Výskumy ukazujú, že jestvuje prekvapujúco málo spoľahlivých indícií o klamstve. Rôzni ľudia klamú rôznymi spôsobmi a neexistuje jednotné správanie, ktoré by klamárov odhalilo.
Pre niekoho sa stali klamstvá akýmsi životným štýlom či cieľom, ktorý sa mu však postupom času môže vypomstiť. Každý dokáže klamať, len málokto však dokáže rozoznať pravdu od lži a držať si od tela človeka, ktorý je patologickým klamárom. Odborníci však tvrdia, že za určitých okolností je možné odhaliť každého klamára. Stačí sa len pozorne dívať.
Cesta k tomu naučiť sa rozpoznať niečie klamstvo začína pri pozorovaní správania daného človeka v normálnych, uvoľnených nestresových podmienkach. Potom sa dajú odhaliť zjavné odchýlky, ktoré sú sprievodným znakom pri klamstve.
Najčastejšie prejavy klamárov
- Klamári majú tendenciu opisovať udalosti pestro a podrobne. Príliš veľa malých detailov, nad ktorými sa inokedy človek ani nepozastaví, tak klamár využije, aby ste jeho klamstvu uverili.
- Pri rozprávaní sedí klamár nepokojne, nesústredene, napäto, prekladá ruky alebo nohy. Sú však aj také typy, čo sú až príliš pokojné a pôsobia veľmi vyrovnane.
- Vo svojom rozprávaní si dokáže protirečiť.
- Klamárovi sa môže pri klamaní triasť hlas, lebo je to určitá stresujúca udalosť. Taktiež jeho reč môže byť rýchla a hlasitá, prípadne rozpráva pomaly a príliš potichu.
- Pri klamaní dokáže pracovať aj naše podvedomie, kde si dotyčná osoba podvedome uhládza vlasy, šúcha oči alebo uši. Muži si často poťahujú košeľu či tričko.
- Jeho pohľad smeruje na rôzne strany a určite nesmeruje do očí osoby, s ktorou komunikuje.
Čo je tiež veľmi dôležité, ľudia, ktorí klamú, nedokážu príliš dobre zahrať emócie, ako napríklad smútok, hnev či strach. Vedci Stel a Dijk sa rozhodli, že vykonajú experiment. Požiadali skupinu ľudí, aby ohodnotili emócie na tvárach ľudí, nechceli však od nich, aby odhadli, či niekto klame alebo je úprimný. Účastníkov požiadali, aby na škále určili, do akej miery je emócia vyjadrovaná daným človekom autentická.
Experiment uskutočnený pomocou videozáznamu
V ďalšom experimente sledovali účastníci videozáznam bez zvuku. V tomto prípade však boli požiadaní, aby sa pokúsili odhaliť klamára. Na zázname boli zachytené dve skupiny ľudí. Jedna z nich pozerala rozprávku, ktorá v nich mala vyvolať pozitívne emócie a druhá pozerala film, ktorý mal vyvolať negatívne emócie. Následne boli účastníci experimentu požiadaní, aby vyjadrili, aké emócie v nich film vyvolal, pričom niektorí klamali, iní zas hovorili pravdu.
Výsledky experimentu ukázali, že ľudia nedokázali spoľahlivo určiť, či niekto klame alebo hovorí pravdu. Okrem toho, presnejšie dokázali na tvári človeka odhadnúť pociťovanú negatívnu emóciu, čo potvrdzuje domnienku, že negatívne emócie je náročnejšie „sfalšovať“, ako tie pozitívne.
Odborníci si však myslia, že svoju úlohu zohráva aj fakt, že negatívne emócie na iných ľuďoch hodnotíme a vnímame iným spôsobom ako pozitívne. Napríklad, oveľa viac si zapamätáme z futbalového zápasu v prípade, ak náš obľúbený tím prehral a cítili sme sa smutne alebo nahnevane. Keď sme v dobrej nálade, naše hodnotenie situácie je menej presné a zapamätáme si menej.
Ako tieto poznatky využiť v bežnom živote?
