Hnev má z hľadiska psychológie vo vývine dieťaťa svoje opodstatnenie. Psychologička Katarína Ontková upozorňuje hlavne na to, že hnev je prirodzená súčasť života detí, lebo ak je prejavovaný v zdravej miere, pomáha v procese osamostatňovania.
Dieťa musí žiť v dobrých podmienkach
Všetky deti majú určité psychologické potreby. Ak sa chceme vyhnúť ich problémovému správaniu, je potrebné si uvedomiť, do akej miery sú ich potreby naplnené. Dieťa musí vyrastať v určitých podmienkach, ktoré sú nevyhnutné pre jeho dobrý život. Psychologička Katarína Ontková vo svojej prednáške na Konferencii pre (ne)obyčajných rodičov uviedla, že sú to napríklad tieto podmienky:
Fyziologické potreby
Jedlo, spánok, vzduch, strecha nad hlavou.
Potreba jasnej predstavy vlastného sveta
Dieťa potrebuje mať akúsi mapu svojho osobného sveta, ktorá je čitateľná a stabilná. Potrebuje cítiť, že sú okolo neho určité osoby, ktoré mu budú nablízku, že určité udalosti sa pravidelne opakujú a že v jeho svete platia pravidlá, podľa ktorých sa vie orientovať.
Zvedavá túžba spoznávať svet
Dieťa túto svoju túžbu realizuje najčastejšie pomocou hier.
Potreba sebaúčinnosti
Všetky deti chcú byť samostatné, chcú niečo dokázať a potrebujú vidieť, že sú rodičia spokojní. Každé dieťa sa chce všetko naučiť. Má to v sebe prirodzene dané.
Potreba cítiť sa súčasťou diania
Dieťa potrebuje niekam patriť, cítiť, že má pre druhých cenu, že je súčasťou celku.
Potreba stimulácie
Aby sa mohlo optimálne vyvíjať musí mať dostatok podnetov primeraných veku, ktoré mu to umožnia.
Potreba cítiť rodinné korene
Cez puto, ktoré sa u dieťaťa vytvára v raných obdobiach jeho života s matkou a s ďalšími blízkymi osobami, si nachádza vzťah ku všetkým ľuďom.
Potreba vzťahovej väzby
Dieťa má geneticky predurčené hľadať osobu, ku ktorej sa môže emocionálne privinúť. Túži po emocionálnom pute, ktoré spája ľudí v čase a v priestore. Táto citová väzba je veľmi dôležitá, pretože sa zistilo, že je to jeden z faktorov, ktorý vplýva na učenie žiakov. Ak napríklad nemá dieťa vyriešenú citovú väzbu s matkou, máva často horšie výsledky v škole. Je to spôsobené tým, že namiesto učenia premýšľa nad tým, čo si myslí mama, akú má mama náladu, čo povie na známku a podobne.
Potreba lásky
Bezvýhradné prijatie a pochopenie, že láska znamená starostlivosť a záujem o potreby dieťaťa.
Vnímanie všetkými zmyslami
Dieťa potrebuje vidieť, počuť, ochutnávať, ovoniavať, cítiť.
Keď rodičia dokážu uspokojovať potreby dieťaťa, pomáhajú mu budovať si dôveru k svetu. Túto dôveru rodičia dobre vybudujú vtedy, keď v prvom roku života na potrebu dieťaťa vysielajú pozitívne signály, to znamená, splnia mu vždy, v pravidelných intervaloch jeho požiadavky. Dieťa takto cíti, že jeho nepokoj vždy niekto uspokojí. Vďaka takémuto prístupu získava pocit, že svet je bezpečné miesto. Toto je základná požiadavka na to, aby z človeka vyrástol zdravý človek. Keď dieťa vydáva signál, ale jeho potreby sa nenapĺňajú, tak postupne tieto signály povypína a naučí sa, že svet nie je bezpečné miesto. Vzniká narušené vzťahové správanie. Dieťa s narušenou vzťahovou väzbou sa potom správa úplne ináč ako deti, ktoré vyrastali v priaznivom prostredí.
Čo spôsobuje hnev dieťaťa a nerešpektovanie rodičov?
Podľa Kataríny Ontkovej existuje niekoľko príčin, prečo hnev vzniká. Najčastejšie sú to tieto:
Hnev ako súčasť separácie
Takýto hnev je prirodzený a je súčasťou osamostatňovania sa dieťaťa. Rodič by mal tento hnev vnímať ako niečo prirodzené a mal by dieťa v ňom podporovať.
Hnev vyplývajúci z potreby istoty a bezpečia
V súčasnosti existuje veľa detí, ktoré nemajú pevne stanovené hranice. Tieto deti žiadajú od rodičov väčšiu dôslednosť a pravidlá. V takomto prípade musia byť rodičia maximálne jednotní a keď niečo povedia, tak to musí naozaj platiť.
