Dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výučbového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Dyslexia je vážnou biologicky podmienenou poruchou učenia a je najrozšírenejším postihnutím v európskych krajinách (okolo 4 – 12% žiakov ZŠ).
Slovo dyslexia je zložené z dvoch častí a pochádza z gréckeho „dys“ (porucha) a „lexis“ (slovo, reč, jazyk). Je to jedna z najznámejších porúch, s ktorou sa rodičia a učitelia v súvislosti s učením detí stretávajú. Je to znížená schopnosť správne čítať – napriek primeranej inteligencii, normálnemu sociokultúrnemu zázemiu a bežným vyučovacím metódam. Deti majú problém so správnym dekódovaním písaného textu. Prečítajú slovo inak, preskočia ho, čítajú veľmi pomaly, nie sú schopné pochopiť význam prečítaného. Čítanie dyslektického dieťaťa je obvykle pomalé, namáhavé a stresujúce, takže jeho pozornosť sa rýchlo vyčerpá. Pri čítaní sa často objavujú zámeny zrkadlových písmen (typická zámena písmena b s písmenom d), zámeny poradia písmen v slabikách a v slovách, častý je výskyt dvojitého čítania – dieťa si prečíta text najprv pre seba a až potom nahlas.
Existuje niekoľko spôsobov, ako žiakovi s dyslexiou môžeme pomôcť. Pozrime sa na niektoré z nich.
1 | Dovoľte žiakovi čítať s čítacím okienkom
Medzi základné zásady tejto metódy patria tieto:
- Veľkosť okienka musí zodpovedať veľkosti písma, nad písmenami a pod písmenami ostane asi milimetrový okraj.
- Okienko môže byť z nepriesvitného, ale aj z priesvitného materiálu (napr. farebná fólia), niektoré deti sú pri nepriesvitnom materiály nervózne z toho, že nevidia, aké dlhé je slovo, výber materiálu preto vždy súvisí s individuálnymi potrebami dieťaťa.
- Okienko, najmä spočiatku, nedávame do ruky dieťaťu, pohybuje s ním ten, kto s dieťaťom pracuje.
- Rýchlosť pohybu okienka prispôsobíme čitateľským možnostiam dieťaťa.
- Vedieme ho k tomu, aby čítalo pomaly, ale plynulo (rýchlosť sa dostaví postupne, najprv sa musí sústrediť na dekódovanie textu).
- Nevyžadujeme čítanie s prednesom ani klesnutie hlasu pri bodke a podobne. Sústreďujeme sa skôr na to, aby čítanie bolo pokojné až monotónne. Prednes sa postupne dostaví.
- Nepripúšťame tzv. dvojité čítanie – dieťa si nesmie jednotlivé hlásky hovoriť najprv v duchu a až potom nahlas spájať. Učíme ho, aby si spoluhlásku naťahovalo (niekedy až spievalo) a pridávalo k nej samohlásku, aby tak kľudne, pomaly a plynulo slabikovalo.
- Pri prechode na plynulé slabikovanie dbáme na to, aby slabiky „nevyrážalo“ a tak slová nesekalo, ale aby čítalo radšej pomaly, ale plynulo a pokojne až monotónne.
- Okienko posúvame (slabiku zakryjeme) tesne pred tým, ako dieťa čítanú slabiku vysloví, je to preto, aby sa zrakom opakovane nevracalo viackrát k tej istej slabike alebo písmenám. Dieťaťu je potrebné toto naše počínanie vysvetliť, aby sa nedomnievalo, že chceme od neho, aby čítalo rýchlejšie, je potrebné mu zdôrazňovať, že pri čítaní s okienkom sa musí čítať pomaly, pokojne a pokiaľ možno plynulo.
- Umožníme dieťaťu, aby si počas čítania oddýchlo. Necháme ho čítať vždy najviac 3-5 riadkov, potom 1-2 riadky prečítame my takým istým tempom, ako čítalo dieťa a dieťa sa k nám môže pridať alebo iba zrakom sleduje text, potom opäť číta samo príslušný počet
Viac o tejto metóde si môžete prečítať aj v knihe Cvičení pro děti se specifickými poruchami učení
2 | Čítacie ukazovátko
Ukazovátko môžete vyrobiť z pevnejšieho papiera či umelej hmoty. Ukazovátko slúži tiež ako pomôcka, používa sa však až keď dieťa už číta plynulejšie.
