Neustále sa zväčšuje počet vedeckých štúdií, ktoré upozorňujú na dôsledky stravovania. Najčastejšie vedci skúmajú lepok, mlieko, potravinárske farbivá a fosfáty.
Podľa najnovších dôkazov môže zloženie stravy výrazne vplývať na aktivitu detí. Isabelle Filliozat vo svojej knihe Pořád jen provokuje uvádza najbežnejšie potraviny a zložky potravín, ktoré nepriaznivo vplývajú na deti.
Fosfáty sa nachádzajú v mnohých priemyselne spracovaných potravinách. Môžu to byť kypriace látky, difosfáty, trifosfáty a polyfosfáty. Keď sa robili pokusy s fosfátmi, tak pri ich vyradení z jedálneho lístka sa hyperaktivita zmiernila u chlapcov o 83 percent a u dievčat 87 percent.
Potraviny s nebezpečnými potravinárskymi prísadami (aditívami) – s vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek tiež nie sú vhodné pre deti. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch. Preto je dôležité naučiť sa sledovať zloženie jednotlivých potravín na obaloch výrobkov a obmedziť nákup potravín s prídavkom É-čiek.
Soľ zvyšuje tlak v tepnách. Medzi 7 – 10 rokom by dieťa nemalo zjesť viac než 5 gramov soli za deň. Väčšina výrobkov soľ obsahuje. Napríklad soľ je obsiahnutá aj v cereáliách. Keď napríklad ráno dieťa zje 100 gramov kukuričných lupienkov, ž má v sebe 30 percent denného príjmu soli. Jediný plátok šunky dodáva dieťaťu až 87 percent dennej dávky soli. Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Celkove znížte spotrebu cukru. Aj džúsy sú veľmi sladké a aj tie bez pridaného cukru. V sladkom pečive nahraďte biely cukor medom, agávovým sirupom alebo stéviou.
Mlieko obsahuje fosfáty, cukor, kaseiny a opioidy, ktoré sa viažu na opioidové receptory v mozgu. Odborníci tvrdia, že konzumácia mlieka sa tiež podiela na agresivite a nedostatku pozornosti. Najnevhodnejšie je hlavne odtučnené a prevarené mlieko, lebo v takomto mlieku je málo enzýmov, ktoré napomáhajú tráveniu. Takéto mlieko tiež neobsahuje tuky, ktoré spomaľujú vyplavovanie cukru do krvi.
Hrsť mandlí obsahuje viac vápnika než pohár mlieka. Isabelle Filliozat uvádza, že výsledky už vidno 24 hodín od vysadenia kravského mlieka. Autorka tiež upozorňuje rodičov na to, aby dávali pozor na sójové mlieko, ktoré obsahuje estrogény. Toto mlieko je nevhodné pre dievčatá v mladšom veku, pretože im môže urýchliť pubertu. Neodporúča sa ani pre chlapcov, lebo pitím tohto mlieka strácajú motiváciu.
Ak je črevo prípustné následkom bakteriálnej a enzýmovej nerovnováhy, lepkové bielkoviny môžu prechádzať stenou čreva a zároveň sa viazať na opioidové receptory v mozgu, čo často spôsobuje zmeny nálad k horšiemu. Napríklad nerovozitu, napätie, agresivitu. A preto je potrebné obmedziť príjem bielej múky, cestovín, pizze a podobne.
Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole. Dostatočná konzumácia bielkovín môže zlepšiť pozornosť a koncentráciu detí v škole, ich správanie a sociálne prejavy. Raňajky by mali tiež obsahovať komplexné gylycidy, ktoré napomáhajú syntéze transmitterov rovnováhy, celkovej pohody, pokoja. Ovplyvňujú tiež správne fungovanie serotonínu. Dieťa môže jesť na raňajky napríklad cereálne výrobky, vajcia, kúsok syra, kváskový chlieb a podobne.
(predovšetkým vitamíny skupiny B, vrátane vitamínu B6 – kyseliny listovej)
Tieto vitamíny sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek. Zdrojom vitamínu B6 sú celozrnné potraviny, strukoviny, orechy a olejnaté semienka.
Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí. Nájdete ich v rybom tuku, vo vlašských orechoch a v ľanových semienkach. Denná odporúčaná dávka je 1 - 3 g. Ryby by sa mali vyskytovať v jedálničku 1 - 2x týždenne.
Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát, orechy (vlašské orechy, arašidy a mandle), avokádo, olejnaté semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), mliečne výrobky a zemiaky pečené v šupke. Odporúča sa prijať 30 - 160 mg horčíka denne v závislosti od veku. Nedostatok horčíku spôsobuje kŕče, úzkosť, podráždenosť, únavu, nespavosť.
Potravinovými zdrojmi zinku sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka, zelené vňate. Maximálna denná dávka je 5 - 10 mg zinku podľa veku dieťaťa.
Ešte stále platí, že na to, aby sa dieťa správne vyvíjalo, potrebuje jesť aj dostatok ovocia a zeleniny, najlepšie v bio kvalite.