Nezameriavajte sa na to, či osoba hovorí pravdu alebo nie, sústreďte sa na to, či emócia, ktorú osoba vyjadruje, je autentická a do akej miery. Až potom porovnávajte emóciu, ktorú vnímate so slovami, ktoré osoba hovorí. Nehľaďte len na to, čo niekto cíti a hovorí, vnímajte aj to, ako sa cítite vy. Keď vám niekto ublížil a hovorí vám, že ho to mrzí, máte skutočne taký pocit? Vyjadruje to daná osoba pocitmi aj slovami?
Človek, ktorý sa bojí pravdy a ktorý namiesto nej prijme lož,
sa nikdy nedozvie, ako má správne konať.
- Ralph Waldo Emerson
Ako odhaliť klamára?
Derren Brown nie je bežný kúzelník. Je mentalista. Bežní ľudia si myslia, že keď chceme odhaliť lož, obyčajne stačí pozorovať mimiku hovoriaceho. No takéto vyvodzovanie záverov z výrazov tváre nie je podľa britského iluzionistu spoľahlivé. „Ľudia majú mimiku zvyčajne pod kontrolou,“ vysvetľuje Brown. „Oveľa jednoznačnejším náznakom toho, čo si druhá strana skutočne myslí, sú ruky a predovšetkým dolné končatiny.“
Na čo sa zamerať? Na odchýlky od normálu. Britský mentalista radí najprv poznať „normálne“ správanie človeka, aby sme vedeli rozpoznať odchýlky, ktoré sprevádzajú klamstvo. „Pri klamstve sa snažíme správať za každú cenu normálne, aby sme nevyzerali podozrivo,čoho výsledkom môže byť neprirodzené správanie,“ hovorí Derren Brown.
Nezriedka býva ťažké klamať v situácii, keď sme zaskočení alebo prekvapení, prípadne, keď nám ľudia kladú ďalšie a ďalšie otázky. Preto Derren Brown radí vypytovať sa alebo požiadať hovoriaceho, aby postupnosť udalostí vo svojom rozprávaní zopakoval od konca po začiatok. No a práve vtedy ho môžete nachytať.
Klamstvo druhého človeka možno odhaliť aj tak, že sa naučíte čítať jeho skutočné pohnútky z reči tela. Napríklad falošný úsmev rozoznáte tak, že sa pri ňom neaktivuje svalstvo okolo očí, čo rozoznáte podľa jemného zvráskavenia kože na tomto mieste. A ak by aj klamár bol dôsledný a dobrý herec, jeho falošný úsmev potrvá dlhšie než ten normálny.
Cenným zdrojom informácií o vzťahu hovoriaceho k tomu, čo hovorí, sú podľa Browna ruky. Gesto, ktorým hovoriaci na seba ukazuje natiahnutým prstom, často znamená hnev či rozrušenie a to, že hovorí o sebe aj keď obsah jeho slov tomu nemusí nasvedčovať. Ak hovoriaci pohne rukou smerom k ústam alebo k nosu vo chvíli, keď odpovedá na významnú otázku, môže ísť o prejav neúprimnosti.
„Ak si všimnete, že váš partner začne počas reči žmurkať rýchlejšie než doposiaľ, môže to znamenať, že si vymýšľa,“ varuje Derren Brown. Tiež upozorňuje na to, že: „Pri klamaní majú ľudia sklon vyjadrovať sa rozvláčnejšie, ale dôležité udalosti vymysleného príbehu opisujú obyčajne veľmi povrchne.“
Vplyv klamstva na život
Klamať sa naozaj neoplatí, pretože ak človek žije v klamstve a s klamstvom každý deň, ovplyvňuje to jeho vzťahy i vlastné prežívanie. Ako ľudí ovplyvňuje klamstvo?
- odoberá energiu,
- ničí vzťahy,
- spôsobuje úzkosť,
- vyvoláva pocit izolovanosti,
- spôsobuje problémy so spánkom,
- ničí dôveru,
- podkopáva sebavedomie,
- spôsobuje pocit, že vás nikto nechápe.
Trvalé dobro nikdy nemôže byť výsledkom klamstva a násilia.
- Mahátma Gándhí
