Články: Pre študentov
O projekte

 

Mýty o prostredných deťoch, ktoré sa nezakladajú na pravde

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
O prostredných deťoch sa hovorí, že sú neúspešné, nepriebojné a že to majú v živote nastavené horšie, ako ich súrodenci. / Foto: Shutterstock

O prostredných deťoch sa hovorí, že sú neúspešné, nepriebojné a že to majú v živote nastavené horšie, ako ich súrodenci, ktorí sa narodili ako prví alebo poslední. Lenže sú tieto tvrdenia naozaj pravdivé?

 

Prostredné deti majú veľa spoločného s druhorodenými a  prostredné dieťa je tiež ovplyvňované najbližším starším súrodencom. Môže sa teda uňho objaviť čokoľvek, čo sa odvíja od staršieho súrodenca. Vo väčšine prípadov sa objavujú protikladné tendencie. Prostredné deti sú pod tlakom rôznych vplyvov z rôznych strán. Môžu byť samotári či spoločenskí, depresívni či bezstarostní, súperiví či tolerantní, rebeli či zmierovatelia, agresívni či pacifisti. Vyskytnúť sa môžu tiež pocity odstrčenosti a prebytočnosti, nakoľko sú prostredné deti neustále predbiehané mladšími či zatlačované staršími súrodencami. Preto je pre nich asi najviac dôležitý význam skupiny vrstovníkov, medzi ktorými sa cítia výnimoční.

 

Vedci hovoria o tom, že prostredným deťom sa nedostáva toľko pozornosti, koľko je venovanej najstarším a najmladším deťom, čo má za následok „syndróm prostredného dieťaťa." Aj Alfréd Adler, rakúsky psychoanalytik, priekopník modernej psychiatrie sa domnieval, že miesto človeka v rodine v poradí, v akom sa narodil, malo vždy silný vplyv na jeho charakter. Adler bol prostredné dieťa a večne súťažil so svojím najstarším bratom. Poradie narodenia má údajne aj vplyv nielen na charakter, ale aj na našu kariéru. Mnoho ľudí si ešte stále myslí, že najstaršie dieťa v rodine bude vždy vodcom, asistent rodiča a opatrnejší ako ostatné deti. Najmladší bude večným dieťaťom, veselý, dobromyselný. Prostredné deti sú podľa názoru mnohých ľudí trpiace, lebo majú  nedostatok lásky, hračiek či oblečenia. Tieto deti musia oveľa tvrdšie na sebe pracovať, aby uspeli vo svojej kariére. Majú aj väčšiu tendenciu stať sa rebelmi, a to preto, že boli nútené postarať sa o seba od útleho veku. A existuje aj množstvo ďalších mýtov, ktoré sa hovoria o prostredných deťoch. Pozrime sa na ne.

 

Prostredné deti to nikde nedotiahnu

Tento mýtus vychádza z toho, že rodičia sa najčastejšie venujú najstaršiemu potomkovi. Zakladajú si na jeho schopnostiach, výsledkoch, talentoch a najviac premýšľajú aj na jeho budúcnosťou. Mnohí psychológovia tvrdia, že kvôli tomu akosi zabúdajú na druhé dieťa v poradí, čo má za následok, že prostredné dieťa stráca ctižiadostivosť.

„Lenže nie vždy to prebieha práve takto, v skutočnosti totiž môže sloboda voľby vlastnej životnej cesty naopak vyústiť do úspešnej kariéry, ktorá je často vzdialená od predstáv rodičov či súrodencov,“ uvádza Catherine Salmonová, profesorka psychológie na kalifornskej University of Redlands a spoluautorka knihy The Secret Power of Middle.

Taktiež uvádza, že skutočnosť, že ste prostredným dieťaťom, vám môže pomôcť rozvíjať mediačné a iné schopnosti, ktoré ste v detstve uplatňovali pri riešení súrodeneckých sporov. V dospelosti títo ľudia často pracujú ako učitelia alebo v nejakej vedúcej funkcii.

 

Prostredné deti sú nevýrazné a nepriebojné

Mnoho ľudí si myslí, že prostredné deti sú nevýrazné a nepriebojné. Odborníci však tvrdia, že to nemusí byť vždy pravda. Nezáleží ani tak veľmi na tom, ktoré v poradí sa dieťa narodilo, ale skôr na tom, aká je jeho rodina a súrodenci. „Ak máte veľmi spoločenskú sestru alebo brata, bude pre vás pravdepodobne zložitejšie držať sa v úzadí. Určite si všimnú aj vás. Ale existuje ešte ďalšie množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú, ako sa budete cítiť v spoločnosti,“ tvrdí Catherine Salmonová. A tak i v prípade, že je starší súrodenec domáci typ, nemusíte byť takí istí. Veď to, akí sme, neovplyvňujú len súrodenci, ale aj priatelia a prostredie, v ktorom žijeme.

 

Prostredné deti sú chudiatka

Veľa ľudí si myslí, že prostredné deti sú oproti maldším a starším súsrodencom na tom oveľa horšie. Vychádzajú z toho, že nežijú pod neustálym dohľadom rodičov a práve preto je to pre ne horšie. Catherine Salmonová si myslí niečo iné: „Skúste si spomenúť na dobu, keď každá rodina mala oveľa viac detí, ako je to v súčasnosti. Rodičia nemali veľa času na každé dieťa. Nemohli upierať pozornosť len na jedno jediné dieťa. A z toho vyplýva, že nemohli niekoho zraniť alebo ho poškodiť tým, že mu nevenovali celú svoju pozornosť.“ Psychologička si myslí, že dieťaťu vôbec neškodí, ak mu nie je neustále venovaná celá pozornosť rodičov. Niekedy ho práve táto skutočnosť povzbudzuje ešte k väčšej aktivite. Veď osobnosť človeka tvorí množstvo skutočností, okolností, situácií a náhodných stretnutí. A teda skutočnosť, či sme sa narodili prví, druhí alebo tretí nerozhoduje o tom, akí ľudia z nás budú.

Ale tak pre zaujímavosť. Prostredným dieťaťom boli aj Bill Gates alebo Charles Darwin. Celkove môžeme povedať, že prostredné deti nie sú na tom až tak zle. Sú veľmi flexibilné, vedia sa prispôsobiť rôznym ľuďom aj situáciám. Vo všeobecnosti sú veľmi dobré v dosahovaní kompromisov, čomu sa naučili pri stretoch s panovačnými staršími a pozornosti sa dožadujúcimi mladšími súrodencami. Niektoré prostredné deti však môžu byť tajnostkárske a uzavreté. Prostredné deti tiež bývajú veľmi citlivé na nespravodlivosť a v kolektíve sú zväčša obľúbené.


Čítajte viac o téme: Súrodenci
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.