3 | Nácvik rozlišovania mäkkých a tvrdých slabík : di-dy, ti-ty, ni-ny, za pomoci molitanových a drevených kociek
Používame molitanové kocky, na ktorých sú napísané slabiky mäkké a drevené kocky, na ktorých sú napísané slabiky tvrdé. Slabiky môžete napísať fixkou, guličkovým perom a podobne. Pri tejto technike, podľa toho akú slabiku má žiak vysloviť, uchopí príslušnú kocku. Mäkká slabika - molitan, tvrdá slabika - drevená kocka. Pomáha sa tým jednak pri sluchovej diferenciácii a tiež sa precvičuje správna výslovnosť.
4 | Ako pomôcť dyslektikom objavovať písmená?
Môžete na to využiť niektoré z nasledujúcich metód.
- Modelovanie písmen, maľovanie, vytrhávanie z papiera, kreslenie do piesku.
- Práca s písmenami z polystyrénu, z drôtu, s písmenami vymodelovanými z plastelíny a podobne.
- Dokresľovanie neúplných či nedokončených tvarov písmen – zo začiatku chýba len malá časť, potom väčšia.
- Skladanie písmen napríklad z papierových častí.
- Využívanie písmenkového pexesa.
5 | Spájanie hlások a písmen do slabík
- Zvolíme si najpoužívanejšie samohlásku a, dieťa sa ju snaží spájať s rôznymi spoluhláskami, napríklad ra, na, la, pa...
- Využívame prácu s kockami s písmenami, modely písmen (papierové plastové, textilné), gorálky s písmenami, deti sa snažia vytvoriť slabiku a prečítať ju, neskôr aj naopak, napr. ma – am.
- Spájame slabiky s predmetom alebo obrázkom, napr. la – lastovička.
- Dieťa vysloví nahlas prvé písmeno, zároveň sa pri vyslovovaní pozrie aj na nasledujúce a to prilepí.
- Spájame písmená s pohybom, predpažíme jednu ruku a zároveň vyslovíme prvú hlásku v slabike, predpažíme druhú ruku a povieme druhú hlásku v slabike, vzápätí obe ruky spojíme a vyslovíme celú slabiku.
6 | Námety na prácu s textom
Pri týchto aktivitách je potrebné zamerať sa hlavne na to, aby žiak pochopil obsah textu.Učiteľ môže so žiakom pri práci s textom pracovať nasledujúcim spôsobom.
- vymysli koniec príbehu,
- nakresli obrázok, podľa obsahu čítaného textu,
- vymysli iný názov textu,
- podčiarkni najťažšie slová, poskladaj slová z písmen, slová napíš,
- učiteľ vyberie ťažké slová a následne s nimi so žiakom pracuje, napr. nástenka,
- vytvor slovo zo slabík, napr. sten – ka- ná,
- doplň chýbajúce písmená, napr. n_ste_ka,
- napíš písmená v správnom poradí, napr. a n s e k t á n,
- čítaj tak, ako keby si čítal tajomný príbeh,
- čítaj tak, ako keby si komentoval športový zápas,
- prekryjeme jedno slovo vo vete, dieťa vetu prečíta a podľa významu vyvodí chýbajúce slovo,
- pracujeme s textom, v ktorom sú niektoré slová vynechané, sú uvedené oddelene od textu, napr. vedľa neho, pod textom, dieťa si najprv prečíta uvedené slová, až potom číta text, do ktorého slová doplňuje,
- v texte sa uvádza niekoľko slov navyše, dieťa podľa významu určuje, ktoré slová do textu nepatria,
- na prúžkoch papiera sú rozpísané jednotlivé vety a dieťa má prúžky s vetami poukladať podľa deja do správneho poradia,
- využívajte kombinácie počúvania s vlastným čítaním, dieťa si časť textu vypočuje, potom porozpráva obsah, ďalšiu časť dočíta samo a porozpráva zvyšok deja,
- rozstrihajte stranu z časopisu a úlohou dieťaťa je poskladať ju do pôvodného celku,
- rozstrihajte článok z detského časopisu na vety, prípadne slová, úlohou žiaka je poskladať časti do pôvodného textu,
- nechajte žiaka rôznofarebne vyčiarkovať v starých časopisoch osobitne tvrdé spoluhlásky, mäkké spoluhlásky alebo jednotlivé písmená, ktoré si najviac mýli a zamieňa za iné,
- taktiež môže podčiarkovať v texte len tie slová, ktoré sa začínajú prípadne končia daným písmenom (v,d,b a podobne),
- na papierikoch rozdajte žiakom vety a ich úlohou je nájsť v knihe obrázok, ku ktorému sa veta vzťahuje,
- roztrihajte príbeh a úlohou žiaka je ho dať do časovej postupnosti,
- vložte do príbehu slová, ktoré tam nepatria a žiak ich má nájsť.
