V čom spočíva zákon zrkadlenia?

Svet je naším zrkadlom a ľudia okolo nás fungujú ako naše zrkadlá. To je zákon zrkadlenia, ktorí by ste mali poznať, aby ste žili harmonický život.

Zákon zrkadlenia spočíva v uvedomení a prijatí sktutočnosti, že všetky negatívne skúsenosti nám pomáhajú uvedomiť si vlastnú realitu. Každého koho stretneme, nás takmer vždy naučí niečo o nás samotných. Napríklad mnoho ľudí potláča v sebe zlosť a hnev na vonkajšie okolnosti a keď stretnú určitý typ človeka, tak explodujú ako sopka. Zákon zrkadlenia nám napovedá, že slová a správanie druhých sú vždy projekciou toho, čo my sami vyžarujeme. To, čo vidíme v druhých, je takmer vždy odraz nás samotných v tom človeku. Často to býva práve odraz nášho boľavého miesta. Nedokážeme ovládnuť správanie druhých. Jediné čo môžeme urobiť, je uvedomovať si a prevziať zodpovednosť nad našou  energiou a myšlienkami.

Hovorí sa, že ľudia v našom  najbližšom okolí nám vždy zrkadlia to, na čom potrebujeme najviac pracovať. Zákon zrkadlenia nehovorí len o tom, že sa v našom živote opakovane vyskytujú isté typy ľudí a udalostí, ale aj o tom, že v tých udalostiach a ľuďoch sa do istej miery odráža to, kým vlastne sme, v čom sa potrebujeme zlepšiť a v čom sme zase dobrí.

Zákon zrkadlenia zaznamenáva hlavne nerovnováhu

Nerovnováhu zaznamená zákon zrkadlenia okamžite a s okamžitou platnosťou posiela do cesty obrazy, ktoré nás majú upozorniť na nevhodný stav. Ľudia sú  totiž predurčení žiť v rovnováhe, preto je potrebné, aby sme boli schopní okamžite stav disharmónie rozpoznať. Zrkadlenie nie je trest a nemusíme trpieť. Nie je to nutné. Zmeniť nemôžeme okolie. Jediné, čo môžeme zmeniť, sú naše vlastné myšlienky (programy). Zákon zrkadlenia zároveň vysvetľuje, že to, čo sa nám deje je odrazom nás samotných. Všetko, čo sa deje, je spätnou väzbou na naše skutky. Určite ste si všimli, ako sa niektoré situácie neustále opakujú, stretávate podobných ľudí, stávajú sa vám podobné udalosti či iné podivné náhody.

Svet sa nestavia proti nám,  keď sa necítime šťastne, ale odpovedá na naše skutky a to, čo sa nám deje, je reakciou. Svet nie je taký, aký ho vidíme, ale taký, aký si ho tvoríme. To, čo sa nám páči na iných ľuďoch, máme radi aj sami na sebe. To, čo na iných nenávidíme, je veľakrát niečo, čo sami máme, no často si to neuvedomujeme a nepripúšťame.

Vzťahy sú najlepšie zrkadlá

Vzťahy sú naším najlepším zrkadlom. Ukážu nám naše rany, bloky, naučené vzorce z detstva alebo minulých vzťahov, pripomenú nespracované emócie, presvedčenia a povedomie o svojej hodnote. Ide len o to, do akej miery sme schopní a ochotní sa otvoriť, byť voči nim vnímaví, dovoliť si byť zraniteľní Všetky vzťahy nás vedú k hlbšiemu poznaniu a k vnútornej múdrosti.

Kapacita našej mysle je do značnej miery obmedzená

Znie to zvláštne, no podporujú to aj  vedecké zistenia, ktoré tvrdia, že nie sme schopní empatie, kým nevidíme v tom druhom človeku niečo, čo je aspoň trochu podobné nám. Kapacita našej mysle je totiž do značnej miery obmedzená a väčšina procesov sa deje podvedome. Aby sa niečo dostalo do nášho vedomia, je nevyhnutná spolupráca všetkých našich zmyslov a mozgu. Práve preto je ľahšie báť sa, ako byť vďačný, mozog totiž informácie selektuje tak, aby nám umožnil vyhnúť sa prípadným hrozbám.

Našťastie, toto všetko môžeme využiť vo svoj prospech. To, čo sa nám deje, je totiž odrazom toho, kým sme. Ak chcete vedieť, ako sa vám darí, obzrite sa okolo seba a všímajte si opakujúce sa vzorce. Jediná udalosť toho veľa nevyzradí, ak sa však vzorce opakujú, o niečom to už predsa len vypovedá. Ak sa ocitáte vo vzťahoch, kde vám je neustále ubližované, znamená to, že v sebe nosíte niečo, čo sa potrebuje zahojiť. Je ľahké veriť, že svet je jednoducho nespravodlivý a my ho nemôžeme nijako ovplyvniť. Vzdávame sa tak totiž zodpovednosti, staviame sa do pozície obete a myslíme si, že ak niečo nie je naša vina, nie je to ani náš problém. Mnohí ľudia, ktorí sú presvedčení o svojej pozícii obete sa často sťažujú, nie však preto, že potrebujú sympatie, ale preto, lebo tajne dúfajú, že niekto problém vyrieši namiesto nich. Takto to však nefunguje.

Vnímajme zrkadlenie ako dar

Aj slávny psychiater Carl Gustav Jung raz povedal, že ak chceme zmeniť svoje dieťa, mali by sme sa najprv pozrieť do zrkladla a sami sa snažiť o zmenu k lepšiemu. Vedomie, že za dianie okolo nás sme sami zodpovední, by však pre nás nemalo byť príťažou, ale darom. Umožňuje nám totiž zapracovať na sebe a zmeniť to, čo je potrebné. Život je totiž len z 10 percent o tom, čo sa vám stalo, zvyšných 90 percent je o tom, ako ste reagovali.

Ako sa zmeniť vďaka zrkadleniu?

Ako zariadiť, aby sa život  zmenil smerom k pozitívnemu? Najvhodnejšie je vytýčiť si cieľ a stanoviť si, kde chceme byť napríklad o rok a následne to rozanalyzujme na drobné. Tiež je potrebné si stanoviť, čo musíme urobiť každý deň, týždeň a mesiac, aby sme želaný stav dosiahli. Nesmieme zabudnúť zamerať sa aj  na to, aby sme prebrali zodpovednosť a nespoliehali sa na to, že sa niečo jednoducho len stane. Podstatné je nezameriavať sa len na výkon a peniaze, ale hlavne na vzťahy. Ak chceme, aby sa začali meniť smerom k lepšiemu, musíme byť viac empatickí, vďační, súcitní, láskaví a musíme sa naučiť odpúšťať sebe a aj druhým. V momente, kedy zmeníme svoj postoj, zmení sa aj naše vyžarovanie a tým aj správanie ľudí okolo nás. Vzniknuté problémy vo vzťahoch sa začnú riešiť. Potrebné je začať konať. Nik iný ako my nemôžeme svoj vlastný život zmeniť. Tak, ako sme ho svojimi vedomými či podvedomými postojmi dostali do negatívnej podoby, presne takou istou silou vedomia to dokážeme zvrátiť. A stačí tak málo. Stačí iba chcieť. Všetko ostatné príde do života samo.

Odporúčaná literatúra:

Žanet Čekanová: Zrkadlenie vo vzťahoch

Pavel Hirax Baričák: Šlabikár šťastia (Návrat k sebe)1. časť