Nevenujte sa deťom iba vtedy, keď majú problémy

Deti sa necítia dôležité, ak im venujeme pozornosť iba vtedy, keď sa ocitnú v ťažkej situácii. Ak si všímame iba zlé situácie a prehliadame dobré, môžu dospieť k záveru, že sú rodičom na ťarchu.

Keď sa rodičia rozprávajú so svojimi deťmi len vtedy, keď majú problémy, väčšinou ich vnímajú ako sudcov, ktorým na nich v podstate nezáleží. Necítia sa ako plnohodnotní členovia rodiny a tým sa obmedzuje schopnosť rodičov ich pozitívne ovplyvňovať. Do takejto situácie sa nechce dostať takmer žiadny rodič. Čo teda urobiť pre to, aby dieťa nemalo spomínaný pocit?

Prežívajte čas s každým svojím dieťaťom len tak, bez špeciálneho dôvodu

Takto najlepšie naznačíte dieťaťu, že vám na ňom veľmi záleží. Dôležité preňho je byť spolu s vami v jednej miestnosti aj keď sa mu priamo nevenujete. Dieťa vás možno nepožiada o to, aby ste s ním trávili čas a rozprávali sa, ale túži po oboch týchto veciach. Možno vám ani nepoďakuje, ale to nie je dôležité. Cieľom je, aby sa dieťa cítilo milované.

Hrajte sa spolu

Spoločná hra vyváži dni, keď ste museli dieťa pokarhať za nevhodné správanie. Vyhraďte si čas na hru napríklad v záhrade, v parku alebo doma. Pridajte sa k deťom, keď napríklad stavajú bunker. Poproste dieťa v puberte, aby vám ukázalo, čo sa mu páči v jeho obľúbenej počítačovej hre. Napríklad na Vianoce podarujte rodine novú spoločenskú hru a často sa ju hrávajte. Nezabudnite, že hry sú vynikajúcim nácvikom riešenia problémov, kreativity, inovácie, empatie a budovania charakteru.

Nezaujímajte sa len o to, čo dieťa robí, ale aj o to, čo si myslí a čo cíti

Ak sa detí pýtate iba na to, čo robili, nadobudnú dojem, že vás zaujíma len ich výkon. Bez toho, aby ste si to uvedomili, môžete na ne vytvárať tlak, že ich úlohou je podávať dobrý výkon, aby ste boli s nimi spokojní. Z toho vydedukujú, že iba vtedy budú dôležité. Keď sa budete pýtať na ich pocity, tak zistia, že sa zaujímate aj o ich srdiečko. Môžete sa ich napríklad opýtať: „Akým slovom by si opísal to, ako si sa dnes v škole cítil? Čo v tebe vyvolalo tento pocit? Ako si na tento pocit zareagoval?“ Zo začiatku to môže byť pre ne ťažké, ale neskôr si zvyknú. Hlavne chlapci často nemajú dostatočnú slovnú zásobu na to, aby vedeli rozprávať o svojich pocitoch, takže im treba pomôcť. Keď sa ich na pocity budete pýtať často, postupne sa naučia o nich hovoriť vám slobodne. Takto zistíte, že vám dôverujú. Keď sa detí spýtate, aký mali deň, tak ich zároveň povzbuďte, aby sa aj ony vás opýtali, aký ste mali deň. Necíťte sa dotknutí, ak im nenapadnú žiadne otázky, ale buďte im k dispozícii, keď nejaké prídu. Odpovedajte im priemerane veku. Využite túto príležitosť, aby ste hovorili o tom, ako ste zvládali zložité situácie, nepríjemných ľudí či svoje zlyhania. Keď budú počuť o vašich nedokonalostiach a zápasoch, ľahšie sa vám zdôveria so svojimi problémami.

Počúvajte sústredene, nenechajte sa rozptyľovať napríklad mobilom

Mnoho detí sa rado rozpráva napríklad v aute, pretože tam im nemáte kde utiecť. V inom prostredí by ste mohli niekde odísť, keby vás téma rozhovoru nezaujímala. V aute nemôžete mať očný kontakt. Je to dobré vtedy, keď nevidia váš sklamaný výraz tváre. A tak môžete ísť s dieťaťom len tak niekde na výlet autom a cestu využite na sústredený rozhovor. Vypnite si aj mobil, aby vás skutočne nič nerozptyľovalo. Keby ste začali telefonovať, naznačili by ste dieťaťu, že osoba, s ktorou telefonujete, je pre vás dôležitejšia ako vaše dieťa. Veľmi účinné sú aj rozhovory v tme. Tma pôsobí upokojujúco. Tieto rozhovory môžete uskutočňovať, keď dieťa ukladáte na spánok. Keď sú deti staršie, pred spaním sa môžete zastaviť v ich izbe. Deti sa v noci rozprávajú rady. Využite túto príležitosť. A pýtajte sa detí aj na ich názor. Tým im dáte najavo, že sa zaujímate o to, čo si myslia. Vtedy majú pocit, že ich myšlienky majú hodnotu.

Odpovedajte úprimne a pozitívne

Často dospelí odpovedajú deťom vetou: „To nie je podstatné!“  Hovoria to z viacerých dôvodov. Možno na otázku nevedia odpovedať, možno nechcú odpovedať v prítomnosti iných ľudí, niekedy nevedia, čo povedať. Lepšie je v tejto situácii povedať: „Výborná otázka! Odpoviem ti na ňu neskôr, keď budeme mať na seba viac času alebo budeme úplne sami.“ Takto odpoveď vyznieva pozitívne a úprimne. Odpovedajte na otázky detí čo najúprimnejšie aj keby ste museli priznať, že nepoznáte odpoveď.

Niekedy stačí naozaj málo na to, aby dieťa nadobudlo pocit, že je milované, vnímané a akceptované také, aké je. S takýmto pocitom sa mu nielen ľahšie žije, ale vytvára si aj pozitívnejší vzťah k rodine a k rodičom.