Hnev spôsobený emočným preťažením
Dieťa sa môže hnevať aj vtedy, keď cíti silný stres. Týka sa to hlavne hypersenzitívnych detí, ktoré na všetky zvuky, svetlá a ďalšie podnety reagujú veľmi citlivo. Takýmto deťom sa dá pomôcť špeciálnymi hrami, ktoré znižujú emočné preťaženie.
Hnev spôsobený poruchou vzťahovej väzby
Tento hnev je spôsobený hlavne tým, že dieťa sa nevyzná vo svojich emóciách a tiež nechápe emócie iných ľudí. Takéto deti, ale i dospelí ľudia potrebujú psychoterapiu.
Od prenatálneho vývinu až po pubertu na dieťa vplýva množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho dozrievanie. Či tento proces bude optimálny, to všetko záleží od podmienok, v ktorých dieťa vyrastá. Pozrime sa na najčastejšie sa vyskytujúce faktory, ktoré ovplyvňujú nielen detský hnev, ale aj celkový postoj ku životu a k svetu.
Prenatálny vývin
Už v maternici dieťa komunikuje s matkou, a to pomocou krvi a hormónov. Ono veľmi dobre cíti, či ho mama chce alebo nechce. Zistilo sa, že ak matka uvažovala o potrate, môže to mať v budúcnosti vplyv na poruchy učenia. Na dieťa vplýva aj to, aký postoj k tehotenstvu má širšiu i užšia rodina. Čím lepšie a radostnejšie je dieťa prijímané, tým lepšie vyhliadky na budúcnosť má. Ak dieťa cíti, že je nevítané, tak sa prejavuje aj ako náročné bábätko. Viac plače, potrebuje byť častejšie na rukách, a to hlavne preto, aby sa uistilo, že ho okolie prijíma.
Nechať alebo nenechať dieťa vyplakať?
Jedna z otázok, ktorá rodičov trápi, je, či nechať dojča vyplakať alebo nie. Katarína Ontková vo svojej prednáške hovorí: „Keď sa nepodarí dojča upokojiť, prechádza až do stavu paniky. Môže sa dostať až do stavu, že jeho mozog úplne vypne vnímanie pocitov úzkosti, strachu, bolesti, navonok je dieťa akoby mŕtve, ale vo vnútri prežíva hlboké rozrušenie.“ Postupne dieťa prestáva vydávať signál, lebo sa naučí, že pomoc aj tak nepríde. V dospelosti sa tento nepochopený a neuchopený smútok ukladá ako bezdôvodná bolesť. Deti, ktoré majú takúto psychickú depriváciu, potom vo svete fungujú tak, že si zoberú to, čo im vyhovuje, ale nie sú ochotné dávať. Potrebujú len nejako prežiť.
V ôsmom mesiaci dieťa prežíva separačnú úzkosť
V tomto období sa dieťa naučilo odlišovať známych a cudzích ľudí, a preto sa u neho začína objavovať strach z odlúčenia od matky a strach z cudzích ľudí. Toto je veľmi dôležitá zručnosť a ak sa dieťa v ôsmom mesiaci nebojí cudzích ľudí, má poruchu vzťahovej väzby. Dieťa sa totiž musí naučiť, že pri kom v bezpeční je a pri kom nie je.
Stačí byť dosť dobrá mama
Nemusíte byť za všetkých okolností super mamy. Katarína Ontková hovorí: „Stačí byť dosť dobrou mamou, ktorá v prevažnej väčšine situácií uspokojí potreby dieťaťa. To znamená, že napríklad v 80 a ž v 90 percentách na dieťa zareaguje. Toto stačí, aby sa z dieťaťa vyvinula zdravá osobnosť.“
Dieťa vo veku 2 – 3 rokov
V tomto období sa dieťa rozhoduje, či bude na mame závislé alebo či bude autonómne. Učí sa tiež regulovať vyprázdňovanie a má z toho zážitok. Baví ho to preto, lebo je to vec, o ktorej rozhoduje ono a nie mama. Ak má s týmto problém, je to signál, že má emočné problémy. V období 2 – 3 rokov sa už dokáže na chvíľu odpútať od mamy, ale ešte stále sleduje jej výraz tváre a podľa toho cíti, či je v bezpečí alebo nie. Môže sa však stať, že keď zažije silný stres, môže sa vrátiť pocitovo do 1 roku a začne sa tak správať. Možno bude chcieť, aby ste ho hojdali na rukách, začne si opäť cmúľať prst. Psychologička radí, že dieťaťu je potrebné vyhovieť a nie mu hovoriť, že je už veľké a že také veci sa nerobia. Ak chcete, aby sa posunulo ďalej, musíte mu to dopriať.
