VLADIMÍR BURJAN, riaditeľ firmy EXAM a šéfredaktor časopisu Dobrá škola sa už dlhé roky venuje problematike školstva. Na konferencii AKÝ OTEC, TAKÝ SYN sa vo svojej prednáške zamýšľal nad tým, prečo potrebujeme v školstve viac mužov.
Všetci vieme, že na Slovensku učí veľmi málo mužov. Na 1. stupni ZŠ je to len 10 percent mužov, na 2. stupni ZŠ 24 percent, na gymnáziách 26 percent a na stredných odborných školách učí 29 percent mužov. Percentá hovoria jasnou rečou a naznačujú, že naše školstvo je prefeminizované. Keď sa pozrieme na percentá v rámci OECD, tak vidíme, že vo svete je situácia lepšia. V rámci OECD na 1. stupni učí 17 percent mužov, na 2. stupni 31 percent, na gymnáziách 37 percent a na stredných odborných školách učí až45 percent mužov.
Aký vplyv má na žiakov nedostatok mužov v školstve?
1. Keď sa žiaci nestretávajú v triedach s mužmi, nemôžu sa naučiť, ako s nimi komunikovať a nemajú šancu preniknúť do ich myslenia, hodnôt a postojov. A takto nedochádza k reálnej príprave na život. Tým, že sú žiaci naučení komunikovať len so ženami, nedostávajú prípravu na život v reálnom svete, ktorý tvoria muži aj ženy. Vnímajú len ženský pohľad na svet a ženskú hierarchiu hodnôt.
2. Žiaci nemajú dostatok mužských vzorov. Ešte väčší problém je to vtedy, keď sú žiaci z rozvedených rodín a venujú sa im hlavne matky. Nie vždy striedavá starostlivosť funguje bez problémov. Takéto deti sú vystavené len ženskému videniu sveta a toto je zlý model výchovy.
3. Vladimír Burjan si tiež myslí, že nedostatok študentov na technických odboroch je spôsobený i tým, že ženy učiteľky nevedia až tak nadchnúť mladých ľudí v tomto smere. Učiteľky sú síce výborné odborníčky, ale obrovské nadšenie pre techniku majú v sebe predovšetkým muži. Učitelia na hodiny fyziky vnášajú iné emócie ako učiteľky.
4. Vladimír Burjan na základe mnohých výskumov, ktoré uskutočňuje vo svojej firme, zistil, že školský systém nahráva dievčatám. Okrem iného sa ukazuje tiež, že mnohí chlapci majú síce lepšie vedomosti, ale horšie známky, ako majú dievčatá. Zisťoval to napríklad pri testovaní KOMPARO, kde sa porovnáva známka z testu a známka na vysvedčení. Mnohí chlapci, ktorí mali horšiu známku na vysvedčení, napísali test oveľa lepšie, a tak známka na vysvedčení vôbec nezodpovedala počtu získaných bodov v teste. K tomuto Vladimír Burjan hovorí: „Ženy sú podvedome spokojnejšie s tým, čo vidia u dievčat, než s tým, čo vidia u chlapcov, a tak dievčatám podvedome dávajú lepšie známky.“ Niekedy je to spôsobené aj tým, že sa dievčatá lepšie ústne vyjadrujú, vedia tvoriť krajšie vety, majú bohatšiu slovnú zásobu, a tak mnohé učiteľky si myslia, že učivo vedia dievčatá lepšie ako chlapci. Chlapci väčšinou nevedia používať také štylisticky premyslené vety ako dievčatá. Škola je však verbálne nastavená a chlapci sa v takomto prostredí akoby strácajú.Toto všetko potom vytvára dojem, akoby naše školy boli vybudované hlavne pre dievčatá. „Chlapci nie sú stavaní na to, aby sa vo veľkej miere verbálne vyjadrovali. Pre mnohých z nich by bolo oveľa lepšie, keby mohli urobiť niečo manuálne,“ upozorňuje Vladimír Burjan.
5. V škole platí množstvo pravidiel. Dievčatá sú lepšie prispôsobené na to, aby dokázali robiť aj to, čo ich nebaví a dokážu dodržiavať aj to, s čím nesúhlasia. Chlapci majú s týmto obrovský problém. Často sa proti tomu búria, sú v odpore, rebelujú a učiteľky to vnímajú ako nedisciplinovanosť. Mužská psychika reaguje na podmienky nastavené v škole oveľa horšie ako ženská psychika.
6. V školách je často málo možností na pohyb. Dievčatá aj túto skutočnosť zvládajú lepšie ako chlapci. Chlapci majú často problém s disciplínou preto, lebo nemôžu behať, skákať...Pre nich je však veľmi neprirodzené len sedieť.
Prečo na Slovensku učí málo mužov?
1. Ako prvý a základný dôvod sa uvádza nedostatok peňazí v školstve. Vladimír Burjan vo svojej prednáške uviedol, že už dlhé roky je učiteľstvo veľmi zle platené. Naša spoločnosť postavenie muža v rodine vníma konzervatívne a stále ho považuje za živiteľa rodiny. Muži tiež sami seba tak vnímajú, a to je jeden z hlavných dôvodov, prečo nechcú pracovať v školstve. Nie je to však jediná príčina.
2. Druhou príčinou, prečo muži nechcú učiť, je aj to, že v spoločnosti sa výchova detí vníma ako ženská záležitosť. „Toto je veľmi silný faktor. Viacerí muži učitelia priznávajú, že sa v spoločnosti stretávajú s názorom, že im je vyčítané, že či si nevedeli nájsť lepšie zamestnanie ako učenie. Celkove vo svete v konzervatívnych patriarchálnych kultúrach je muž učiteľ vnímaný ako niečo smiešne,“ uvádza Vladimír Burjan. Keď povolanie učiteľa spoločnosť takto vníma, tak to mnohých mužov odrádza od učenia.
3. Niektorí muži zase nechcú učiť preto, lebo učenie sa im javí ako málo adrenalínové zamesntanie.
4. Učiteľská profesia neponúka priestor na kariérny rast. Muži sú súťaživí a mnohým práve preto nevyhovuje učenie.
5. Mužov od učenia odrádza aj množstvo byrokracie. Ženy si skôr povedia, že vyplnia aj nezmyselné tabuľky. Mužov to skutočne nabaví.
6. Mnohých mužov zase odrádza od učenia predstava, že budú musieť byť v ženskom kolektíve.
Nie sú to podľa V. Burjana len čisto finančné dôvody, ktoré odrádzajú mužov od učenia. Tých dôvdodov je oveľa viac.
Ako by sme mohli dostať viac mužov do škôl?
Vladimír Burjan odporúča:
- zvýšiť mzdy učiteľom,
- zmeniť podmienky v školách tak, že učitelia budú mať viac autonómie a menej byrokracie,
- zabezpečiť kariérny postup,
- čo najčastejšie by mali byť v médiách prezentované učiteľské osobnosti ako vzory, aby muži videli, že učiteľstvo je zaujímavá profesia a že existujú úspešní a šťastní muži aj v školstve.
