. Keď dohovoril, rozbehol sa za ním vodca rockerov. Dav stíchol. S napätím všetci očakávali, čo sa ide diať. To, čo sa stalo, im vyrazilo dych. Ako spomína Josh vo svojej knihe, mladík so slzami v očiach ho poprosil, aby ho objal. On tak potom urobil. A tak stovky študentov videli, ako Josh McDowel objíma tvrdého rockera. Objatie trvalo asi minútu. Keď sa od neho mladík odtiahol, povedal: „Môj otec ma nikdy neobjal a nepovedal mi, že ma má rád.“
Detí, ako bol tento mladík, je v rodinách mnoho. Nezodpovedaná otázka, či sme otcom milovaní, zanecháva v ich duši obrovské prázdno. Otcovská láska má obrovskú silu. Asi každý muž túži byť otcom, ktorý počuje, ako jeho dcéra hovorí priateľovi: „Chcem si zobrať niekoho, kto je ako môj ocko, niekoho, koho by som mohla obdivovať a rešpektovať.“ Kto by nechcel byť práve takým otcom? Aj rôzne výskumy hovoria jasnou rečou. Vzťah s otcom je rozhodujúcim faktorom pre zdravie dieťaťa a jeho harmonický vývoj. To neznamená, že matky sú menej dôležité, len sa akosi automaticky predpokladá, že matka je sústavne s deťmi, stará sa o ne, veľa sa s nimi rozpráva. Deti sú zvyknuté na jej prístupnosť, lásku, komunikatívnosť, akceptáciu. V súčasnosti sú mnohí otcovia veľmi časovo vyťažení a tým pre deti menej prístupní. Táto vyťaženosť a neprístupnosť vzbudzuje v deťom často pocit akejsi zvýšenej dôležitosti otca. Preto po otcovi tak veľmi túžia, preto im tak často chýba blízky vzťah k nemu. Bez ohľadu na vek dieťaťa pevný vzťah s otcom vytvára rozhodujúci faktor pri jeho raste v múdrosti, pri formovaní vzťahu k ľuďom, vlastnej sebaúcty a pri stanovovaní cieľov.
Čo robiť preto, aby sa muž mohol stať otcom, ktorý pre svoje dieťa urobí maximum?
1. Vytvorte atmosféru bezpodmienečnej lásky a akceptovania
Pre otca nie je nič dôležitejšie, ako sa naučiť bezpodmienečne milovať a akceptovať svoje dieťa. Keď toto dieťa necíti, cíti neistotu. Neisté dieťa sa často uzatvára do seba, nedokáže otvorene hovoriť, čo sa napríklad dialo v škole, nepovie vám o tom, ako sa k nemu správajú spolužiaci. Čím viac dokážete svoje deti akceptovať, tým budú ochotnejšie rozprávať sa s vami a rady sa podelia s vami so svojimi myšlienkami. Snažte sa teda, i keď je to niekedy ťažké, prijať svoje deti také, aké sú. Prejavujte im to objatím, bozkom, milými slovami, láskavým pohľadom alebo pohladením.
2. Uznajte osobnú hodnotu dieťaťa
Každé dieťa je niečím iným špecifické, a tak sa u každého dieťaťa snažte vyzdvihnúť jeho jedinečnosť, uznajte jeho osobné črty, schopnosti a dary. Vaše dieťa potrebuje mať pocit osobnej hodnoty. Všímajte si aj jednoduché maličkosti. Detský smiech, schopnosť vytvárať priateľstvá, súcit, krásny spev, prejavy radosti, lásku k zvieratám a podobne. Ďalší spôsob spočíva v tom, že si stanovíte určitý čas, ktorý intenzívne budete prežívať so svojím dieťaťom. Spoločne prežitý ČAS si každé dieťa veľmi váži. A keď nie ste dlho doma, telefonujte deťom každý deň alebo ich zoberte so sebou na služobné cesty, ak sa to niekedy dá. Jednoducho, dieťa musí cítiť, že je pre vás dôležitejšie ako čokoľvek iné na svete.
3. Posilňujte pocit spolupatričnosti
Ak vaše deti nebudú mať pocit, že patria do vášho domova, budú si hľadať miesto niekde inde, kde budú cítiť, že patria. Dajte im viditeľne najavo, že sú neodmysliteľnou súčasťou rodiny, vnímajte citlivo ich potreby, názory, dajte im priestor na vyjadrenie a spoločné plánovanie. Toto citové útočište im dodá silu odolať pocitom nestability, negatívnemu tlaku kamarátov a sexuálnym lákadlám. Vaša láska a akceptovanie im bude pripomínať: „Ty vieš, kam patríš, ty máš svoju hodnotu.“ A to bude základom, na ktorom dokážu postaviť svoju hodnotu a vážiť si samy seba.