V tomto období dieťa mamu ešte bytostne potrebuje, pretože všetko skúma a mama je jeho istota, že všetko funguje dobre. Aj keď sa na chvíľu vzdiali, vždy sa vráti. V tomto období sa vytvára aj detské ego. „Vo veku 2-3 rokov sa dieťa potrebuje na dospelých aj hnevať, pretože sa takto učí od rodičov oddeľovať. Ak to neurobí do troch rokov, neskôr má problémy nadväzovať sociálne väzby. Do dospelosti môže byť napríklad pripútané ku mame.“ Keď sa dieťa hnevá, nehneváme sa na neho ako osobu, neodmietame ho, ale len opíšeme jeho emóciu a vďaka tomu dostáva informáciu, že hnev je v poriadku a učí sa mu takto rozumieť. Môžete mu povedať: „ Vidím, že sa hneváš. Nepáči sa ti, čo teraz od teba chcem.“ Katarína Ontková tiež upozorňuje rodičov, že všetky traumy, ktoré sa udejú v rodine do troch rokov, majú na dieťa výraznejší vplyv, ako tie, ktoré sa udejú po troch rokoch. Staršie dieťa má k dispozícii už viac obranných mechanizmov ako dieťa do troch rokov.
Keď má dieťa 3 roky
V tomto období by dieťa malo mať už pocit, že sa môže od mamy vzdialiť aj na dlhšiu dobu. Môže to urobiť preto, lebo si je isté, že ho mama má rada, nemusí sa už stále na ňu pozerať a môže sa venovať aj kamarátom. Trojročné dieťa dokáže už regulovať aj svoje potreby. Nepotrebuje už ihneď jesť a spať. Dokáže chvíľu počkať. Ak je dieťa dostatočne zrelé, dokáže už vnímať aj potreby druhých. Vie sa napríklad už prispôsobiť aj mame. Vždy je lepšie, keď trojročné deti vystrájajú, pretože v opačnom prípade môžu mať veľké problémy v puberte. Trojročné dieťa vie povedať a vnímať slovo JA.
4 – 6 ročné dieťa
V tomto období sa dieťa učí vnímať vzťah otca a mamy. Keď vidí, že ich vzťah je dobrý, tak si povie, že ich občas nechá spolu a že ono si začne riešiť aj svoje veci. Tiež sa dá povedať, že do vzťahu vpúšťa už aj otca, teda vzťah netvorí len dieťa a mama, ale môže k nim pristúpiť aj otec. Štvorročné dieťa už vie, či je dievča alebo chlapec. Stotožňuje sa s rodičom rovnakého pohlavia a rodič opačného pohlavia je vzor budúceho partnera. Ak v tomto období dieťa žije s mamou a s otcom, vytvorí sa u neho zdravá schéma partnerských vzťahov. V tomto období by mali viac do výchovy zasahovať otcovia. Mali by sa s deťmi blázniť, naháňať, šalieť, biť. Takto otec učí dieťa odvahe. Ak sa dieťa zdravo prosociálne vyvíja, tak vie, že iný človek nemusí mať vždy tú istú potrebu ako ono. Čiže prejavujú sa už známky empatie. S takýmto dieťaťom sa už dajú robiť dohody. V tomto veku sa dieťa môže ešte báť.
Obdobie mladšieho školského veku
Dieťa v tomto období premýšľa, či zostane stále len súčasťou rodiny alebo sa postupne zaradí medzi rovesníkov a bude s nimi skúšať rôzne veci. Je dobré, keď sú v tomto veku kamaráti pre neho dôležití. Dieťa potrebuje mamu hlavne vtedy, keď je v záťaži. Ak vidíte, že má dieťa problém, je potrebné s ním veľa komunikovať a zistiť, čo sa vlastne deje. Deti majú v tomto období veľa energie, a preto je dobré, keď veľa športujú. Začína sa vyvíjať aj schopnosť sebareflexie. Dieťa vie povedať, aké má pocity a čo prežíva. Keď spolu vediete dialóg, je dobré v otázkach využívať zámeno PREČO.
Puberta
Dieťa sa v tomto období rozhoduje, aké vlastne bude. Pracuje s týmito pocitmi: „ Budem nadväzovať blízke vzťahy a budem vedieť, kto som alebo nebudem nadväzovať blízke vzťahy a nebudem vedieť kto som.“ Hormonálne zmeny oslabujú schopnosť regulácie. Nespracované veci z minulosti sa dostávajú do prežívania. Puberta otvára nedokončené vývinové veci. Aj v tomto období je hnev pomocníkom v procese oddeľovania sa od rodičov. Ak je vytvorená dobrá vzťahová väzba, tak sa dieťa rodičom vždy zdôverí. Nerozpráva o maličkostiach, ale väčšinou o vážnych veciach. Tie deti, ktoré sa uzatvárajú, vyhľadávajú len partie a utiekajú sa k závislostiam, tak tam je nezvládnutá vzťahová väzba. Najnebezpečnejšie na tomto období je tendencia správať sa rizikovo. Impulzy sú veľmi silné a puberťáci dokážu reagovať veľmi skratkovito. V tomto období hrozí aj nebezpečenstvo samovrážd. Ak má dieťa takéto tenedenciu, problém je potrebné riešiť s pedopsychiatrom.
Adolescenti
Toto je obdobie nadväzovania prvých partnerských vzťahov. Keď adolescent vie nadviazať vzťah, tak už vie, kto je. Dokáže rešpektovať vlastné hranice i hranice partnera.