7 | Metóda obťahovania písmen
Táto metóda je vhodná pre ťažké prípady dyslexie, pretože zlepšuje zrakovú a sluchovú analýzu s použitím hmatu a pohybu. Dieťa podľa neho veľmi ťažké napísané slová obťahuje prstom a pritom vyslovuje každú hlásku. Keď pohybový obraz napísaného slova ovláda, precvičí slovo opäť, ale so zatvorenými očami. Až potom ho píše. Vhodné je zaviesť slovníček s naučenými slovami, u ktorých môže dyslektik postupne zostavovať vety. Vhodné je prepisovať ich na počítači a dieťa ich na druhý deň znovu číta.
8 | Metóda spolučítania
Táto metóda spočíva v hlasnom čítaní textu spolu so žiakom. Uvedené metódy patria k najznámejším a najpoužívanejším pri odstraňovaní ťažkostí v čítaní. Ich použitie je individuálne a nie je možné používať všetky metódy u každého dyslektika.
9 | Metóda striedavého čítania
Táto metóda je usporiadaným celkom cvičení, ktoré sú následne po sebe zaradené a usporiadané na základe ich obtiažností. Ide vždy o dva rovnaké texty, ktoré dostáva aj dieťa aj učiteľ. Učiteľ nahlas číta celý text. Dieťa, ktoré má rovnaký text pred sebou, nečíta, len podčiarkuje obtiažne slabiky. Až na základe takto prečítaného textu je možné prevádzať ďalšie postupy:
- učiteľ číta s dieťaťom striedavé slabiky slov (vždy začína zo začiatku učiteľ),
- učiteľ číta s dieťaťom striedavo výrazy (najskôr jednoslabičné potom
- viacslabičné),
- ďalej číta určité celky slov i vety.
10 | Metóda čítania výrazov vizuálne podobných
Žiak dostane určitý počet písmen a má z nich utvoriť slová. Potom, čo žiak vytvorí slová, učiteľ ich zapíše tlačeným písmom na papier a žiak ich opäť číta.
Ďalšie všeobecné odporúčania pre prácu s dyslektikmi
- Ak nechcete žiaka odradiť od čítania , nedávajte mu čítať dlhé texty.
- Ak pripravujete pre dieťa text na počítači, radšej využívajte písmo Arial než Times New Roman.
- Text rozdeľujte do viacerých častí.
- Deťom z tzv. ľavohemisférovou dyslexiou (tieto deti si často domýšľajú slová do textu), vyberajte knižky s menej výraznými obrázkami a jednofarebným textom, aby sa zbytočne nerozptyľovali.
- Pre deti s pravohemisférovou dyslexiou vyberajte kratší text rozdelený na odseky, ktorý je doplnený aj obrázkami.
- Dlhšie učivo je vhodné rozdeliť na niekoľko ucelených kratších častí, učiteľ by mal viesť výklad interaktívne, zapájať žiaka do výkladu, dávať mu otázky.
- Pri preverovaní vedomostí žiaka sa odporúča preferovať ústnu formu skúšania či testovú formu. Dlhé slohové práce či obšírne vypracovávanie odpovedí na otázky nie je vhodné.
- Títo žiaci si veľmi často zabúdajú zaznačiť domáce úlohy. Vhodné je žiakovi zriadiť zápisník, do ktorého mu učitelia značia domáce úlohy alebo dohliadnu na to, aby si ich žiak zapísal sám.
V texte je uvedených len niekoľko z množstva metód, ktoré sa dajú so žiakmi využívať pri čítaní. O ďalších metódach si môžete prečítať v odporúčanej literatúre.
Odporúčaná literatúra:
Jirásek - Matejček - Žlab: Poruchy čtení a psaní
Z. Matějček: Vývojové poruchy čtení
Z. Matějček: Dyslexie
JUCOVIČOVÁ, D., ŽÁČKOVÁ, H.: Reedukace specifických poruch učení u dětí
ZELINKOVÁ, O.: Poruchy učení: specifické vývojové poruchy čtení, psaní a dalších školních dovedností
Sindelarová, B.: Předchádzíme poruchám učení
Pokorná, V.: Teorie, diagnostika a náprava specifických poruch učení