4. Oceňujte hodnotu viac ako výkon
Túto časť by som začala osobnou príhodou. Pred niekoľkými rokmi som sa zúčastnila so žiakmi krajského kola jednej z recitačných súťaží. Vonku poriadne mrzlo, každý sa po príchode do miestnosti snažil „rozmraziť“, prekonať trému a pripraviť sa na svoj výkon. Recitačná miestnosť však bola chladná a atmosféra v nej tiež. Prvopočiatočný chaos a nezvládnutá organizácia by sa dala aj prepáčiť, ale atmosféra, energia, ktorou organizátori vplývali na deti, sa ospravedlniť nedá. Čo ma zarazilo? Od začiatku podujatia až po jeho koniec sa k deťom nikto milo neprihovoril, neusmial, nepovzbudil v ich nádhernej záľube. Všetko bolo zamerané hlavne na výkon, rivalitu, prestíž jednej školy nad druhou, jedného okresu nad druhým. Samozrejme, deti toto všetko veľmi pozorne sledovali. V tej chvíli som začala premýšľať nad tým, o čo nám dospelým vlastne ide. O čo bojujeme a ako vlastne deti vychovávame? Je mi úplne jasné, že žijeme v období tvrdého biznisu, presadenia sa, maximálneho výkonu. Ale pýtam sa: je toto naozaj všetko, čomu chceme naučiť naše deti? Nemali by byť predovšetkým kultúrne podujatia pre deti miestom, kde sa majú naučiť vnímať krásu, cit, múdrosť slov, ľudské dobro a pravé hodnoty? Miestom, kde srdcom môžu precítiť situácie, ku ktorým sa v bežnom živote často nedostávajú? Veď výskumy už dávno hovoria, že deti nemáme učiť len múdrosti, ale predovšetkým ľudskosti. Po rokoch mnohé z detí zabudnú, na ktorom mieste v poradí v súťaži skončili. Avšak nádherný pocit z podujatia, na ktorom stretli milých ľudí s ľudským prístupom, láskou, vrelým prijatím a úžasným povzbudením, tento pocit im dokáže dať pozitívnu energiu a motiváciu aj o niekoľko rokov.
Myslím si, že v tomto duchu by sa mala niesť aj výchova v rodinách. Darujte deťom pocit, že ich akceptujete a hodnotíte bez ohľadu na to, aké výsledky dosahujú. Dôležitá je ich námaha, snaha, pozitívne smerovanie a postoje. Veď dôležitejšie ako vyhratý hokejový zápas je to, že rodina na zápase bola spolu, že povzbudzovali svojho syna a on sa snažil zo všetkých síl. Nebuďte otcami, ktorí nadávajú svojim synom v šatni po prehratých hokejových či futbalových zápasoch. Na tie prehry časom zabudnú, ale na váš postoj k nim nezabudnú nikdy.
5. Podporujte v deťoch rozvoj vedomia schopnosti
Deti potrebujú rastúce vedomie svojej schopnosti. Všetky deti majú prirodzenú túžbu robiť veci dobre. Rodičia ich môžu povzbudiť, keď niečo skúšajú robiť a pochváliť ich za to, čo urobili. Nanešťastie je niekoľko dôvodov, prečo dieťa tak ťažko dosiahne vedomie svojej schopnosti. Dospelí merajú schopnosť dieťaťa meradlami dospelých. Mali by viac brať do úvahy ich stupeň poznania a chápania. A kvalita sa ťažko dostaví bez tréningu. Dospelí pri zadaní nejakej úlohy by mali deťom poskytovať aj slobodu neurobiť to dobre. A ak sa im niečo nepodarí, dať im šancu úlohu zopakovať. Pochváľte ich za to, čo doteraz urobili a motivujte ich, aby dokončili to, čo im ešte zostáva. Deti odrádza aj to, keď sú nútené sa porovnávať s inými. Do toho ich tlačí život v súťaživej spoločnosti a v tej sa vždy nájde niekto taký, kto je lepší. Takto sa sebavedomie detí ľahko narúša. Podporovať vedomie vlastnej schopnosti u detí vyžaduje preto dlhodobé úsilie, veľa premýšľania a plánovania. Je potrebné im pomôcť, aby správne ohodnotili svoje sily, akceptovali svoje hranice bez toho, aby samy seba odcudzovali. Otec má jedinečnú príležitosť vytvárať doma pozitívne prostredie. Práve on dokáže najlepšie povzbudzovať silné stránky u detí, pochváliť, povzbudiť ich a vštepiť im zmysel pre ich nekonečnú hodnotu, cenu a dôstojnosť.
Vďaka spomínaným prístupom pomôžete deťom v dospelosti vytvárať stabilnejšie vzťahy, dodržiavať zásady a vytvárať si pevné priateľstvá. Budú mať tiež silu odolávať negatívnym tlakom a v konečnom dôsledku budú v živote aj úspešnejší.
Zdroj: Josh McDowell: Porozumenie s otcom // Foto: Deviantart
