Napriek tomu, že niektoré deti mali v živote vysokú podporu rodičov, výborne v škole prospievali, dostávalo sa im mnoho chvály, v dospelosti zisťujú, že sa panicky boja neúspechu - v práci, športe, partnerskom živote. Ich sebavedomie je zrazu preč.
Slovo sebavedomie má latinské korene a v preklade znamená „s dôverou“ alebo „s vierou“. Sebavedomé dieťa sa prejavuje tým, že verí, teda má dôveru v seba samého a svoje schopnosti. Viera vo svoje schopnosti sa u dieťaťa vyvíja časom a taktiež vplyvom jeho rodičov. Mnoho odborníkov tvrdí, že to, ako a či sa bude sebavedomie u dieťaťa budovať v zdravej podobe, formujú a ovplyvňujú hlavne rodičia.
Mnoho mladých ľudí však aj napriek tomu, že im rodičia budovali sebavedomie, práve v čase dospievania strácajú dôveru v seba samých a nemajú odvahu skúšať veci, ktoré si veľmi prajú v živote urobiť. Na jednej strane cítia silu niečo uskutočniť a na druhej strane je tam strach, ktorý ich v tom brzdí. V rámci výskumov vo viacerých krajinách bolo zistené, že mladým ľuďom chýba hlavne dôvera a majú tiež strach z komunikácie. Je to zvláštne, pretože v súčasnosti rodičia dokážu svoje deti veľmi dobre motivovať a formovať im sebavedomie. Vedia ich primerane oceňovať a majú pocit, že im veľmi dobre budujú dôveru vo vlastné sily.
Prečo to potom nefunguje?
Je to preto, lebo existuje viac druhov dôvery. Boyd Varty vo svojej knihe Cathedral of the Wild naznačuje, že ľudia majú rôzne druhy dôvery a vidno to veľmi dobre aj na študentoch. Boyd bol vychovaný v Afrike rodičmi, ktorí sa starali o prírodnú rezerváciu pre voľne žijúce zvieratá. Prezradil, že jeho rodičia sa vždy starali o svoje deti, ale nikdy ich vo všetkom neusmerňovali. Boli presvedčení, že dobré rozhodovacie schopnosti sa formujú hlavne vtedy, keď má dieťa aj dostatok slobody. Vo svojej knihe uvádza, že existujú dva druhy sebadôvery:
1. Sebavedomie vybudované bez negatívnych skúseností
Tento druh dôvery bol nadobudnutý na základe toho, že dieťa takmer nikdy nepocítilo vo svojom živote nič negatívne.
2. Sebavedomie, ktoré vzniklo na základe prekonávania prekážok
Tento druh dôvery vznikol na základe toho, že dieťa sa občas ocitlo aj v situáciách, v ktorých sa niečo nevydarilo, ale dieťa mohlo byť vynaliezavé a mohlo si svoje problémy samostatne vyriešiť. Boyd vo svojej knihe píše: „Moji rodičia sa nikdy nesprávali tak, aby nás ohrozili. Boli by nás bránili pred všetkým, čo by nám veľmi ublížilo. Ale nikdy nás neukrývali pred nepriaznivými situáciami. Ak by nás boli pred všetkým nepríjemným chránili, nepodarilo by sa im nás pripraviť na reálny život.“
Budovanie falošného sebavedomia
Cieľom každého rodiča, učiteľa a trénera je vybudovať u mladých ľudí zdravé sebavedomie. Ale často sa to nepodarí. Pravdepodbne je to spôsobené tým, že u mladých ľudí budujeme nesprávnu dôveru v seba. Podľa Boyda takéto falošné sebavedomie vzniká vtedy, keď:
- dieťa len sleduje osudy iných, ale ono samo sa o nič nepokúša,
- keď dieťa počúva o sebe, že je úžasné aj vtedy, keď svoju prácu nedokončí alebo ju urobí podpriemerne,
- keď vždy dostáva peniaze na všetko bez toho, aby si ono samo nemuselo zarábať alebo nejakým spôsobom zaslúžiť.
Často sa nielen doma, ale aj v škole dejú podobné veci. Učitelia dovoľujú žiakom nedokončiť úlohy, prijímajú ich vymyslené ospravedlnenia, ktorými kryjú svoju lenivosť, prehliadajú nenapísané domáce úlohy. Takýmto prístupom ich neučíme zodpovednosti. Aj takéto postoje v mladých ľuďoch vzbudzujú falošný pocit sebadôvery. Naše zachraňovanie vo chvíľach, ktoré by im mali poslúžiť ako dobré životné lekcie, zatvárame oči. To im len škodí, pretože keď vstúpia do reálneho života, zamestnávatelia ich už nebudú chrániť pred ničím. Keď nastúpia do práce, často zisťujú, že nevedia to, čo by naozaj mali vedieť, výhovorky neplatia na každého a začínajú sa podceňovať. A tak sebavedomie vytvorené len na slovách a určitých pocitoch prestáva fungovať. Takéto sebavedomie je veľmi krehké a zrúti sa ako domček z karát.
Správne sebavedomie
Správne sebavedomie je skutočné, ostáva v nás po celý život, je pevné a postavené na reálnych základoch.
Takéto sebavedomie u detí môžete vybudovať napríklad kladením zodpovednosti za určité domáce práce. Vyvodzovaním prirodzených dôsledkov a trestov, ak si dieťa neplní svoje povinnosti doma či v škole. Dieťa sa musí naučiť, že ľudia od neho budú vyžadovať plnenie vecí a zodpovednosť za ne.
V škole to môže byť tým, že im učitelia dovolia robiť nové, často aj odvážne projekty, medzinárodné súťaže. Takto sa učia prekonávať prekážky, spoznávajú svoje skutočné možnosti a aj keď neuspejú, veľa sa o sebe i svete naučia. Vyskúšajú si svoje možnosti, nahliadnu aj za svoje hranice. Niekedy sú učitelia prekvapení, keď zistia, čo všetko ich žiaci dokážu urobiť. Vďaka tomu, že im doprajete samostatnosť a šancu skúšať nové veci, formujete u nich zodpovednosť. Z takýchto detí sa postupne stávajú spokojní sebavedomí dospelí, ktorí stoja nohami pevne na zemi.
